Staroveký Egypt - jeho kultúra a umenie
Od zjednotenia k rozkolu
Egyptská civilizácia sa začala formovať v predynastickej dobe, keď sa neolitické komunity v severovýchodnej Afrike začali venovať poľnohospodárstvu a vytvárať základy egyptského umenia, technológie, politiky a náboženstva. Okolo roku 3400 pred Kr. sa vytvorili dve samostatné kráľovstvá: Červená zem na severe, založená v deltě Nílu a rozprestierajúca sa pozdĺž Nílu možno až po Atfih; a Biela zem na juhu, siahajúca od Atfihu po Gebel es-Silsila.Južný kráľ, Škorpión, sa okolo roku 3200 pred Kr. pokúsil podmaniť si severné kráľovstvo. O storočie neskôr sa to podarilo kráľovi Menesovi, ktorý zjednotil horný a dolný Egypt a stal sa prvým kráľom prvej dynastie. Menes založil hlavné mesto starovekého Egypta pri Bielych múroch (neskôr známe ako Memfis), na severe, blízko vrcholu delty Nílu. Hlavné mesto sa stalo veľkou metropolou, ktorá dominovala egyptskému spoločenstvu počas obdobia Starej ríše.
Stará ríša: Náboženstvo a pyramídy
V období Starej ríše sa vyvinuli základy egyptského náboženského a politického systému. Starovekí Egypťania považovali svojho kráľa za božskú bytosť, úzko spojenú s všemocným bohom Hórom. Kráľ, nazývaný faraón, bol zodpovedný za udržiavanie maat, kozmického poriadku a harmónie, ktorý bol zaručený magickou silou heka. Faraón bol tiež považovaný za syna boha slnka Ré, ktorý ho chránil a poskytoval mu legitimitu.Faraóni Starej ríše si postavili veľkolepé hrobky v podobe pyramíd, ktoré mali zabezpečiť ich večný život a slávu. Najznámejšie sú pyramídy v Gíze, ktoré patrili faraónom Chufuovi, Chafreovi a Menkaureovi z 4. dynastie. Pyramídy boli obklopené komplexmi chrámov, sochami a menšími hrobkami pre kráľovskú rodinu a úradníkov.
Život v starovekom Egypte bol závislý od ročnej záplavy Nílu, ktorá zavlažovala a oplodňovala pôdu. Egypťania pestovali obilniny, ako je pšenica, jačmeň a proso, a ovocie a zeleninu, ako je figy, hrozno a cibuľa. Chovali dobytok, ovce, kozy, prasatá a hydiny. Rybolov, lov a zber boli tiež dôležité zdroje potravy. Egypťania vyrábali pivo, víno, chlieb, syr a olej. Odevy boli vyrobené z ľanu a bavlny a zdobené farebnými vzormi. Šperky, kozmetika a parfumy boli populárne medzi bohatými a mocnými. Umenie a remeslá boli vysoko rozvinuté a zahŕňali keramiku, kovolitectvo, klenotníctvo, tkanie, malovanie, sochárstvo a písanie. Písmo bolo založené na systéme hieroglyfov, ktoré predstavovali slová, slabiky alebo zvuky. Hieroglyfy sa písali na papyrus, kameň, drevo alebo hlinu. Písali sa náboženské texty, literárne diela, administratívne dokumenty, listy a záznamy.
Stará ríša bola obdobím stability, prosperity a kultúrnej výkvetu. Avšak okolo roku 2200 pred Kr. sa začali objavovať príznaky krízy. Faraóni stratili svoju moc a autoritu nad provinciami, ktoré sa stali nezávislými a súperili medzi sebou. Zmeny klímy spôsobili pokles úrody a hladomor. Sociálne napätie a nepokoje vzrástli. Toto obdobie sa nazýva Prvá prechodná doba a trvalo približne 150 rokov. Počas tejto doby sa v Egypte vystriedalo niekoľko krátkych a slabých dynastií, ktoré si nárokovali trón, ale nedokázali udržať jednotu krajiny. Egypt bol rozdelený na dve konkurenčné ríše: hornú a dolnú. V tomto čase sa objavila aj nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala pesimizmus, úzkosť a skepsu voči tradičným hodnotám.
