Množstvo Izaiášových prorockých výrokov sa dokonale naplnilo v osobe Ježiša Krista Nazaretského. Izrael je nové meno, ktoré dostal patriarcha Jákob po nočnom zápase s Božím anjelom v Peniele.
Mnohí by dokonca vedeli povedať stručný obsah tejto knihy: Jób sa mal dobre, potom naňho Boh zoslal rany, keď mu bolo najhoršie, prišli priatelia, ktorí mu chceli pomôcť, potom k nemu prehovoril Boh a všetko sa na dobré obrátilo. Lenže, až také jednoduché to nie je. Je to ten typ literatúry, ku ktorému sa človek znovu a znovu vracia, pričom každé čítanie je objavné.
Evanjelium podľa Jóba
Básnik, výtvarník, autor rozprávok, prekladateľ Eliota, spoluautor filmového scenára, no hlavne a predovšetkým ekumenicky otvorený teológ a kazateľ Daniel Pastirčák sa k Jóbovi najprv približoval v sérii kázní vo svojom zbore Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici v Bratislave. Tieto kázne dali knihe základnú štruktúru: odsek z biblickej knihy Jób, niekoľko odsekov, venovaných jeho základnému porozumeniu a následne otázky, ktoré starodávny text kladie súčasnému človeku. A sú to skutočne otázky s veľkým „O”: Prečo trpia dobrí ľudia? Kto utrpenie spôsobuje? Satan? Boh? Je Boh skutočne dobrý a zároveň všemohúci? Je vôbec rozdiel medzi kliatbou a požehnaním? A prečo Boh namiesto vysvetľovania ukazuje Jóbovi divoké zvieratá? A čo si počať s hollywoodskym happyendom Jóbovej knihy?Zvláštnosť Evanjelia podľa Jóba spočíva v spojení hĺbky so zrozumiteľnosťou, teológie s poéziou a filozofie s vlastnou autentickou skúsenosťou. Daniel Pastirčák sa nekĺže po povrchu, ale mieri do temných hĺbok. Jóbove dilemy a paradoxy nezľahčuje, snaží sa im porozumieť. Nezostáva iba pri pokornej odovzdanosti Bohu, ktorý človeka nekonečne presahuje (hoci u mnohých „vševedúcich” teológov a apologétov kresťanstva by sme taký postoj ocenili), ale spolu s Jóbom chce za každú cenu vedieť, „ako je to naozaj”. Teológia či výklad Biblie preňho nie je iba akademickou disciplínou (hoci prehľad o „jóbovskej literatúre” a o aktuálnom teologickom diškurze je z jeho knihy zjavný): nielen rozum, ale aj poézia je preňho, podobe ako pre autora Jóbovej knihy, cestou poznania.
Napriek tomu je Evanjelium podľa Jóba pozoruhodná kniha. Náboženstvo v nej nie je nástrojom politiky, Boh nie je zbraňou. Jej otázky sú našimi otázkami. Pastirčákovými. Jóbovými.
Z Jóbovej knihy
V krajine Hus žil dokonalý statočný muž menom Jób, ktorý sa bál Pána a chránil sa zlého. Raz prišli pred Pána Boží synovia a Satan. Pán sa chválil pred Satanom, aký je Jób vzorný. Nato mu Pán dal kontrolu nad celým jeho majetkom, iba jeho samého sa nesmie dotknúť.
Súčasná úprava prekladu na „požehnaný Boh“ nám isto znie zvláštne. Problémom je však viacznačnosť termínu, ktorý treba správne chápať. Ako príklad rozličného významu jedného slova môžeme uviesť slovo „svätý“. Aj pri výraze „svätý Bože“ by sme sa mohli pýtať - Boha niekto vysvätil, alebo ho niekto svätorečil, že je svätým? Správne však rozumieme, že „svätý“ je Boží atribút, kategória, vlastnosť a nenaznačuje sa tým, že ho niekto napr.
