Starý zákon je prvým svedectvom o existencii anjelov a hrá dôležitú úlohu vo formovaní katolíckeho učenia o nich. Nový zákon prináša hlbšie a osobnejšie zjavenie úlohy anjelov, a katolícke učenie o anjeloch sa z neho výrazne opiera. Poďme sa v článku pozrieť na význam Boha a prvého anjela, ich úlohy, vlastnosti a význam v katolíckej viere.
Kto sú anjeli?
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) č. 328 hovorí: „Existencia duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne nazýva anjelmi, je článkom viery.“ KKC 330 dodáva: „Ako čisto duchovné tvory majú rozum a vôľu: sú osobnými a nesmrteľnými bytosťami.“
- Osoba: Majú rozum a slobodnú vôľu, čím sa odlišujú od neosobných duchovných síl. Sú to osoby, hoci nie ľudské.
- Nesmrteľnosť: Nemôžu zomrieť ani zaniknúť, pretože sú mimo materiálneho rozkladu.
- Úloha: Bytostne sú to služobníci. Anjel znamená „posol“, služobník Božej vôle.
Anjeli sú duchovné stvorenia, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Boli stvorení Bohom. Slovenské slovo „anjel“ pochádza z gréckeho „angelos“, čo znamená „posol“. V Starom zákone až na dve výnimky je pre označenie anjela použité hebrejské slovo „malak“, čo tiež znamená „posol“.
Anjeli v Písme
„Od stvorenia (a počas celých dejín spásy) anjeli ohlasovali spásu a slúžili uskutočňovaniu Božieho plánu: od anjelov, ktorí zabránili Abrahámovi obetovať Izáka, až po anjela, ktorý sprevádzal Izrael na ceste cez púšť.“ Nový zákon potvrdzuje vieru v anjelov, rozvíja ich úlohu ako služobníkov Krista a Cirkvi, a odhaľuje ich eschatologický význam. Boh ich posiela do služby tým, čo majú zdediť spásu.
Anjel znamená funkciu, nie prirodzenosť: „Anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Ty si duch, ak hovoríme o bytosti; ty si anjel, ak hovoríme o poslaní.“
Svätý Augustín hovorí: ‚Anjel označuje úrad, nie prirodzenosť. Ty sa pýtaš, ako sa volá táto bytosť? Duch. Ty sa pýtaš, aký má úrad? Anjel.‘
NEUVERITEĽNÁ PRAVDA o ANJELOCH | 12 faktov, ktoré by ste mali vedieť
Tradícia Cirkvi a učenie o anjeloch
Tradícia Cirkvi spolu so Svätým písmom tvorí jeden posvätný poklad Božieho slova. Hoci si sa pýtal na Tradíciu, v katolíckom ponímaní apoštoli zanechali učenie ústne aj písomne - teda aj v Novom zákone, ktorý už bol rozoberaný.
Kresťanskí autori konca 1. a začiatku 2. storočia spomínajú anjelov ako svedkov Božieho poriadku: „Anjeli slávia Boha, nespia ani neprestajne neslúžia…“ (sv. Klement Rímsky, kap. 34)„Vo všetkom buďme poslušní jeho vôli, aby sme boli pod ochranou anjelov pokoja.“ (sv. Klement Rímsky, kap. 20)
Po apoštolských otcoch nasleduje obdobie cirkevných otcov (2.-8. storočie), ktorí teologicky systematizovali vieru Cirkvi. Vo východnej aj západnej tradícii patrili anjeli medzi základné články viery. Varuje pred pohanským zneužívaním pojmu „anjel“ a duchov, pretože démoni predstierajú, že sú anjeli svetla.
Východní cirkevní otcovia (2.-8. storočie) prispeli k hlbokému duchovnému a mystickému chápaniu anjelov, ktoré výrazne ovplyvnilo byzantskú teológiu a aj celú katolícku tradíciu.
Významné postavy v dejinách katolíckej teológie
V dejinách katolíckej teológie existuje niekoľko postáv, ktoré zásadne formovali učenie Cirkvi o anjeloch - tzv. angelológiu:
- Sv. Augustín: Filozoficko-teologické základy: prirodzenosť, pád, úloha.