Od obnovy k rozpadu: Stredná ríša
Egypt sa znovu zjednotil okolo roku 2055 pred Kr. vďaka úsiliu faraóna Mentuhotepa II. z 11. dynastie, ktorý porazil svojich rivalov z dolného Egypta. Toto obdobie sa nazýva Stredná ríša a trvalo približne 400 rokov. Počas tejto doby sa Egypt stal silnou a expanzívnou mocnosťou, ktorá si podrobila svojich susedov na juhu v Núbii a na východe v Palaestíne. Faraóni Strednej ríše si postavili nové typy hrobiek, nazývané pohrebné komplexy, ktoré pozostávali z pyramídy, chrámu a múru. Tieto hrobky boli umiestnené v pohrebnej oblasti Theby, ktorá sa stala novým náboženským a politickým centrom Egypta.Stredná ríša bola tiež obdobím kultúrneho rozkvetu, ktorý sa prejavil v literatúre, umení, architektúre a náboženstve. V literatúre sa objavili nové žánre, ako sú príbehy, múdrosti, poézia a hymny. Umenie a architektúra sa stali viac realistické a expresívne. Náboženstvo sa stalo viac osobné a emocionálne. Kult boha Osirisa, ktorý symbolizoval vzkriesenie a večný život, sa rozšíril medzi ľuďmi.
Stredná ríša však nebola bez problémov. Egypt čelil vnútorným sporom, suchu, hladomoru a inváziám cudzích národov, najmä Hyksosov, ktorí ovládli dolný Egypt okolo roku 1650 pred Kr. Toto obdobie sa nazýva Druhá prechodná doba a trvalo približne 150 rokov. Počas tejto doby sa v Egypte vystriedalo niekoľko krátkych a slabých dynastií, ktoré si nárokovali trón, ale nedokázali udržať jednotu krajiny. Egypt bol rozdelený na dve konkurenčné ríše: hornú a dolnú. V tomto čase sa objavila aj nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala úzkosť, nádej a odpor voči cudzej nadvláde.
Od oslobodenia k sláve: Nová ríša
Egypt sa oslobodil od Hyksosov okolo roku 1550 pred Kr. vďaka úsiliu faraónov z 17. a 18. dynastie, ktorí vybudovali silnú armádu a vyhnali cudzincov z krajiny. Toto obdobie sa nazýva Nová ríša a trvalo približne 500 rokov. Počas tejto doby sa Egypt stal najmocnejšou ríšou na Blízkom východe, ktorá si podrobila veľké územia v Núbii, Palaestíne, Sýrii a Ázii. Faraóni Novej ríše si postavili nádherné hrobky v Údolí kráľov a Údolí kráľovien, ktoré boli skryté pred zlodejmi a vandalmi. Tieto hrobky boli plné pokladov, ktoré mali slúžiť faraónom v posmrtnom živote. Najslávnejšou z nich je hrobka Tutanchamona, ktorá bola objavená v roku 1922 takmer nedotknutá. Faraóni Novej ríše si tiež postavili velebné chrámy, ktoré boli venované rôznym bohom a bohyniam. Najznámejšie sú chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbeli a Philae.Nová ríša bola tiež obdobím kultúrnej rozmanitosti, ktorá sa prejavila v literatúre, umení, architektúre a náboženstve. V literatúre sa objavili nové žánre, ako sú romány, autobiografie, cestopisy a diplomacia. Umenie a architektúra sa stali viac pestrejšie a detailnejšie. Náboženstvo sa stalo viac komplexné a rôznorodé. Kult boha Amona, ktorý symbolizoval kráľovskú moc a bohatstvo, sa stal dominantným v celej ríši. Výnimkou bol faraón Achnaton, ktorý zaviedol monoteizmus a uctieval iba boha Atona, ktorý symbolizoval slnečný disk. Tento experiment však skončil neúspechom a po Achnatonovej smrti sa vrátili k polyteizmu. V tomto čase sa tiež objavila nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala osobné pocity, túžby a obavy.
Nová ríša však nebola bez problémov. Egypt čelil vnútorným sporom, korupcii, úpadku morálky a inváziám cudzích národov, najmä Asýrčanov, Babylončanov a Peržanov, ktorí postupne zničili egyptskú moc a nezávislosť. Toto obdobie sa nazýva Tretia prechodná doba a trvalo približne 400 rokov. V tomto čase sa objavila aj nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala smútok, nostalgiu a túžbu po minulosti. Egypt zanikol ako samostatná civilizácia, keď sa stal rímskou provinciou v roku 30 pred Kr. Predtým čelil mnohým vnútorným a vonkajším problémom, ktoré oslabili jeho moc a stabilitu.
Kozmetika v starovekom Egypte
Staroveký Egypt bol známy svojimi náboženskými praktikami, ktoré zahŕňali prvky mágie a okultizmu. Tieto praktiky boli hlboko zakorenené v egyptskej kultúre a mali vplyv na ich každodenný život a vieru v posmrtný život.Už v časoch Starej ríše sa používala očná linka, ktorá nemala len estetický ale aj medicínsky charakter. Vtedy neboli slnečné okuliare. Človek si natrel viečko, aby bol lepšie chránený pred slnkom. Veľakrát to pomaľovanie súvislo s kultom, plnilo rôzne rituálne funkcie. Najstaršie nálezy naznačujú, že naši predkovia si telo zdobili rôznymi farbivami už v neskorej dobe kamennej.
