Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský bol opätovne zvolený do funkcie predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Mandát má na tri roky.
Znovuzvolenie a pocity
S vedomím veľkej zodpovednosti prijal Mons. Stanislav Zvolenský znovuzvolenie za predsedu KBS. Rešpektuje rozhodnutie bratov biskupov a zvolenie berie ako prejav veľkej dôvery z ich strany. Zvolenie je veľká zodpovednosť, čaká nás dôležité obdobie v živote cirkvi.
Blíži sa návšteva slovenských biskupov u Svätého Otca ad limina. Je Rok milosrdenstva a Synoda o rodine.
Priebeh volieb
Samozrejme, že som rátal s tým, že nebudem zvolený, povedal Zvolenský. Bolo by to pre mňa iste príjemnejšie.
Postup pri voľbe každej funkcie je taký, že v prvom kole v tajnom hlasovaní sa objavia viaceré mená. Aj v prvom kole voľby predsedu takáto situácia nastala. Bol som zvolený v treťom kole.
Úloha predsedu KBS
Niekedy sa funkcia predsedu KBS nechápe celkom správne. Funkcia predsedu KBS nie je na spôsob predsedu vlády. Táto funkcia je medzi biskupmi koordinačná. Biskupi sú každý vo svojej diecéze samostatný. Cieľom KBS je spoločný postup v niektorých veciach. Predseda je koordinátor. Vytvára konsenzus medzi biskupmi pri spoločných akciách.
Priority v novom období
Základnou prioritou je to, čo sa dotýka života cirkvi. Teraz je veľmi aktuálne zameranie na ťažkosti, ktoré prežívajú naše rodiny. Vidím to aj ako svoju osobnú, kňazskú úlohu. Je to veľká úloha v diecéze.
Vidia ju aj ostatní biskupi, čiže je to nevyhnutne aj veľká úloha pre Konferenciu biskupov Slovenska. Máme veľkú úlohu, aby sme správne do života Cirkvi implementovali rozhodnutie Svätého Otca o zjednodušení procesov na vyhlásenie nulity manželstva.
Máme veľkú úlohu v Roku milosrdenstva, aby sme správnym spôsobom pozývali ľudí, aby porozumeli, čo znamená Božie milosrdenstvo. Máme veľké očakávania z rozhodnutí, ktoré prinesie biskupská synoda o rodine, ktorá sa bude zameriavať na oblasti, ktoré sa dotýkajú rodiny.
Teda prípravu na manželstvo, život mladých pred manželstvom, život ľudí, ktorí sú viac rokov v manželstve, život tých, ktorí sú v kríze. Je to nesmierny priestor, ktorý prináša veľké výzvy pre všetkých.
Kauza Róberta Bezáka
Jeden z najhorúcejších bodov vášho minulého funkčného obdobia bola kauza odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka. Je to otázka, ktorá je neustále boľavá pre nás všetkých. Nie je však v kompetencii KBS túto kauzu riešiť zásadným spôsobom. Môžeme na ľudskej rovine, ako s bratom biskupom zvažovať, aké sú možnosti. Ale je isté, že emeritný arcibiskup Bezák bude komunikovať aj s predstaviteľmi Svätej stolice.
Exkomunikácia kňazov
Arcibiskup Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský exkomunikoval dvoch kňazov Stanislava Cigánka a Martina Chlebeka za herézu. Stanislav Cigánek a Martin Chlebek, spolu s novokňazom Trnavskej arcidiecézy Martinom Jarabicom a diakonom Trnavskej arcidiecézy Petrom Mazúrom, sa obrátili na Zvolenského a na všetkých katolíckych biskupov Slovenska s výzvou, aby vyznali vieru podľa nimi stanoveného vierovyznania a zriekli sa nimi stanovených bludov a s heretickým tvrdením, že ak tak neurobia, stratia posvätnú moc.
