Naša viera je založená výhradne na Biblii - Božom slove, ktoré tvorí 66 kníh Starej a Novej zmluvy. Veríme, že je jedinečne, verbálne a plne inšpirovaná Duchom Svätým a že vo svojich pôvodných rukopisoch bola napísaná bez vecných chýb. Je pre nás najvyššou autoritou vo všetkých záležitostiach, ku ktorým sa vyjadruje.
Ako naddenominačná organizácia nie sme pod autoritou žiadnej konkrétnej cirkvi, ale svojou misiou sa snažíme podporovať vzájomnú spoluprácu ľudí zo všetkých hlavných kresťanských cirkví na Slovensku. Čo sa týka vierouky, prijímame všetky doktríny, na ktorých sa historicky zhodli všetci kresťania. V ostatných doktrinálnych záležitostiach umožňujeme slobodu osobnej viery človeka.
V našej misijnej činnosti sa snažíme zameriavať na tie témy, ktoré nás ako kresťanov spájajú, a nie na tie, ktoré nás rozdeľujú.
Čomu veríme
Je jediný pravý Boh, ktorý existuje večne a v troch osobách - Otec, Syn a Duch Svätý. Každá z nich má v rovnakej miere všetky atribúty Božstva aj charakteristiky osoby. (5M 6, 4; Mt 28, 18; Jn 1, 1-3; Sk 5, 3,4)
Ježiš Kristus je Boh, živé Slovo, ktoré sa stalo telom prostredníctvom nadprirodzeného počatia z Ducha Svätého a narodenia z panny. V Kristovi je preto v jednej osobe navždy zjednotené dokonalé Božstvo a skutočná ľudskosť. (Jn 1, 1, 14; Mt 1, 18-25; Lk 1, 30-37; Kol 2, 9; F 2, 6-11)
Ježiš žil bezhriešnym životom a dobrovoľne zaplatil za hriechy ľudí tým, že namiesto nich zomrel na kríži. Tým uspokojil Božiu spravodlivosť a umožnil spasenie všetkým, ktorí dôverujú jedine jemu. (1Jn 3, 5; 1Pt 3, 18; Jn 10, 17-18; 2K 5, 21; 1Jn 4, 10; R 3, 24-26)
Kristus vstal z mŕtvych v tom istom tele (i keď už oslávenom), v ktorom žil a zomrel. (1K 15, 4; 14; Lk 24, 36-43; Jn 20, 24-29)
Kristus v tele vystúpil na nebesia a zasadol po pravici Boha Otca, kde sa ako jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi neustále prihovára za tých, ktorí mu patria. (Sk 1, 9-11; Ef 1, 20; 1Tim 2, 5; Heb 7, 24-25; 1Jn 2, 1-2)
Človek bol pôvodne stvorený na Boží obraz. Zhrešil tým, že neposlúchol Boha, a tak sa odcudzil od svojho Stvoriteľa. Kvôli tomuto historickému pádu sa celé ľudstvo dostalo pod Božie odsúdenie. (1M 1, 26-27; 2, 15-17; 3, 1-24; R 5, 12-21; 1K 15, 21-22)
Ľudská prirodzenosť je skazená, preto človek nie je schopný páčiť sa Bohu. Každý človek potrebuje znovuzrodenie a obnovu z Ducha Svätého. (R 3, 9-20; Ef 2, 1-7; Mk 7, 20-23; Jn 3, 1-21; Tit 3, 5-7)
Spasenie človeka je výhradne výsledkom Božej milosti, ktorá je daná zadarmo. Spasenie nie je celkovo ani čiastočne závislé od skutkov človeka, od jeho dobroty alebo od akýchkoľvek náboženských úkonov. Boh udeľuje svoju spravodlivosť tým, ktorí svoju vieru ohľadom spasenia vkladajú výlučne do Krista, čo ich v Božích očiach ospravedlňuje. (Ef 2, 8-10; R 3, 21-26; 9, 30-33; G 3, 1-14. 22-24)