Používali sa väčšinou rastlinné, živočíšne a minerálne látky, ktoré sa rozpúšťali v materskom mlieku, oleji, žlči, moči či víne. Špeciálnu kapitolu predstavovala očná kozmetika, ktorá mala súvis s predchádzaním trachómu. Sadze, prípadne čierne uhlie zmiešané s husacou masťou sa aplikovali na vonkajší okraj očí, resp. okraje mihalníc. Účinkom malo byť zredukovanie oslnenia na púšti, taktiež ochrana pred prachom a podľa moderných analýz dokonca stimulácia imunitnej odpovede kože a spojoviek.
Existuje kánon zobrazovania, teda akési pravidlo, že ženy sú vždy biele a muži červení alebo oranžoví. Tiež sa predpokladá, že to bol ideál krásy. Vyššia vrstva sa nevystavovala slnku a touto zušľachtenou vizážou sa odlíšila od robotníkov.
Malý zlatý nástroj z 18. dynastie, ktorý bol nájdený, je kombinovaný kozmetický nástroj dokazuje vysokú úroveň remeselného spracovania a význam, aký Egypťania pripisovali odstraňovaniu ochlpenia. Ochlpenie si odstraňovali muži aj ženy; okrem holenia britvami využívali aj vytrhávanie pinzetami či natieranie depilačných prípravkov. Pravidelné holenie malo v Egypte predovšetkým hygienický význam - zbavovalo telo nečistôt a parazitov v podmienkach horúcej klímy. Zároveň však hladko oholený výzor symbolizoval spoločenskú prestíž a kultivovanosť.
V Egypte sa táto prax objavuje už v najstarších obdobiach: archeologické nálezy medených a dokonca zlatých britiev v hroboch 4. tisícročia pred n. l. Práve Egypťanom sa pripisuje vynález prvých kovových britiev okolo roku 3000 pred n. Najstaršie egyptské britvy sa zhotovovali z mäkkých kovov - spočiatku z čistého zlata alebo medi, neskôr z tvrdšieho bronzu. Počas Starej a Strednej ríše (3. a 2. tisícročie pred n. Pre najvyššiu elitu sa dokonca vyrábali luxusné kusy z drahých kovov - v niektorých hrobkách 4. tisícročia pred n. l.
Je zrejmé, že britva bola považovaná za dôležitú súčasť výbavy zosnulej - zrejme ju používala počas života a mala jej slúžiť aj v posmrtnom svete. Egyptské britvy sa našli vo výbave hrobov mnohých období, čo potvrdzuje ich rozšírené používanie. Už v predynastických a najstarších dynastických hroboch (4. - 3. tisícročie pred n. V neskorších hrobkách sa zasa holiace nástroje často vyskytujú spolu s kozmetickými potrebami. Napríklad v hrobke princeznej Sithathoriunet z 12. dynastie (cca 1880 pred n.
Egypt a biblické udalosti
Egypt zohral významnú úlohu v biblických príbehoch, najmä v Starom zákone. Niektoré z kľúčových udalostí zahŕňajú:- Pobyt Izraelitov v Egypte: Jakub a jeho rodina sa presťahovali do Egypta, aby unikli hladomoru v Kanaáne. Neskôr boli zotročení a utláčaní Egypťanmi.
- Exodus: Boh poslal Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva. Po desiatich ranách, ktorými Boh potrestal Egypt, faraón prepustil Izraelitov.
- Desať egyptských rán: Boh zoslal na Egypt desať rán, aby prinútil faraóna prepustiť Izraelitov. Tieto rany zahŕňali premenu vody na krv, premnoženie žiab, hmyzu, mor hospodárskych zvierat, vredy, krupobitie, kobylky, tmu a smrť prvorodených.
| Udalosť | Biblický odkaz | Odhadovaný rok |
|---|---|---|
| Príchod Izraelitov do Egypta | Exodus 1,6 | 1878 pred Kr. |
| Útlak Izraelitov | Exodus 1,8-11 | Neznámy |
| Exodus | Exodus 12,40 | 1448 pred Kr. |
Staroveký Egypt bol známy svojimi náboženskými praktikami, ktoré zahŕňali prvky mágie a okultizmu. Tieto praktiky boli hlboko zakorenené v egyptskej kultúre a mali vplyv na ich každodenný život a vieru v posmrtný život.
Papyrus Ani, detail - Súd mŕtvych pred Osirisom (cca 1250 pred Kr.)