- Pseudo-Dionýzios Areopagita: Mysticko-symbolická hierarchia anjelov.
- Sv. Tomáš Akvinský: Najkomplexnejší systém angelológie v dejinách Cirkvi.
Učiteľský úrad Cirkvi a koncily
Hoci anjeli neboli nikdy hlavným predmetom koncilového rokovania, niektoré koncily výslovne učia a dogmaticky potvrdzujú ich existenciu, prirodzenosť, pôvod a úlohu:
- Lateránsky koncil IV. (1215): Boh stvoril anjelov.
- Lyonský koncil II. (1274): Anjeli sú služobní duchovia.
- Vatikánsky koncil I. (1869-1870): Anjeli majú rozum a slobodnú vôľu.
Učenie rímskych dikastérií
Čo o anjeloch učia rímske dikastériá, najmä Dikastérium pre náuku viery (predtým: Kongregácia pre náuku viery)? Týka sa napr. dokumentov o liturgickej reforme po II. vatikánskom koncile.
Denzinger (DS 800, 1333): Dogma o stvorení anjelov - de fide
Donum veritatis (1990): Povinnosť obsequium k autentickému magistériu - autentické učenie
Ad tuendam fidem (1998): Tri stupne záväznosti - anjeli sú minimálne v 2. stupni
Modlitby a sviatky
Disciplína alebo prax:
- Modlitba k sv. Michalovi archanjelovi po omši: Zaviedol Lev XIII. (1886), dnes dobrovoľná.
- Zasvätené sviatky: sv. Michal, Gabriel, Rafael (29. 9.); Strážni anjeli (2. 10.) - Liturgický kalendár, lex orandi
- Zbožnosť k anjelom
Pápeži a angelológia
Prehľad učenia a výrokov pápežov o anjeloch, zoradený chronologicky, s dôrazom na teologickú hodnotu, kontext a záväznosť:
- Pápež Lev XIII.: Modlitba k sv. Michalovi archanjelovi.
- Pápež Pius XII.: Encyklika Humani generis (1950).
- Sv. Ján XXIII.: „Každý človek má svojho anjela.“
- Sv. Pavol VI.: Apoštolská exhortácia Gaudete in Domino (1975).
- Sv. Ján Pavol II.: Katechézy o anjeloch (1986).
- Benedikt XVI.: liturgické slávenie sv. Michala archanjela.
Hierarchia anjelov
Serafíni tvoria najvyšší anjelský chór. Sú sprievodcami alebo ochrancami pred Božím trónom. Chvália Boha, volajú „Svätý, svätý, svätý je Pán, Boh zástupov“. Jediná zmienka v Biblii o nich je v Knihe proroka Izaiáša (6,1-7). Jeden zo serafínov sa dotkol žeravým uhlíkom Izaiášových úst, ktorým ho očistil od hriechov.Druhý najvyšší stupeň v hierarchii anjelov po serafínoch patrí cherubínom. Starý zákon neposkytuje žiadny dôkaz, že by ich Židia považovali za orodovníkov alebo Božích pomocníkov. Boli blízko Božej slávy. Bytosti ich podoby držali archu zmluvy v Starom zákone. Vzhľad majú ako človek, zobrazujú sa s dvoma krídlami a sú strážcami Božej slávy. Symbolizujú Božiu silu všadeprítomnosť. V Starom zákone sa spomínajú napr. v knihe proroka Ezechiela (10-11 kap.) a v knihách Kráľov aj Kroník. V Novom zákone sa o nich hovorí v Liste Hebrejom (9. kap.).
Tróny sú anjeli čistej pokory, pokoja a podriadenia sa. Sídlia na „počiatku hmoty“, v oblasti, kde sa matéria začína kryštalizovať.
Panstvá sú duchovia s vedúcim postavením.
Sily sú známe ako duchovia, ktorí kontrolujú jednotlivé procesy v prírode. Niekedy sa označujú ako „žiariaci“. Majú kontrolu nad ročnými obdobiami, nad hviezdami, mesiacom; dokonca aj slnko podlieha ich rozkazom. Sú anjelskými bojovníkmi proti zlým duchom, ktorí obťažujú ľudí a vesmír. Tiež sa nazývajú „potentates“ (z lat. „vladári“).