Výsadou tých, ktorí sa znovu narodili z Ducha Svätého, je to, že si môžu byť istí svojím spasením od chvíle, keď uverili v Ježiša Krista ako v svojho Spasiteľa. Toto uistenie nie je založené na žiadnych ľudských zásluhách, ale ho dáva Duch Svätý, ktorý veriacemu dosvedčuje pravdivosť Božieho svedectva v Božom slove. (1Tes 1-5; Jn 1, 12; 1Jn 5, 9-13; R 8, 14-17)
Duch Svätý prišiel do sveta, aby zjavil a oslávil Krista a aby Kristovo spasiteľské dielo aplikoval na všetkých ľudí. Usvedčuje hriešnikov, priťahuje ľudí ku Kristovi a dáva im nový život, nepretržite v nich prebýva od chvíle ich duchovného narodenia a zapečaťuje ich až do dňa vykúpenia. Veriaci si plnosť, moc a vedenie Ducha privlastňuje vierou. (Jn 16, 7-15; Tit 3, 5; Jn 3, 5-8; R 8, 9; Ef 1, 13-14; 4, 30; 1K 6, 19; G 3, 2-3; R 8, 2-4)
Každý veriaci je povolaný k životu v moci Ducha Svätého: aby nežil podľa žiadostí tela, ale aby prinášal ovocie na Božiu slávu. (G 5, 16-25; F 5, 18)
Ježiš Kristus je hlavou cirkvi, svojho Tela. Telo Kristovo sa skladá zo všetkých ľudí, živých aj mŕtvych, ktorých spája spásonosná viera. (Kol 1, 18; Ef 1, 22-23; 5, 23-32; 1Tes 4, 13-18)
Boh svoj ľud vyzýva k tomu, aby sa pravidelne zhromažďoval za účelom uctievania, účasti na sviatostiach, vyučovania z Písma a vzájomného povzbudzovania. (Heb 10, 23-25; Sk 2, 42; 20, 7; 1K 12, 20-28; 16, 1-2; Ef 4, 11-16; 1Tim 4, 13; 2Tim 3, 16; 4, 2)
Po fyzickej smrti veriaci okamžite prichádza do večného, vedomého spoločenstva s Pánom a očakáva na vzkriesenie svojho tela k večnej sláve a požehnaniu. (2K 5, 8; F 1, 23-24; Lk 23, 39-43; 1K 15, 12-58; 1Tes 4, 13-18; 1Jn 3, 2; F 3, 21)
Po fyzickej smrti neveriaci okamžite prichádza do večného, vedomého odlúčenia od Pána a očakáva vzkriesenie svojho tela k večnému súdu a odsúdeniu. (Lk 16, 19-31; Jn 5, 23-29; Zjav 20, 10-15; Mt 13, 40-43)
Ježiš Kristus sa opäť vráti na zem - v osobnej, viditeľnej a telesnej podobe, aby zavŕšil chod dejín a večný Boží plán. (Sk 1, 9-11; 3, 19-21; Zjav 19, 1-22; 21, 1-27)
Ježiš Kristus prikázal všetkým veriacim, aby po celom svete zvestovali evanjelium a činili učeníkov vo všetkých národoch.
V dávnejších časoch si ľudia dávali mená, ktoré vystihovali svojho nositeľa. Veď napríklad Izák (Jic-chak) sa nazýval Syn smiechu, lebo Abrahám aj Sára sa smiali, keď počuli od Boha, že v starobe budú mať syna. Izák mal dvoch synov Ezava a Jakuba. Rebeka, jeho žena mu porodila dvojičky, pričom mladší držal pätu staršiemu, preto dostal meno Jakub (Jakaqóbh) - Držiaci sa za pätu.
Ďalšie hebrejské mená sú Ján (Jochanán) - Boh je milostivý, Jozef (Jóseph) - Boh pridá, rozhojní, Alžbeta (Elišewah) - Bohu zasvätená, Mária (Myrjam) - Bohom Jahve milovaná, Izaiáš (Ješajahu) - Jahve spasí, Jeremiáš (Jirmijahu) - Jahve povyšuje, Nehemiáš (Nehemijahu) - Jahve potešuje. Podobne to bolo aj so slovanskými, či germánskymi menami.
