Boh vždy túžil pozdvihnúť cirkev na také miesto, aby všetky národy sveta vedeli, že toto sú ľudia, ktorých On požehnal. Jediný problém je ten, že počas stáročí Boh mal problém nájsť poslušných ľudí. Toto bol problém v záhrade Eden a znova na púšti s deťmi Izraela. Je to ešte stále problém v cirkvi - nájsť verných, poslušných ľudí, ktorí budú s Ním chodiť.
Jedna vec stojí medzi Bohom a naplnením Jeho vôle - neposlušnosť. Je nemožné chodiť s Bohom mimo oblasti poslušnosti. Ámos 3,3 hovorí: „Či azda pôjdu dvaja spolu bez toho, že by sa zhodli?“ Boh sa nezmení preto, aby sa zhodol s nami. My sa musíme zmeniť, aby sme sa zhodli s Ním. Poslušnosť je to najdôležitejšie v Božom myslení.
Keď sa rozhodneme chodiť s Bohom v oblasti poslušnosti, budeme svedkami toho, že Jeho moc nemá prekážok na zemi. V príbehu o Noachovi vidíme, že jeden človek zachránil celú ľudskú rasu, pretože bol poslušný a chodil s Bohom. Kvôli neposlušnosti ľudstva bol Boh pripravený zničiť človeka. „Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových. Noach bol spravodlivý muž dokonalý vo svojich pokoleniach.
Otec vždy túžil mať spoločenstvo so svojou rodinou. Od samého začiatku Boh chcel komunikovať s človekom a dať mu lásku a vedenie. Slovo hovorí, že v záhrade Eden sa Boh prechádzal s Adamom za denného vánku. Aby Abrahám prijal Božie zasľúbené požehnanie, najprv musel byť poslušný. Genezis 17,1-2 hovorí: „A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý! A dám svoju zmluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne.“ Boh sa zjavil Abrahámovi mnohokrát a dal mu vedenie, ale Abrahám musel poslúchnuť Božiu vôľu, aby sa manifestovala Jeho moc.
Genezis 26,5 nám hovorí, prečo. Boh povedal: „Pretože Abrahám poslúchol môj hlas.“ Keby Abrahám neposlúchol, Boh by nemohol uskutočniť svoje Slovo. Poslušnosť bola vždy potrebná, aby Boh učinil svoju vôľu v živote ktoréhokoľvek človeka. Celou Starou zmluvou nachádzame to, že keď Izrael slúžil Bohu celým svojím srdcom, On im bol celkom Bohom. Činil znamenia, divy a zázraky a posielal pred nimi anjelov, keď bol boj. Keď Ho ctili skrze svoju poslušnosť, naozaj sa stal Bohom Izraela. Poslušnosť dovolila Bohu, aby sa manifestoval ako ich zdroj a Spasiteľ.
Avšak keď mu neslúžili - opustil ich. Boh môže chodiť s nami, iba pokiaľ my pôjdeme s Ním. Bude nám Bohom, kedykoľvek Mu dáme to miesto. Boh povedal v knihe Samuelovej: „Tých, ktorí mňa ctia, ja tiež poctím.“ Boh nás poctí do takej miery, do akej Ho my poctíme vo svojich životoch. Boh nemôže požehnať žiadnu oblasť, ktorú Mu odoprieme. Všimnite si Exodus 19,5-6: „Tak teraz, ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju zmluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem. Zvláštne vlastníctvo znamená „poklad oddelený od ostatného vlastníctva majiteľa“.
Boh dláždi ulice neba zlatom. Steny a okná jeho príbytkov sú urobené z perál a drahokamov. Na zemi sa tieto materiály považujú za drahocenné, ale pre Boha tieto vzácne kamene nič neznamenajú, pretože Jeho ponímanie pokladu je jednoducho ľud, ktorý Ho miluje a nadovšetko Ho poslúcha, ktorý bude poslúchať Jeho hlas a zachovávať Jeho zmluvu. Prečo chcel, aby deti Izraela zachovávali Jeho Slovo a poslúchali Jeho prikázania? Boh vedel, že Jeho Slovo je ich jediná nádej, ako byť slobodný od sveta a kliatby, ktorá bola okolo nich.