Obvykle sa archanjeli považujú za vedúcich alebo najmocnejších anjelov (Júda 9; 1 Sol 4,16). Práve archanjeli sa najčastejšie spomínajú v Biblii. Môžu patriť do tohto chóru alebo aj do iného, ako napr. sv. Michal archanjel je vznešený serafín. Archanjeli majú jedinečné postavenie ako Boží poslovia k ľuďom v kritických časoch histórie a spásy (Tob 12,6; 15; Jn 5,4; Zjv 12,7-9). Dosvedčuje to napr. Sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela slávime 29.septembra.
Významný anjel je práve sv. Michal, ktorý je považovaný za ochrancu cirkvi už od apoštolských čias. Východný obrad, ale aj v západnej cirkvi sa mu pripisuje titul „Knieža nebeského vojska“. Podľa Sv. písma zvíťazil nad diablom a jeho anjelmi (Zjv 12,7)
Anjel Gabriel sa prvý objavuje v Starom zákone v proroctvách Daniela, oznámil proroctvo sedemdesiatich týždňov (Dan 9,21-27). On ohlásil Zachariášovi, že sa mu narodí syn, ktorému má dať meno Ján (Krstiteľ - Lk 1,11). Takisto zvestoval Panne Márii, že bude matkou Vykupiteľa (Lk 1,26).
Archanjel Rafael sa objavuje v knihe Tobiáš (3,25; 5,5-28, 6-12).
Anjel strážny
Jedno z prvých svedectiev viery cirkvi o anjeloch strážnych jednotlivca nachádzame u sv. Bazila: „Pri každom veriacom stojí anjel, ktorý ho vedie životom ako vychovávateľ a pastier. To nebude popierať, kto si spomenie na slová Pána, ktorý povedal: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých.
Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky.
Pán Ježiš hovorí v evanjeliu: „ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Existencia anjelov strážcov je dogma kresťanskej viery; tieto bytosti sú vždy prítomní pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny.
Anjeli majú prístup k ostatným duchom kedykoľvek. V Písme vystupuje Boh v zástupe anjelov „tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním“ (zr. Dan 7,10). Origenes tvrdí, že od doby, keď sa Slovo Božie vtelilo, prinieslo so sebou na zem anjelov, ktorý ho všade sprevádzali. Východné kresťanské umenie zobrazuje Krista ako Kráľa anjelov.
Preto je zápas človeka o zjednotenie s Božím Slovom, tak ťažký. Preto ľudia veľmi ťažko dochádzajú ku svojej dokonalosti. Boh sa však človeka ako svojho obrazu vo viditeľnom svete nezriekol ani napriek jeho pádu. Náš život je ťažký, ale cieľ je tak vznešený, že sa to oplatí. Máme však v tomto v anjelskom svete nielen odporcov, ale aj úžasných pomocníkov, úžasne pokorných božích služobníkov.
Podla Origena sa anjel strážny pripája ku každej našej modlitbe. Čistí duchovia, stále stojaci u Božieho trónu a stále ochotní vyplniť Božiu vôľu, sa stali ideálom mníchov, ktorí sa snažili o ustavičnú modlitbu. Na kresťanskom východe sa dodnes menuje rehoľný stav „anjelský život“, t. j. život tých, ktorí sa usilujú žiť podla ducha a nie podla tela.
Podla sv. Jána Klimaka je dokonca život rehoľníkov záslužnejší, preto že hoci sú v tele, snažia sa žiť podla ducha. O úcte anjelov máme správy už z prvých kresťanských dôb. Origenes sa bráni námietke Celsovej, že by anjeli boli to isté, ako grécky bohovia: „Kresťania sa anjelom neklaňajú ako židia, ale smú im len preukazovať úctu, ak rozumieme tomu slovu dobre.“
Zvláštny význam sa pripisuje trom archanjelom, ktorých mená sa spomínajú v Písme: Michal, Gabriel a Rafael. O Rafaelovi sa hovorí v knihe Tobiáš, že je „jeden zo siedmych, ktorí stoja pred Božím trónom.“