Termín „požehnaný Boh“ nemožno teda chápať v kontexte požehnania ako obradu, pobožnosti. Ide o výraz často používaný v Starom zákone, nachádzajúci sa aj v Novom zákone, teda má biblický kontext. Hoci v slovenskom preklade Svätého písma, ktoré dodnes používame pri liturgii, sa nenachádza preklad „požehnaný Boh“ (uvádza sa zväčša „zvelebený Boh“), nie je to jediný prístup k prekladu tohto výrazu. Výraz „požehnaný Boh“ nie je v liturgickom kontexte úplnou novinkou, a to ani v slovenskom prostredí. Atribút „požehnaný“ vo vzťahu k Bohu sa používa v slovenskom znení gréckokatolíckej liturgie.
Pri hodnotení významu Abrahámovej osoby sa biblické chápanie významu histórie rozpadáva na dva vyhranené varianty - starozákonný a novozákonný. Celý Starý zákon zdôrazňuje, že na vyvolenosť má výsadné právo iba Izrael. Skutočný priebeh udalostí ukázal, že vyvolenec boží - izraelský národ - nezískal výhody, ktoré mu Jahve sľuboval.
Náboženská fantázia musela vysvetliť, prečo boh nesplnil svoje sľuby a porušil „testament“ (zmluvu) so svojím národom. Ľudia uzavreli s bohom zmluvu, v ktorej sa obidve stránky k čomusi zaviazali: Za blaho, ktoré Jahve sľúbil svojmu vyvolenému národu, sa Izrael zaviazal, že bude bezvýhradne oddaný svojmu bohu, bude ho uctievať a slúžiť iba jemu.
Biblia veľmi obrazne a alegoricky zobrazuje hriechy Izraela ako skutky nevernej ženy. Jahve vystupuje v úlohe muža-paroháča, Izrael ako jemu večne neverná žena. Celá koncepcia obsahuje všeobecnú myšlienku, že Izrael bude veľmi kruto potrestaný, avšak nie navždy, nie definitívne; Jahve predsa úplne nezahubí svoj národ a skôr či neskôr s ním obnoví zmluvu.
Nie je úplne jasné, aké prostriedky bude mesiáš používať; zdá sa, že sa jednoducho postaví na čelo vyvoleného národa ako vodca a pomocou Jahveho sa poráta so všetkými nepriateľmi Izraela. Nastane kráľovstvo pokoja a absolútnej spravodlivosti na celom svete. Túto koncepciu využíva vo svojej politike i propagande sionizmus.
Učenie o výnimočnej úlohe Židov v histórii sveta teda stále platí. Izraelský národ netvrdí, že je lepší než iné národy, ale sa snaží byť lepší… Väčšie výhody znamenajú väčšiu zodpovednosť.
Pán múch: Literatúra rýchlych kurzov 305
Boh múch - William Golding
Dobrodružný alegorický román Boh múch - príbeh detí, odohrávajúci sa na neosídlenom ostrove. Príbeh o chlapcoch, ktorí stroskotajú na pustom ostrove a snažia sa prežiť. Na tejto knihe je asi najzaujímavejšie to, ako čitateľ prechádza príbehom a zároveň si uvedomuje, že barbarstvo predtým bolo úplne normálne a že sa presne k tomu istému vraciame aj my „civilizovaní“, ak sa dostaneme do zložitejšej situácie. Autorom tohto príbehu je anglický spisovateľ William Golding. Vyšlo ako prvé vydanie v Bratislave vo vyydavateľstve Petit Press v roku 2004.Haváriu lietadla na neobývanom ostrove prežila iba skupina chlapcov, ktorí čakajú na pláži na svoju záchranu. Hra na Robinsonov sa však čoskoro zmení na boj všetkých proti všetkým, v ktorom je hlavnou prednosťou sila, autorita a schopnosť šíriť strach. Kniha sa obracia k stále aktuálnej otázke: Je civilizácia v našom správaní naozaj tak silno zakorenená, ako si nahovárame? Alebo sme stále len príslušníkmi svorky?