Všemohúci vedel, že deti Izraela budú slúžiť iným bohom, že sa mu otočia chrbtom a nebudú Ho usilovne hľadať. Otec vedel, že začnú slúžiť iným bohom, ktorí nebudú mať žiadny život, ktorí nebudú počúvať, ani odpovedať na ich modlitby. V Deuteronómiu 4,28 povedal: „A tam budete slúžiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia, ani nečujú, ani nejedia, ani nečuchajú.“ Ale Všemohúci Boh tam bol, ochotný byť im všetkým, ochotný byť ich Bohom, držať im stranu a chrániť ich, bol milosrdný a povedal: „Ale ak budete odtiaľ hľadať Hospodina, svojho Boha, nájdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou, keď ti raz bude úzko a keď prídu na teba všetky tieto veci, v posledných dňoch, a keď sa navrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu a budeš počúvať na Jeho hlas. Lebo Hospodin tvoj Boh je silný Boh ľútostivý, neopustí ťa, ani ťa neskazí, ani nezabudne na zmluvu tvojich otcov, ktorú im prisahal.“ (Deuteronómium 4,9-31)
Boh je dobrý Boh! Je taký milosrdný. Hoci boli neposlušní, keby sa kajali a obrátili k Nemu celým svojím srdcom, už by ich viac neopustil. Boh čakal a čakal na ľudí, ktorí by boli voči Nemu poslušní. Konal s ľuďmi, obhajoval svoje pravdy, snažil sa získať niekoho, kto by veril Jeho Slovu a chodil v ňom. Prečo? Aby ich požehnal a vylial na nich svoju lásku. „Oj, keby mali také srdce, ako toto, aby sa ma báli a aby ostríhali všetky moje prikázania po všetky dni, aby im bolo dobre aj ich synom naveky!“ (Deuteronómium 5,29)
Cítiš tú túžbu Božieho srdca? Boh túži, aby sme robili to, čo hovorí, pretože chce, aby nám bolo dobre. Túži byť naším Bohom. Chce nás postaviť vyššie nad všetky národy. Chce urobiť rozdiel medzi Jeho deťmi a zvyškom sveta - ale jediný spôsob, ako to môže urobiť, je skrze našu poslušnosť voči Jeho Slovu. Zastavujeme moc Božiu a jej pôsobenie pre nás, keď neposlúchame Jeho Ducha. Práve teraz Svätý Duch žije v nás. Učí nás. Trénuje nás a radí nám. Musíme byť citliví na Jeho vyučovanie. Aby sme poslúchli Boží príkaz, najprv Ho musíme počuť.
Čo môže Boh pre teba urobiť, ak Ho nebudeš poslúchať? Ak nechápeme cesty Božie, môžeme byť hluchí na Jeho volanie, ignoranti Jeho vôle a nakoniec nevšímaví na pobádania Svätého Ducha. Biblia hovorí, že Mojžiš poznal cesty Božie. Otec vyjavil seba samého. On zjavil svoje cesty Mojžišovi a svoje skutky deťom Izraela. Keby Mojžiš nepoznal Božie cesty, deti Izraela by nikdy nevideli Jeho skutky. Ak sa my dnes obrátime k Nemu celým svojím srdcom a budeme hľadať Jeho tvár a poslúchať Jeho hlas, hoci sme mohli byť neposlušní v minulosti, zistíme, že On je pripravený pripojiť sa k nám. Začneme zakúšať Jeho vyslobodzujúcu moc spôsobom, po akom sme túžili. Jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Ježiš uzdravuje aj v dnešnej dobe?
O tom, či Ježiš uzdravuje aj v dnešnej dobe, sme sa rozprávali s jedným z organizátorov podujatia Ježiš uzdravuje. Hneď na úvod otázka: Uzdravuje Ježiš aj v dnešnej dobe? Veríme, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Veríme, že je živý a že je to ten istý Ježiš, ktorý počas svojho pôsobenia na zemi mal veľký súcit s ľuďmi a ich utrpením? Ježiš ohlasoval Božie kráľovstvo, pozýval a pozýva ľudí k pokániu a svoje božstvo potvrdzoval aj mocou, ktorou uzdravoval mnohých ľudí od rôznych chorôb a vnútorných zranení. Sám som na vlastnej koži zažil, že Ježiš je živý, uzdravuje aj dnes.
