Viera v Boha a Jeho prikázania je základom pre chápanie hodnoty života a našej zodpovednosti zaň. Boh nás povoláva k ochrane života vo všetkých jeho formách, od počatia až po prirodzený koniec. Tento článok sa zaoberá tým, ako Boh káže ľuďom prostredníctvom Biblie a aký význam má ochrana života v Jeho pláne.
Noemova archa ako symbol záchrany života.
Noemove zákony a úcta k životu
Noemove zákony začínajú slovami Boha: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 9). V nasledujúcich siedmich veršoch Boh hovorí, že jedine On je autorom života. Z toho vyplýva, že človek nemá právo siahnuť si na život, ani obmedzovať život. Toto je prvý Boží príkaz, ktorý zaznel po stvorení Adama a Evy, prvý príkaz v Biblii a prvý Boží príkaz.
Boh dáva vo svojom Slove najavo človeku, že jeho život mu nepatrí, že život má len požičaný. Posolstvom Noemových zákonov je aj to, že aj život nižších foriem, zvierat... je dar od Boha. Ani tam človek nemôže arogantne nárokovať, že môže vládnuť nad životom druhého. Že nemôže človek človeka otročiť alebo iným spôsobom ho vykorisťovať, čo je v našej spoločnosti veľmi zaužívané a evidentné.
Boh je k človeku milosrdný a sľubuje Noemovi, že už nikdy viac nezničí túto planétu, ale na druhej strane chce, aby sme ju neničili ani my. A keď si ju ničíme a nevážime si ľudský život, potom v Biblii platí tá axióma, že kto znevažuje svetlo života ako Božieho daru, ten nemá naň celkom nárok. To je v Biblii veľmi silné posolstvo.
Noe je všeobecne reprezentantom ľudstva, lebo z neho vyjdené potomstvo sa po potope rozšírilo po celej zemi. Noe je ako náš spoločný praotec a Božia zmluva s ním aj nás viaže v tom, aby sme chránili život na tejto planéte. Pretože tam idú proti samotnému Bohu. A teda keď človek ide proti Bohu, ide proti autorovi života.
Toto Ježiš V SKUTOČNOSTI učil o 10 prikázaniach – musia ich kresťania dodržiavať?
Svätosť života v každej forme
Život človeka je svätý v každej forme, či sme deti, dospelí, starí, bohatí alebo chudobní, zdraví, chorí, prípadne bezvládni, teda vždy. V Amerike sa delia ľudia na tých, ktorí sú proti potratu a za potrat. Ale život človeka je svätý v každej forme. A teda aj pri odchode z tohto sveta, ale aj počas života. Čiže on je svätý či sme deti, či sme dospelí, či sme starí, bohatí lebo chudobní, zdraví, chorí, prípadne bezvládni, teda vždy.
Boh ako dobrý otec
Najväčší vplyv na život ľudí majú kázne, ktoré sú venované Božej láske k nám ľuďom. Ľudí nemôže v ich vnútri zmeniť to, že im povieme rob toto a nerob hento. Ľudí môže zmeniť len to, že ich vnútro kapituluje pod návalom Božej lásky, keď spoznajú to, že skrz Ježiša Krista sú milované Božie deti.
Samotné Sväté Písmo (Biblia) je príbehom Božej lásky k ľuďom, ktorý vrcholí v tom, že Boh sám sa v osobe Ježiša Krista, ako zradený, opustený, umučený a pohanený, obetuje za nás ľudí na dreve kríža. Kríž je teda Božím výkrikom pre nás ľudí pre všetky veky: „Milujem Vás!“
Už anjeli pri zvestovaní narodenia Ježiša pastierom volajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.“ (Lk 12,14 SEB). Nádej pre každého daný verš prekladá: „Sláva na nebi Bohu a na zemi pokoj ľuďom - Boh ich má rád.“
Zamýšľame sa, prečo množstvo kňazov v našej Rímskokatolíckej cirkvi tak málo hovorí o Božej láske, o láske Nebeského Otca k nám jeho deťom? Prečo? Nie je toto jadro evanjelia, nie je toto našou spásou? Teológia bez podstaty, ktorou je Božia láska k ľuďom, je mudrovaním bez cieľa. Apoštol Pavol hovorí: „Ale poznanie nadúva, kým láska buduje.“ (1Kor 8,1 SSV). Liturgia bez podstaty, ktorou je Božia láska k ľuďom, je hoc pre niekoho peknou nádobou, ale poloprázdnou.
Biblické prikázania a úcta k životu
Prikázanie „Nezabiješ!“, obsiahnuté a prehĺbené v pozitívnom prikázaní lásky k blížnemu, v celej svojej sile potvrdil Pán Ježiš. V horskej reči žiada Ježiš od svojich učeníkov väčšiu spravodlivosť, ako je spravodlivosť farizejov a zákonníkov, a to aj v oblasti rešpektovania života: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá“ (Mt 5, 21 - 22).
Ježišovým príchodom tieto pozitívne požiadavky nadobúdajú novú životnosť a rozmach, väčší dosah a hĺbku: zahŕňajú nielen starostlivosť o život brata, ale aj zodpovednosť za cudzích, ba lásku k nepriateľom. Žiaden človek nie je cudzí pre toho, kto má byť blížnym každému, kto to potrebuje a cíti sa zodpovedným za ich život, ako to učí výrečné a presvedčivé podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10, 25 - 37).
Vrcholom tejto lásky je modlitba za nepriateľov, ktorá súzvučí so starostlivou Božou láskou: „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 44 - 45; porov. 6, 28. 35).
Dávidov príklad: Hriech, pokánie a odpustenie
Kráľ Dávid je zložitou postavou, ktorá nám ukazuje, že aj duchovný človek môže mať ľudské slabosti. Dávid spáchal hriech, ktorý sa nepáčil Pánovi, a preto Pán poslal k Dávidovi Nátana, ktorý mu pripomenul jeho previnenie. Dávid však oľutoval svoje hriechy a Pán mu odpustil. Tento príbeh nám ukazuje, že aj keď zlyháme, môžeme sa vrátiť k Bohu a nájsť odpustenie.
Počas tohto pôstu skúsme aj my premýšľať nad svojimi slabosťami a skúsiť ich premôcť, tak ako to urobil Dávid!
Záver
Boh nás povoláva k ochrane života a k láske k blížnym. Jeho prikázania a príklady v Biblii nám ukazujú cestu, ako žiť v súlade s Jeho vôľou a ako si vážiť život vo všetkých jeho formách. Nech nás vedomie Božej lásky vedie k tomu, aby sme boli nástrojmi Jeho pokoja a ochrany života na tejto zemi.