Literárny druh: epikaLiterárny útvar: románTéma: snaha chlapcov prežiť na ostrove; alegória spoločnosti bez práva a zákonov, obraz človeka, ktorý stratil nevinnosť a zmenil sa na sebca a nositeľa zla.
Postavy
- Ralph - racionálne uvažujúci, jeden z najstarších chlapcov, vodca, ktorého si chlapci zvolili, snažil sa, aby sa dodržiavali pravidlá, ale postupne stráca autoritu, zobrazuje demokraciu a poriadok
- Jack Meridew - vodca starších chlapcov - Zboristov - neskôr Lovcov, všetci v ňom videli silného veliteľa avšak iba kvôli jeho drzej a arogantnej povahe. Zobrazuje anarchiu, necivilizovanosť v prenesenom význame, do obdobia 2. sv. vojny - fašizmus a komunizmus.
- Bravčo- tučný, lenivý astmatik s okuliarmi, ale nikto ho nepočúva kvôli jeho výzoru, je na posmech. Zastupuje inteligenciu a spoločenský poriadok.
- Simon- Ako prvý zistil, čo je príšera, no skôr ako im to stihol povedať ho pri napodobňovaní lovu diviaka zavraždili.
- Roger- Jackov pomocník, z ktorého sa stal ešte obávanejší divoch- zlo, satan.
- Malkáči - skupina menších detí (asi 6 - ročných)
- Boh múch- diabol, veľké nebezpečenstvo
Dej
Haváriu lietadla prežije iba skupinka anglických chlapcov, ktorí sa zachránia na neobývanom ostrove. Nájdu mušľu, pomocou ktorej zvolávajú zhromaždenie. Za vodcu si zvolia Ralpha, pretože mal v ruke mušľu. Zisťujú, že sú na opustenom ostrove a rozdeľujú si úlohy. Pri večernom zhromaždení im malé deti oznámia, že na ostrove je nejaká príšera. Všetci sa niečoho boja, nikto však nevie povedať čoho. Rozbroje začnú v deň, keď Ralph zbadá loď a zistí, že oheň nikto nestráži a vyhasol. Roztržka nastáva medzi Ralphom a Jackom, začínajú sa utvárať dve skupiny.
Ralph Jacka znemožní pred ostatnými, a preto odchádza so svojou skupinou na druhú stranu ostrova. Zabijú ďalšie prasa a hlavu nastoknú na palicu ako obetu príšere. Prichystajú hostinu, na ktorú prídu všetci - lovci sú pomaľovaní a Jack je ich náčelník. Simon má halucinácie a zo svojho úkrytu sa rozpráva s hlavou prasaťa. Nazve ju Boh múch, keďže ich okolo nej mnoho poletuje. Neskôr sa dostáva k mŕtvemu letcovi, ktorému uvoľní zmotané laná a vietor postavu s padákom odfúkne. Ide to oznámiť ostatným.
Keď sa Simon dostane doprostred, v opojení bojom a vášňou ho zabijú. Tak sa nedozvedeli pravdu o príšere. Ralph, Bravčo a pár chlapcov sa vrátia na „svoju“ stranu ostrova a správajú sa akoby sa nič nestalo. Ďalej sa snažia udržiavať oheň. Ani to sa im už nedarí a pomaľovaní divosi (ostatní chlapci) Bravčovi pri prepade ukradnú okuliare. Skupinka 4 chlapcov sa vyberá opýtať si okuliare späť a dohodnúť sa. Na druhý deň sa začína poľovačka na Ralpha. Celý ostrov zapália, Ralphovi sa podarí dostať na pobrežie, kde sú už dospelí zo záchrannej lode. Sú zhrození pri pohľade na Angličanov, z ktorých sa stali takéto zvery.