V tomto článku sa pozrieme na históriu a významné osobnosti spojené s oblasťou Bobrovského Knazu a Partizánskeho na Slovensku. Zameriame sa na rôzne historické obdobia a osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju kultúry, vedy a spoločenského života v tomto regióne.
Významné osobnosti regiónu
Samuel Bobrovský (1748-1806)
Samuel Bobrovský sa narodil 22. marca 1748 v Liptovskej Sielnici a zomrel 15. februára. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a v rokoch 1782-85 na univerzite v Jene. Bol evanjelickým farárom vo Veličnej (1785-87), v Banskej Bystrici-Radvani (1787-1803) a v Banskej Štiavnici (1803-06).
Založil osvietenskú učenú spoločnosť Societas ex totius monarchiae Austriacae viris eruditis coacta. V rokoch 1793-1803 bol vydavateľom a redaktorom ročenky Novi ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum aug. et helvet. confessionis in Austriaca haereditarium, do ktorej prispieval správami a recenziami domácej i zahraničnej knižnej tvorby. Usiloval sa o pozdvihnutie cirkevného školstva a vzdelanostnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva.
V Banskej Štiavnici založil súkromnú školu pre chlapcov a dievčatá a školskej problematike sa venoval aj publicisticky. Príležitostnými básňami prispel do zborníkov na počesť rektora bratislavského lýcea J. Carmen, quod dum D. Joannes Georgius Stretsko… Bratislava 1780; Ita celeberrimo gymnasii a. c. Posoniensis rektori Joanni Georgio Stretsko die nomini ejus sacra … Bratislava 1782; Svaté kázaní, kteréž… měl v chrámě ev. Radvanském.
Jozef Tellér (1808-1892)
Narodil sa 5. júla 1808 v Hladovke a zomrel 23. januára. Po absolvovaní kňazského seminára bol v rokoch 1834-92 katolíckym farárom v Bobrovci, kde založil v roku 1840 podľa írskeho vzoru prvý Spolok miernosti na Slovensku. Na pôde spolku sa organizovalo protialkoholické hnutie a v jeho rámci osvetová činnosť. Pomáhal pri vzdelávaní, najmä zakladaním škôl, finančne podporoval mladých učiteľov.
František Abaffy (1732-1796)
František Abaffy sa narodil 1732 v Hornej Lehote a zomrel 15. marca 1796. Bol príslušníkom oravskej vetvy šľachtického rodu, študoval právo, filozofiu a dejiny na univerzite v Trnave. Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote, v rokoch 1760-1770 bol podžupanom Oravskej stolice, funkcie sa vzdal kvôli cestovateľským plánom. Od roku 1772 precestoval viaceré európske štáty (navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a i.).
Bol prívržencom myšlienok francúzskych osvietencov, členom slobodomurárskej lóže. V jeho peštianskom dome sa schádzali príslušníci hnutia uhorských jakobínov, ktorí chceli uskutočniť myšlienky Francúzskej revolúcie v podmienkach Uhorska. Pripisuje sa mu autorstvo slovenskej a maďarskej parafrázy Marseillaisy, anonymných letákov a piesní, odsudzujúcich zastarané feudálne pomery v Uhorsku, obhajujúce slobodu vierovyznania a návrat k prostému životu. Po odhalení Martinovičovho sprisahania uhorských jakobínov v roku 1794 ho zatkli, postavili pred súd, svoju časť na sprisahaní však poprel, v máji r. 1796 ho prepustili.
Augustín Abaffy (1799-1874)
Augustín Abaffy sa narodil 11. júla 1799 v Hornej Lehote a zomrel 15. júna 1874. Po štúdiách hospodáril na rodinnom majetku a pôsobil v správe Oravskej stolice, v rokoch 1837-44 bol jej podžupanom, v roku 1860 komisárom. Bol prívržencom Adresnej - Deákovej strany, ideologický a politický predstaviteľ záujmov drobnej a strednej šľachty. Zo svojho triedneho stanoviska označil za príčinu biedy ľudu jeho nevzdelanosť a zaostalosť.
S bratom Augustínom propagoval, i v rámci Učenej spoločnosti oravskej, ktorej od roku 1860 predsedal, zakladanie vzorových hospodárstiev, racionálny chov dobytka, moderne riadené hospodárstvo. V roku 1840 bol poslancom uhorského stavovského snemu, v roku 1861 uhorského snemu.
Dimitrij Andrusov (1897-1976)
Dimitrij Andrusov sa narodil 10. novembra 1897 v Petrohrade a zomrel 1. apríla 1976 v Bratislave. V roku 1915 maturoval na gymnáziu v Petrohrade, kde v rokoch 1915-18 študoval na univerzite, v rokoch 1920-22 pokračoval v štúdiách na Sorbonne v Paríži, v rokoch 1922-25 na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe, v roku 1940 sa stal univerzitným profesorom.
Od roku 1926 bol spolupracovníkom Štátneho geologického ústavu, v roku 1929 pracovníkom prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, v rokoch 1938-39 riaditeľ Geologického ústavu Slovenskej vysokej školy technickej v Košiciach a v Martine, od roku 1939 v Bratislave, zároveň od roku 1940 vedúci Geologicko-paleontologického ústavu, od roku 1952 vedúci Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK, zároveň aj vedúci Geologického ústavu a Geologického laboratória SAV.