"Toto je zásadne nezlučiteľné s pravou katolíckou náukou o posvätnej vysviacke a z nej plynúcej posvätnej moci, ktorú dostáva každý platne vysvätený diakon, kňaz a biskup navždy," uvádza sa v stanovisku arcibiskupa, ktoré poskytla Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
Cigánek a Chlebek neposlúchli požiadavku, ktorú vzniesol, a preto bol arcibiskup nútený použiť voči nim cirkevný trest suspenzie z kňazskej služby pre tvrdošijnú a zámernú neposlušnosť. Zároveň formálne konštatoval, že tvrdošijným zotrvaním na texte svojej výzvy sa nachádzajú v stave mylnej náuky, čiže herézy a teda samým činom upadli do cirkevného trestu exkomunikácie.
Ich výzva okrem iného obsahuje bezdôvodné paušálne spochybnenie pravovernosti katolíckych biskupov viacerých krajín, čo je podľa Zvolenského mimoriadne vážnym previnením proti 8. Božiemu prikázaniu. Tiež spochybňujú pravovernosť Božieho služobníka Svätého Otca Jána Pavla II., pričom sa v ich vyjadreniach objavuje aj žiadosť o posmrtnú exkomunikáciu tohto veľkého pápeža.
Činnosť dvojice je podľa arcibiskupa škodlivá pre katolícku Cirkev. "Ich súčasné skutky mňa a všetkých ostatných nútia konštatovať, že keď počas pobytu v seminári, pred diakonskou vysviackou a pred kňazskou vysviackou opakovane tvrdili, že chcú byť kňazmi Bratislavskej arcidiecézy a pracovať pre dobro veriacich ako diecézni kňazi a teda rešpektovať ma ako svojho biskupa, zámerne klamali," dodal.
Konferencia "Katolícka cirkev a ľudské práva"
V Bratislave sa konala významná medzinárodná konferencia na tému "Katolícka cirkev a ľudské práva". Zorganizovala ju Konferencia biskupov Slovenska (KBS).
Kresťania boli v dejinách vždy významnými ľudskoprávnymi aktivistami. Kresťanstvo zásadným spôsobom prispelo k zrušeniu otroctva a zrovnoprávneniu muža a ženy. Naše náboženstvo má úctu k ľudskej dôstojnosti, ktorá je základom teórie ľudských práv, zakódovanú priamo v sebe. Aj dnešní misionári prinášajú spolu s evanjeliom aj kultúru, ktorej súčasťou je rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého človeka.
Hoci uplynulo viac ako 60 rokov od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, dodržiavania ľudských práv vo svete stále nie je samozrejmosťou. Nachádzame sa totiž v situácii, v ktorej sme konfrontovaní s mnohými tzv. novými ľudskými právami a pýtame sa, aký postoj k nim zaujať.
Domnievam sa, že súčasný stav interpretácie základných ľudských práv je poznačený dvoma faktormi: popieraním ľudskej dôstojnosti a ideologizáciou ľudských práv. Tieto skutočnosti je možné všimnúť si aj pri aktuálnej diskusii o ľudských právach na Slovensku, zvlášť v procese prípravy dokumentu Stratégia ľudských práv.
V euroatlantickom civilizačnom priestore sme stále častejšie konfrontovaní so skutočnosťou, že kritériom hodnotenia človeka nie je jeho ľudská dôstojnosť, ale kritérium kvality života. V tomto duchu sa ľudský život za istých okolností vníma ako bezcenný. Právo na život je pritom základným ľudským právom, bez ktorého žiadne iné práva nejestvujú.
Rešpektovanie náboženskej slobody je teda prvým predpokladom k správnemu uplatňovaniu základných ľudských práv a slobôd. Je len jediná cesta, ako urobiť zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd rešpektovaný dokument: vrátiť sa v celej šírke k prirodzenoprávnej teórii ľudských práv a spolu s ňou k skutočnému rešpektovaniu ľudskej prirodzenosti a ľudskej dôstojnosti.
Ľudské práva si zaslúžia našu pozornosť. Súčasný stav je pre nás výzvou, aby sme nielen upozorňovali na porušovanie ľudskej dôstojnosti, ale aj samy vyvíjali aktívne úsilie, aby naša spoločenská klíma bola atmosférou kultúry života.