Aké meno však vystihuje Boha? Vtesnať Boha do jedného mena je priam nemožné. Ako obsiahnuť nekonečného, skutočného a živého Boha, pôvodcu života do nejakej pomyslenej krabičky ľudského pomenovania? Je to podobné tomu, ako keď chcel kráľ Dávid pre Boha postaviť chrám. Toto hovorí Pán: "Nebesá sú mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký je to dom, čo mi postavíte? Aké miesto pre môj odpočinok?
Napriek tomu sa Boh k človeku počas dejín neustále približoval, zjavoval mu seba. Dokonale a naposledy sa vyjavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi.
Je istá náboženská skupina, ktorá si veľmi zakladá na Božom mene a zdá sa, akoby to bolo najdôležitejšie z celého ich učenia. Treba si však uvedomiť, že keď myslíme Boha s veľkým B, myslíme na Boha Izraela, Boha kresťanov, Boha, ktorý je, vždy bol a vždy bude. Boha, ktorý je skutočný a nie boh, alebo bôžik, modla, ktorú si vymysleli a zhotovili ľudia vlastnými rukami. Napriek tomu v multikulturálnom prostredí je niekedy potreba odlíšit Boha od bôžikov a bohov, ktorým sa ľudia klaňajú a im slúžia.
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí."
Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: "Mojžiš, Mojžiš!" On odpovedal: "Tu som." I hovoril mu: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!" A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
A Pán mu povedal: "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi!
Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: “Boh vašich otcov ma poslal k vám.” Oni sa budú pýtať: “Aké je jeho meno?” A čo im odpoviem?" Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: “Ja-som”(Jahve) ma poslal k vám!" A Boh Mojžišovi ešte povedal: "Pán (Jahve), Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.
Jahve - z hebrejčiny ha-vah (sloveso byť) - ten, ktorý je, ktorý existuje. SOM (Jahve) ma poslal k vám. Meno (JA) SOM vystihuje plnosť jeho bytia. Z Jeho existencie povstalo všetko, čo existuje. On to udržuje a riadi a všetko sa raz vráti späť do jeho existencie.
*Slovo JHVH (Jahve) je zložené z hlások י (jod) ה (he) ו (vav) a ה (he). Pôvodná hebrejčina samohlásky nepozná a písalo sa z prava do ľava. Izraeliti z veľkej úcty pred Božím menom, aby snáď neporušili Božie prikázanie a kvôli tradícii nevyslovovať Božie meno, ale radšej ho nahrádzať slovom Adonai (Pán), sa stalo to, že výslovnosť mena sa časom pozabudla a dnes nie je možné s istotou tvrdiť, aká je pôvodná výslovnosť.
Mojžiš teda vykresal dve kamenné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; do rúk vzal tie dve tabule. Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno (Jahve). Potom Pán (Jahve) prešiel popred neho a volal: "Pán (Jahve), Pán (Jahve) je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.
V tejto časti poznávame nielen Božie meno, ale aj aký je Boh. Milostivý, láskavý, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. V Novej Zmluve sa nám Boh predstavuje vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi.
Je Ježiš Boží Syn? Áno. Je Ježiš Boh? Áno. Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili potom, keď sa to stane, že Ja som. (Jn. Ježiš im teda povedal: Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. Ja a Otec sme jedno. ...aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku!
Prvýkrát sa toto označenie vyskytuje v príbehu Genezis, kde Abrahám má obetovať svojho syna Izáka. Po tom, ako Boh na neho zavolá, aby neubližoval svojmu synovi, Abrahám pozdvihne svoje oči a vidí baránka zamotaného za rohy v tŕní, ktorého potom obetuje. Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto "Pán vidí" a tak sa ešte aj dnes hovorí: "Na vŕšku Pán uvidí".
Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto: Hospodin (Jahve) sa postará. Tak sa dodnes hovorí: Na vrchu sa Hospodin postará.
V tomto príbehu vidíme aj predobraz toho, čo sa má stať. Boh zabezpečí baránka, ktorý má byť obetovaný za človeka. Baránka Ježiša Krista, ktorý sa obetuje za ľudstvo. Boh si vyhliadol, zabezpečil Ježiša Krista ako výkupnú obeť za hriechy človeka.