V siedmej triede na základnej škole, keď som bol ešte hľadajúci, mi kamarát pri prestrelke prakmi strelil asi z jedného metra jarabinou do otvoreného oka a jarabina sa mi zapichla do oka. Veľmi som sa bál, a preto som sa začal modliť: „Ježišu, ak si živý a uzdravíš ma, tak v teba uverím a zmením svoj život.“ Na druhý deň mi primár pri vyšetrení povedal, že nastalo výrazné zlepšenie stavu oka a že operácia už nie je potrebná. Potom som mal ďalší vážny úraz - dvojitú zlomeninu sánky, keď protihráč počas futbalového zápasu kopal do lopty a ja som hlavičkoval. Žiaľ, bol som rýchlejší a protihráč mi odkopol spodnú sánku. Ležal som dolámaný a so zdeformovanou tvárou v bratislavskej Mickiewiczovej nemocnici. Znova som sa modlil: „Pane, pomôž mi, a tentoraz ti naozaj zasvätím svoj život.“ Operácia dopadla dobre.
Pri úraze oka došlo k zlepšeniu zo dňa na deň, pri zlomenej sánke bolo uzdravenie viacmesačným procesom. V osemnástich rokoch som sa na nemocničnom lôžku rozhodol nasledovať vo svojom živote Ježiša. Takých príbehov, ako je ten môj, je nielen na Slovensku mnoho. Naše Spoločenstvo Dobrého pastiera vzniklo pred osemnástimi rokmi s cieľom rásť spoločne v láske k Bohu a k ľuďom. Z tejto túžby vzniklo od nášho počiatku množstvo rôznych služieb. Jednou z nich je aj služba Ježiš uzdravuje. Formáciu k tejto službe od počiatku vedie zasvätená sestra Mary Paul Friemel z USA a Silvia Martiniaková, jedna z vedúcich nášho spoločenstva.
V máji 2015 sa uskutočnilo v bratislavskom UPC prvé stretnutie. Počas prvých dvoch rokov sme službu Ježiš uzdravuje organizovali dvakrát do roka a potom už len raz ročne. Najbližšie stretnutie bude v sobotu, 18. mája 2019, o 14.45 hod. Stretnutie sa začína o 14.45 hod. modlitbou chvály a biblickými tancami, potom nasleduje prednáška. Každý rok máme novú tému. Potom nasledujú svedectvá a príhovorné modlitby za účastníkov stretnutia. Počas stretnutia je možné prijať sviatosť zmierenia. Po ukončení príhovorných modlitieb je o 19.30 hod.
Na stretnutie sú pozvaní všetci, nie je tam žiadne vekové ohraničenie. Chodia mladé rodiny s deťmi, starší ľudia aj mladí. Stretnutie má názov Ježiš uzdravuje - znamená to, že majú prísť v prvom rade „chorí“ ľudia? Ľudia prichádzajú s rôznymi trápeniami, chorobami, zraneniami a otázkami. Mnoho ľudí príde aj preto, že nevyhľadávajú uzdravenie, ale túžia prehĺbiť svoju vieru, alebo sú to ľudia, ktorí sa ešte nestretli s Ježišom a majú túžbu po Bohu. Časť ľudí príde s prosbou o telesné alebo vnútorné uzdravenie.
Dlhé roky hľadám odpoveď na túto otázku a musím povedať, že je to pre mňa stále Božie tajomstvo, pred ktorým sme pozvaní v pokore sa skloniť. Boh je dobrý. Chce svojím spôsobom požehnať každého. Sú však situácie, okolnosti a veci, ktoré sa ľudsky vysvetliť nedajú. Pán Ježiš svojim nasledovníkom sľubuje svoju prítomnosť a lásku v ich životoch. Nesľubuje, že budú všetci jeho nasledovníci uzdravení zo svojich chorôb alebo že budú bohatí a kariérne úspešní. Nesľubuje ľahký život. Sľubuje však, že bude stále s nami. Sme povolaní nechať sa Pánom očistiť od pasívneho postoja k utrpeniu, a ak nedôjde k uzdraveniu, za ktoré sa modlíme, aby sme utrpenie prijali pozitívne, v aktívnom postoji viery a nie v pasívnej rezignácii.
Tento rok sme pozvali manželov Geoffa a Ginu Poulterovcov z Anglicka, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s vedením katolíckej biblickej školy a s ohlasovaním evanjelia v mnohých krajinách sveta. Chvály povedie Martin Petruš s chválovým tímom nášho spoločenstva a inšpiratívne svedectvo bude mať Katarína Nagyová. Od začiatku tejto služby máme veľa spätných väzieb a svedectiev. Uvediem niekoľko z nich.