Bol vynikajúci, medzinárodne renomovaný geológ, venoval sa stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. V prvom období skúmal Český masív, potom karpatskú sústavu na území ČSR. Geologický výskum na Slovensku začína na Orave v Oravskom Podzámku. Spočiatku sa sústredil na výskum bradlového pásma, v 5-zv. monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931-55) syntetizujúco objasňoval jeho tektoniku a stratigrafiu.
Na území Oravy sú v oblasti aplikovanej geológie významné jeho početné expertízy a posudky spojené s projektovaním výstavby Oravskej priehrady i riešením viacerých geologických problémov v priebehu samotnej výstavby. Medzi prvými sa začal zaoberať inžiniersko-geologickými problémami hradného brala Oravského hradu. Venoval sa aj riešeniu hydrogeologických pomerov minerálnych vôd v Oravskej Polhore. Autor monografických prác o geológii Slovenska, okolo 300 štúdií a článkov v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, odbornými heslami prispel do Geologického slovníka a i. encyklopedických prác, zúčastnil sa na zostavení Prehľadnej geologickej mapy Československa. Výsledky svojich výskumov využil v praxi. Riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, tunelov, železníc, najmä s vyhľadávaním nerudných nerastných surovín. Spoluzakladateľ a vedúci geologických výskumných pracovísk. Zaslúžil sa o rozvoj odborného geologického časopisectva na Slovensku, r. 1940-45 redigoval Práce Št. geologického ústavu, r. 1946-63 Geologický zborník SAV.
Ján Bobrovský (1694-1753)
Ján Bobrovský sa narodil 18. apríla 1694 v Dolnom Kubíne a zomrel 5. júla 1753. Bol príslušníkom oravského zemianskeho rodu. Od roku 1712 študoval v Kežmarku a v Debrecíne, v rokoch 1716-18 na kolégiu v Prešove, v rokoch 1718-21 na univerzite vo Wittenbergu. Od roku 1721 bol rektorom školy v Necpaloch, od roku 1724 evanjelickým farárom vo Vrbovciach, v Prietrži a v Štítniku, v roku 1741 superintendent potiského dištriktu.
Po návrate zo štúdií bol obvinený z tajného kázania a odsúdený na trest smrti. Po 16-týždňovom väznení bol prepustený na zákrok oravského podžupana J. Okoličániho. Pod vplyvom nemeckej teologickej spisby literárne pracoval už vo Wittenbergu, neskôr naň vplýval najmä Daniel Krman, s ktorým spolupracoval na preklade Biblie. Po Krmanovom uväznení vydal jeho Slovenskú cirkevnú agendu (1734) a prepracovaný Dvojitý katechizmus učení křesťanského (1738). Písal barokovú náboženskú literatúru výchovno-vzdelávacieho charakteru, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Časť jeho tvorby zostala v rkp, niektoré jeho diela sa stratili, najvýznamnejšie vychádzali až do 20. storočia.
Medzi jeho diela patria: Nucleus veritatis. Wittenberg 1719; De causis turbarum in ecclesia. 1721; Gruntovní vysvětlení katechysmu D. M. Luthera… B. m. 1738; Rozebrání částek některých katechysmu Dra M. Luthera. B. m. 1742; Spasitedlná příprava k smrti… B. m. 1742; s prídavkami: Lekárství duše…; Kratičká a nábožné pře-myšlování o motorovém nakažení neb povětří…, Knížečka spovědní…, Modlitby… so 400 piesňami; Líbezné jádro celého křesťanského ev. učení… B. m.
Gašpar Bobrovský (1757-?)
Gašpar Bobrovský sa narodil 1757 v Dolnom Kubíne. Po štúdiách práva bol prokurátorom dištriktuálneho súdu v Prešove, potom kráľovského súdu v Budíne. Do radikálno-demokratického hnutia uhorských jakobínov s cieľom zvrhnúť feudalizmus a monarchiu a zmeniť Uhorsko na buržoáznu republiku ho získal jeden z vodcov hnutia J. Hajnóci, bol aj členom slobodomurárskej lóže. Opísal časť jakobínskeho katechizmu - pravidiel tajného spolku.
Juraj Bobrovský (1710-1772)
Juraj Bobrovský sa narodil v roku 1710 a zomrel 14. apríla 1772. Pôvodom bol z Oravy. Po roku 1772 sa s rodinou presťahoval z Hornej Lehoty do Miškolca. Na Slovensku je jeho jeden nástroj, dokončený v roku 1769, v katolíckom kostole v Rimavských Janovciach. Jeho prospektové masívne píšťaly sú zdobené nad i pod lábiom tepaným ornamentom. Z maľovaných maskarón na lábiách jeho nástroja v obci Fáj (Maďarsko), dokončeného v roku 1771, sa zachovali len dva.