Boh ďalej hovorí Abrahámovi: Pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme. Keď poslúchneme Boží hlas a uveríme v Ježiša Krista, ktorého On zabezpečil pre našu spásu, potom na nás prechádza aj Abrahámovo požehnanie. Stávame sa duchovným Izraelom, Božím vyvoleným ľudom, kráľovským kňazstvom, jeho vlastným svätým národom, aby sme zvestovali veľké skutky Toho, ktorý nás povolal z temnoty do svojho predivného svetla. (1.
Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: "Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke." A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na končiar vrchu. A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka. A Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča. Pán potom prikázal Mojžišovi: "Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba." Nato Mojžiš postavil oltár a nazval ho Pán (Jahve) je moja zástava.
Boh sa predstavuje ako lekár: Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin (Jahve), som tvoj lekár. ...a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.
Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení.
Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver. Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, a vtedy Hospodin, Boh zástupov (Jahve Savaot), bude s vami, tak ako hovoríte.
Hľa, prídu dni - hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: “Pán (Jahve), naša spravodlivosť”.
Toto proroctvo proroka Jeremiáša sa vzťahuje na prisľúbeného Mesiáša, v ktorom dosahujeme spravodlivosť a spásu. Iba v Ježišovi Kristovi dosahujeme spravodlivosť prostredníctvom jeho obety na kríži a vyliatej krvi, keď zadosťučinil našim hriechom a vymazal náš dlh. Keďže Boh je spravodlivý, niekto musel trpieť za hriech. Nebol si to ty, ani ja, ale Boží Syn. A keďže Bohu sa musí obetovať len bezchybná obeť, bezchybný baránok, mohol to byť len Ježiš Kristus. On je ten bezchybný Baránok, bez hriechu, ktorý vzal naše hriechy na seba a trpel namiesto nás.
Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. Buďte mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji! Svätý znamená oddelený. Oddelený od sveta, oddelený pre Boha.
Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh! Zachovávajte moje príkazy a plňte ich; ja som Pán (Jahve), ktorý vás posväcuje. (Lev. Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: "Povedz Izraelitom: “Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán (Jahve), ktorý vás posväcuje!
S týmto označením sa stretávame v knihe Sudcov, 6. Tu prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: "Pán s tebou, udatný hrdina!" Gedeon mu odpovedal: "Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: “Pán nás vyviedol z Egypta”? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov." Pán sa k nemu obrátil a povedal: "Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!" On mu odvetil: "Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!" Pán mu povedal: "Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!"
Nato mu povedal: "Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!" On odpovedal: "Ja dočkám, kým sa nevrátiš." Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. Boží anjel mu povedal: "Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!" Aj tak urobil. Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí.
Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: "Beda mi, Pane, môj Bože" - zvolal Gedeon, - "videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!" Ale Pán mu povedal: "Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!" Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán (Jahve) je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre.
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. No vy, čo ste boli kedysi ďalekí, stali ste sa teraz v Ježišovi Kristovi blízkymi skrze Kristovu krv. Veď on je náš pokoj...
Dávidov žalm. Pán (Jahve) je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní. Ja som dobrý pastier (Jahve Roi). Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce.
El v hebrejčine znamená Boh. Elohim - vyjadruje množné číslo jedného Boha. Svätú trojicu. Nato Abrám povedal Saraj: Pozri, svoju slúžku máš vo svojej moci. Nalož s ňou, ako uznáš za dobré! Keď ju Saraj sužovala, Hagar od nej ušla. Keď ju Hospodinov anjel stretol pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúru, povedal jej: Hagar, Sarajina slúžka, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš? Ona odpovedala: Utekám od svojej panej Saraj. Hospodinov anjel jej povedal: Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná! Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať. Hospodinov anjel ešte dodal: Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení. Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom. Hagar nazvala Hospodina, ktorý ju oslovil, El-Roi. Povedala totiž: Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí? Preto sa tá studňa volá: Beér-Lachaj-Roi, a je medzi Kadéšom a Beredom.
Počuj, Izrael, Pán (Jahve) je náš Boh, Pán jediný! (El Echad...
tags: #boh #krestanov #alebo #boh #vyvolenych