Na minulom stretnutí prišla na príhovornú modlitbu jedna mladá rodinka. Spýtali sme sa ich, za čo sa máme modliť. Povedali: „My sme neprišli prosiť, my sme prišli len chváliť Pána. Pred dvomi rokmi sme boli na tomto stretnutí, kde ste sa osobitne modlili za manželské páry, ktoré majú problémy s počatím dieťaťa. Nedarilo sa nám počať dieťa a po tejto modlitbe sme do mesiaca počali a tu je naša dcérka. Alebo svedectvo panej, ktorá sa vydala do Rakúska. Jej svokra mala osemdesiatdva rokov a dvadsať rokov nebola na spovedi. V domove pre seniorov jej svokre pri čistení uší niečo poškodili a ona celkom ohluchla. Kamarátka jej povedala o našom stretnutí v UPC.
Ona chcela prosiť o dieťa… Na prihlášku bolo treba uviesť úmysel, za ktorý sa v predstihu budú ľudia modliť. No pomyslela si: Nevieme hodinu ani minútu. Moja svokra potrebuje spoveď a k nej sluch. Tak napísala tento úmysel, za ktorý sa pred Eucharistiou modlili naši príhovorcovia. Na jednom z našich stretnutí bol asi sedemdesiatročný muž po mozgovej porážke. Nevedel poriadne hýbať nohou. Počas krátkej modlitby pocítil na postihnutom mieste teplo. Začal v prítomnosti svojho syna ohýbať nohu a chodiť. Po vyzvaní drepoval v celom rozsahu pohybu a bez bolesti.
Máte povzbudenie pre tých, ktorí ešte na podobnom stretnutí nikdy neboli alebo váhajú? Každoročne sa za účastníkov služby Ježiš uzdravuje už niekoľko mesiacov vopred modlia a postia desiatky ľudí. Pozvať chcem každého, kto chce zažiť Božiu lásku a posilniť sa vo viere v Ježiša Krista. Pre záujemcov o účasť na najbližšom stretnutí sú informácie dostupné na webovej stránke Spoločenstva Dobrého pastiera.
Marek Nikolov je členom služobného tímu Spoločenstva Dobrého pastiera. Pred desiatimi rokmi založil evanjelizačný portál www.mojpribeh.sk, ktorého je šéfredaktorom. Angažuje sa v pro-life hnutí a inicioval vznik systému pomoci ženám a deťom v núdzi www.zachranmezivoty.sk. Je aktívny aj v pro-family hnutí www.hrdinarodinu.sk. Usiluje sa žiť lásku k Bohu a k ľuďom v povolaní k novej evanjelizácii. Dvadsať rokov pracuje v komerčnej sfére so zodpovednosťou za oblasť zákazníckych služieb.
Vyléčili mi nádor na mozku!
Zmeny v Rímskom misáli
Od 1. januára 2022 vstúpilo do platnosti tretie typické vydanie Rímskeho misála, čo prinieslo zmeny v slávení svätých omší a zvolaniach veriacich. Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) hovorí o dvoch typoch úprav, ktoré sa týkajú preusporiadania niektorých omšových formulárov a doplnenia nových textov. Pri úpravách doterajších textov sa dbalo na to, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu.
Medzi väčšie zmeny patrí úprava prekladu výrazu „benedictus Deus“, ktorý sa nachádza v textoch pri príprave obetných darov. Súčasná úprava prekladu na „požehnaný Boh“ môže znieť zvláštne, no je potrebné správne chápať viacznačnosť tohto termínu. Kým latinský text konštatuje, aký je Boh (dáva mu atribút „benedictus“), v slovenčine sa hovorí, že (my) Bohu dobrorečíme. Doslovný preklad z latinčiny by však bol: „Požehnaný si, Pane...“
Práve tu nastáva jediná zmena, ktorá sa týka veriacich. V zvolaní pri príprave obetných darov, ktoré sa hovorí, len ak sa nespieva. Odpoveď ľudu bola totiž doteraz: Zvelebený Boh naveky! Odteraz bude kňaz hovoriť: Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ti ho ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom.