Jozef Branecký (1911-1993)
Dátum a miesto narodenia: 30. august 1911 v Liesku. Teológiu študoval v Bratislave, po jej ukončení bol ordinovaný 27. januára 1935. V 50.tych rokoch bol štyri mesiace väznený pre vieru. V r. 1957 bol správcom fary v Sklenom. Na odpočinku žil vo Veľkých Bieliciach a zomrel v Partizánskom dňa 30. júla 1993.
Jazykovedné udalosti
V dňoch 30. augusta až 8. septembra 1993 sa uskutočnil v poradí už 11. medzinárodný zjazd slavistov. Na tomto vrcholnom stretnutí slavistov sa zúčastnili jazykovedci, literárni vedci, historici, archeológovia a národopisci z celého sveta, zaoberajúci sa výskumom jazyka, literatúry, histórie a kultúry slovanských národov, aby prezentovali výsledky svojich výskumov v spomínaných oblastiach, aby diskutovali medzi sebou o dosiahnutých výsledkoch a aby objasnili svoje názory na skúmanú problematiku. Po prvý raz v histórii sa slavistickí odborníci z celého sveta schádzali na Slovensku.
O konaní 11. medzinárodného zjazdu slavistov v tomto roku v Bratislave sa rozhodlo pred piatimi rokmi, t. j. v roku 1988, na rokovaní predchádzajúceho zjazdu v Sofii. Samostatná Slovenská republika mala pred odborníkmi z celého sveta, ktorých sa zišlo vyše tisíc, príležitosť ukázať, že je schopná na samostatný život, že je v nej dostatok schopných a pracovitých ľudí.
Témy zjazdových rokovaní
- Veľká Morava a Slovania v kontexte európskych dejín a kultúry
- Humanizmus, renesancia a barok u Slovanov
- Slovanské národné obrodenie v 18. -19. storočí a jeho medzinárodný kontext
- Slovanské národy, ich jazyky, literatúra, ústna slovesnosť, kultúra a humanitné vedy v 20. storočí
- Slavistika v systéme humanitných vied, jej predmet, dejiny a výsledky
Je prirodzené, že sa to odrazilo aj v prednesených referátoch, keďže na tento rok pripadlo niekoľko významných výročí súvisiacich s vývinom spisovnej slovenčiny, ako je aj stopäťdesiate výročie uzákonenia štúrovskej spisovnej slovenčiny.
Expresívne vyjadrovanie v súčasnej hovorovej slovenčine
V súčasnom hovorovom štýle, tak ako sa manifestuje v reči hrdinov Puškášovho románu, sa bohato využívajú expresívne prostriedky. Dominantnú úlohu pri vyjadrovaní hovorovosti hrá lexikálno-sémantickä rovina. V nej sa najviac premieta široká škála postojov hovoriaceho k obsahu komunikácie.
Expresívne synonymá
Predstavíme vrstvu expresívnych synonym, ktoré sú spravidla novšieho dáta a ktoré sa zväčša ešte nedostali do slovníkov. Vybraté sú najmä zo slovníka najmladšej generácie (chlapec, dievča):
- Prídavné meno rehotný je významovo veľmi priezračný neologizmus a jeho expresivita je znásobená popri novosti ešte takým dielom, akým je sloveso rehotať sa expresívnejšie od slovesa smiať sa.
- Neutrálnym výrazom v danej situácii je synonymum rastlina.
- Neutrálne náprotivky: hlúpa tvár, pohyboval sa veľmi dobre.
- Bežné hovorové expresíva: zúrivo = veľmi; vypochodovať = vyjsť; nadžgávať = plniť.
- Gombička = nič; význam tohto expresíva vychádza z frazémy svet je mu gombička.
- Zapadnúť k sebe = odísť do svojej izby.
- Schytať = byť postihnutý niečím nepríjemným.
- Roz-kazovacie tvary uvedených slovies sú silno expresívnymi synonymami slovesa odíď!.
Osobitne účinný prostriedok na vyjadrenie expresivity poskytuje v jazyku frazeológia. Načiera do nej i J. Puškáš, pričom pozornosť sústreďuje najmä na novšie, v súčasnej reči živé obrazy. Pevné miesto v slovenskej slovnej zásobe majú už také frazémy ako poslať (bežne: hnať) niekoho svinským ¦ krokom, skoro som z toho dostala mladé, pomastiť niekomu brucho, mrie ho žrali od nudy, byť do niečoho hŕ, skákať z kože (bežnejšie: vyskakovať, vyskočiť z kože) atď.
V knižke sa zachytáva nový prvok s citoslovcovou platnosťou používaný ako výraz strachu, rezignácie, odporu, nevôle a pod. - moje nervy: Také miesto, dobré akurát pre úchylákov, moje nervy. Punč súčasnosti majú aj také frazémy ako zjem kefu, ak... (vyjadrenie silného presvedčenia), byť v kýbli, viezť sa v niečom spolu (byť rovnako vinný), nepovedať ani ň (mlčať), ani ma nehne (odmietanie). Za novší frazeologický zvrat pokladáme aj výraz zbytočné/nijaké strachy (= neboj sa, nebojte sa).
tags: #bobrovsky #knaz #v #partizanskom