Liturgická komisia KBS v Úpravách v omšovom poriadku vysvetľuje: „Benedictus sa správne vyjadruje ako požehnaný, čím sa označuje atribút, vlastnosť Boha. Za zmienku stojí, že v Sanctus, ktorého text je inšpirovaný Starým zákonom, sa benedictus, qui venit prekladá požehnaný, ktorý prichádza a nie zvelebený, ktorý prichádza. Bohu prisudzujeme atribút „svätý“, lebo je prameňom svätosti. Rovnako môžeme chápať aj výraz „požehnaný Boh“. Ide o atribút Boha, nie o výsledok obradu požehnania v súčasnom chápaní. Boh nie je požehnaný v zmysle výsledku požehnania, ale ako ten, ktorý má silu, a preto v jeho mene aj my môžeme požehnávať. V pozadí tohto termínu je hebrejský výraz baruch.
Viacvýznamovosť Slova "Svätý" a "Požehnaný"
Jedno slovo môže mať v rozličných kontextoch odlišný význam. Hovoríme: svätý Boh, svätý Ján, Svätý Otec, svätá omša. Vo všetkých týchto prípadoch má rovnaké slovo „svätý“ trochu odlišný význam. Aj pri výraze „svätý Bože“ by sme sa mohli pýtať - Boha niekto vysvätil či posvätil, že je svätý?
Obdobne je to i pri termíne „požehnaný Boh“. Ide o atribút Boha, nie o výsledok obradu požehnania v súčasnom chápaní. Termín „požehnaný Boh“ nemožno teda chápať v kontexte požehnania ako obradu, pobožnosti. Výraz „požehnaný Boh“ nie je v liturgickom kontexte úplnou novinkou, a to ani v slovenskom prostredí. Atribút „požehnaný“ vo vzťahu k Bohu sa používa v slovenskom znení gréckokatolíckej liturgie. Preklad latinského „benedictus Deus“ do slovenčiny ako „požehnaný Boh“ je preto legitímne zvolenou možnosťou.
Daniel Dian upozorňuje, že „1. januárom 2022 sa výslovne zakazuje používanie doterajšieho Rímskeho misála, teda od 1. Zmeny súvisia napríklad aj s formulármi na nedávno zapísané slávenia do Všeobecného rímskeho kalendára.
Podľa Úprav v omšovom poriadku Liturgickej komisie KBS „spojka lebo vyjadruje latinské enim podobne ako v slovách nad chlebom. Preklad za všetkých sa začal používať iba v niektorých krajinách počas posledných tridsiatich rokov.
Najdôležitejšie zmeny sú podľa Daniela Diana pri konsekračných slovách. Nad chlebom znejú: Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Je to krv novej a večnej zmluvy. „Tu je veľmi podstatná zmena práve v slovách lebo, ktoré doteraz neboli v slovenskom preklade pri konsekrácii, ale tá najpodstatnejšia zmena spočíva v zmene slov: miesto za všetkých, ako bolo do záväznosti používania tretieho typického vydania Rímskeho misála, od jeho záväznosti od 1.
Daniel Dian spomína tiež zmeny, ktoré sa týkajú biskupov. „Diakon, kňaz alebo sám biskup (ak nemá diakona) už nebude veriacich prepúšťať slovami: Iďte v mene Božom, ale bude môcť použiť jednu zo štyroch formúl prepustenia: Choďte v mene Božom. Alebo: Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium. Alebo: Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom. Alebo: Choďte v pokoji.
| Pôvodný Text | Nový Text |
|---|---|
| Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov... | Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia... |
| Zvelebený Boh naveky! | Požehnaný Boh naveky! |
Význam Požehnania
V prvom rade by sme mali rozumieť tomu, čo vlastne znamená výraz požehnanie. Týmto slovom, ktoré pôvodne nie je naše, najčastejšie prekladáme latinské slovo benedictio. Latinské benedicere doslova znamená dobrorečiť, teda nielen „vyprosovať dobro“, ale aj velebiť, oslavovať, vzdávať vďaky. Podstata požehnania teda nespočíva v tom, že vyprosujeme dobro pre nejakú osobu alebo označujeme znakom kríža nejaký predmet, ale že vzdávame Bohu vďaku?
Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život. Požehnanie je teda modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom.
Je dôležité poznamenať, že „požehnanými“ sa nestávajú veci, ale ľudia. Prijímateľom duchovných darov, teda Božej milosti, je vždy len človek. Ak kňaz požehnáva ruženec, v skutočnosti vyprosuje požehnanie pre tých, ktorí sa ho modlia.