Kresťanská viera stavia na presvedčení, že Ježiš Kristus, Boží Syn, nezostal v moci smrti, ale vstal z mŕtvych. Táto udalosť, oslavovaná počas Veľkej noci, je základným kameňom kresťanskej teológie a má hlboký dopad na životy veriacich. Poďme sa pozrieť na biblické a teologické aspekty tohto kľúčového momentu.
Carl Heinrich Bloch - Vzkriesenie
Vzkriesenie Ježiša Krista: Centrálna udalosť kresťanstva
Kresťanská viera stojí a padá s vzkriesením Ježiša Krista. Apoštol Pavol v 1. liste Korintským (15,14) píše: "Ak Kristus nebol vzkriesený, potom je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera."
Vzkriesenie nie je len návrat do pozemského života, ako to bolo v prípade Lazára. Ježiš vo svojom vzkriesenom tele prechádza do nového života mimo času a priestoru. Jeho telo je naplnené mocou Ducha Svätého.
Dôkazy vzkriesenia:
- Prázdny hrob
- Zjavenia vzkrieseného Ježiša učeníkom
- Svedectvo apoštolov a prvých kresťanov
Vzkriesený Ježiš nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy: dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia.
Príbeh Lazára: Predzvesť vzkriesenia
Evanjelium podľa Jána (Ján 11) opisuje príbeh Lazára z Betánie, Ježišovho priateľa, ktorý zomrel. Tento príbeh slúži ako predobraz Ježišovho vlastného vzkriesenia a zdôrazňuje jeho moc nad životom a smrťou.
Ján 11, 1-45: 1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ 4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5 Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. 6 Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. 7 Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“ 8 Učeníci mu povedali: „Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?“ 9 Ježiš odpovedal: „Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. 10 Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.“ 11 Toto povedal a ešte dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ 12 Učeníci mu povedali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel. 15 Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili.
Keď Ježiš prišiel do Betánie, Lazár bol už štyri dni v hrobe. Marta, Lazárova sestra, vyjadrila svoju vieru v Ježiša, ale zároveň aj žiaľ nad bratovou smrťou. Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" (Ján 11,25-26). Po modlitbe Ježiš mocným hlasom zvolal: "Lazár, poď von!" A mŕtvy vyšiel z hrobu. Tento zázrak u mnohých Židov posilnil vieru v Ježiša.
Rembrandt - Vzkriesenie Lazára
Význam vzkriesenia pre veriacich
Viera vo vzkriesenie Krista má pre kresťanov hlboký význam:
- Víťazstvo nad smrťou: Ježiš Kristus premohol smrť a otvoril cestu k večnému životu pre všetkých, ktorí v neho veria.
- Odpustenie hriechov: Vzkriesenie je dôkazom, že Boh prijal Ježišovu obeť za hriechy ľudstva.
- Nová nádej: Vzkriesenie dáva kresťanom nádej na nový život v Kristovi a na vzkriesenie k večnému životu.
- Premena života: Viera vo vzkrieseného Krista vedie k premene života a k nasledovaniu jeho príkladu lásky a služby.
Apoštol Pavel o tom veľa premýšľal a našiel dobré vysvetlenie tejto udalosti. Ježiš vstal ako prvý spomedzi tých, ktorí zosnuli. Prvorodený zo všetkého stvorenia. Ježišovo vzkriesenie je rovnaký zázrak ako stvorenie sveta. Nikto nepochybuje o svete okolo nás. Kedysi tu nebolo nič a teraz je tu toľko krásy. Nikto presne nevie ako a prečo. Ježišovo vzkriesenie je podobnou udalosťou.
V prvý deň po sobote sa stalo niečo, čo sa predtým ešte nikdy nestalo. To, čo sa nedá s ničím porovnať. Ježišovo vzkriesenie sa vymyká našej logike. Nepodlieha našim vzorcom a zákonom. Ani pri stvorení sveta však neexistovali žiadne prírodné zákony. Vzkriesenie sa nedá uchopiť našimi pojmami. Je to niečo, s čím nik z nás nemá skúsenosť. To neznamená, že vzkriesenie je nemožné. Okolo nás je veľa vecí, ktoré nevieme vysvetliť. Ak nie je vzkriesenie, potom nie je Boh. Ale svet tu je, hoci nevieme, čo bolo pred ním. Zázraky sa dejú. Kristus zomrel, ale Boh Mu dal nový život. A dá ho aj nám. Nebojme sa tomu veriť.
Ak si niečo nevieme vysvetliť, neznamená to, že je to nezmysel. Nevieme a nepoznáme všetko. Nehanbime sa radovať a spievať, že Kristus vstal z mŕtvych ako prvotina z umretých. Viera v živého Krista aj dnes pôsobí zázraky. Je víťazstvom, ktoré premohlo svet.
Božia spravodlivosť a milosť
Mohlo by sa zdať, že Božia spravodlivosť a milosť sú dve protichodné stránky Božej prirodzenosti. Keď chceme pochopiť Božiu spravodlivosť, nesmieme zabudnúť, že Boh je láska (1. list Jánov 4:16). Pre židov biblických čias neboli tieto pojmy v rozpore. V ich jazyku (hebrejčine) malo slovo spravodlivosť širší význam. Vyjadrovalo rôzne aspekty vzťahov medzi ľuďmi a vzťahu medzi Bohom a človekom.
Aj jednotliví ľudia v Starom zákone svedčia o Božej spravodlivosti, ktorú zakúsili skrze jeho odpustenie a milosť.
Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti. (1. Jánov 1,9)
Ak Boh odpúšťa úplne slobodne a nikomu z ničoho neskladá účty, prečo potom neodpustí všetkým? Boh odpúšťa tomu, kto sa pokorí, vyzná svoje hriechy a chce sa učiť žiť úprimný život. Ježišovým cieľom bolo priblížiť nás k Bohu a prebudiť v nás ľútosť nad našimi hriechmi a lásku k Bohu.
Čo je viera a ako ju vysvetliť? - Billy Graham
Spravodlivý človek
Pre tých, ktorí veria v Boha Biblie, je tento výraz veľmi dôležitý. Je to otázka absolútnej existencie - veď podľa Písma sa do života vo večnosti dostanú iba spravodliví ľudia. Údelom tých ostatných je večné trápenie. Najdôležitejšou úlohou kresťanov - nad všetky ostatné - je: získanie a udržanie svojho spasenia, a tiež aby boli v tomto cieli nápomocní iným. K tomuto je však nutné stať sa už tu na zemi spravodlivým človekom, a aj ním zostať. Ale - ako sa dá získať spravodlivosť? Apoštol Pavol zhrnul odpoveď na túto otázku takto: "...tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona." (Rim 3,28) Tieto slová o ospravedlnení podáva Písmo ako centrálne vyhlásenie, ktoré znamená základ kresťanskej viery. Pre prirodzenú myseľ je toto tvrdenie prekvapivé. Vyjadruje to, že sa nestávame spravodlivými pred Bohom vďaka svojim dobrým skutkom, ale výhradne skrze vieru v Ježiša Krista. Toto je v protiklade so všeobecným ponímaním, ktoré má sklon automaticky túto otázku vysvetľovať nasledovne: spravodlivý je ten človek, ktorý činí dobré skutky, tak ako hriešnik konajúci hriešne skutky. Teda, zvyčajne si myslíme, že hriešny človek sa stáva spravodlivým vtedy, keď začne konať dobré skutky. Toto chápanie pochádza z prirodzeného ponímania pozemského človeka. Automaticky takto zmýšľame preto, lebo nevidíme do vnútra človeka, ani jeho duchovný stav, preto vychádzame z posúdenia skutkov. Ale keďže Boh veľmi dobre vidí, čo je v srdci človeka, vidí a zmýšľa presne opačne ako my. Podľa Jeho zmýšľania, ktoré poznáme z Písma, človek nie je hriešny preto, lebo činí hriech, ale preto činí hriech, lebo už je hriešny. Vyjadruje tým svoju prirodzenosť, skrytý stav jeho vnútra - srdca aj ducha. Takisto spravodlivý človek sa nestáva spravodlivý tým, že koná spravodlivo. Opak je pravdou - dobré veci je schopný robiť vtedy, keď už je spravodlivý. A keďže naše skutky určuje vnútorný duchovný stav - toto je koreň, skutky sú už iba ovocím.
Boh znížil latku bez zaujatosti na ten najnižší - na nultý bod, aby bolo spasenie dosiahnuteľné pre každého, aby nezáviselo od ľudskej schopnosti, či majetku, ale aby ho aj ten najzaostalejší, najslabší, najnevzdelanejší, najhriešnejší človek mohol dosiahnuť. Večný život totiž nemôže byť závislý od našej rozumovej schopnosti, pôvodu, materiálneho zabezpečenia, miery vzdelanosti, inteligencie či výchovy, veď toto všetko sa vyskytuje až počas nášho pozemského života. A aby bola za spasenie vzdaná sláva Bohu, uzavrel každú jednu možnosť prístupu k spaseniu z vlastných výkonov, ešte aj pred tými, ktorí si myslia, že sú dostatočne bystrí, silní a múdri na to, aby sa im to podarilo.
Zostúpenie k zosnulým
Vo Vyznaní viery vyznávame článok viery, ktorý sa nachádza medzi tajomstvom umučenia/smrti a zmŕtvychvstaním, a je to článok o tom, že "zostúpil k zosnulým" (descendit ad inferos, doslova zostúpil do podsvetia). Aký má tento článok spásonosný význam, čo dosiahol Ježiš zostúpením k zosnulým?
Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“ (po latinsky inferi), „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých, alebo spravodlivých.
Hoci Ježiš tak svojou smrťou otvára nebo. Čo ma však fascinuje ešte viac na vysvetlení svätého Tomáša, je to, že patriarchovia zostali v podsvetí s Kristom, ktorého duša tam zostúpila, až do momentu Zmŕtvychvstania. Zostúpením k zosnulým Kristus oslobodil tých, čo sa tam nachádzali, ale nevyviedol ich z podsvetia, ale ich osvietil v samotnom podsvetí svetlom slávy. Oddialenie smrti a zmŕtvychvstania malo totiž potvrdiť realitu jeho smrti, že skutočne zomrel.
Tak treba rozumieť aj Spasiteľovým slovám na kríži lotrovi: "Dnes budeš so mnou v raji!" Týkali sa nie pozemského raja, ale duchovného raja, neba, v ktorom sa nachádzajú všetci tí, čo sa radujú z Božej slávy (vidia Boha z tváre do tváre). Preto dobrý lotor zostúpil s Kristom do podsvetia, aby tam spolu s ním pobudol. Ale už sa tešil z Kristovho božstva ako iní svätí.
Smrť a jej význam
Kresťanská viera poskytuje hlboký pohľad na smrť, ktorý kombinuje jej realitu s nádejou v Kristovo vzkriesenie. Smrť je vnímaná ako súčasť života, ale aj ako dôsledok hriechu. Zároveň je pre veriacich bránou do nového života v prítomnosti Boha.
Paradox smrti: Hoci je smrť prirodzenou súčasťou života, zároveň je vnímaná ako neprirodzená, pretože ukončuje život, ktorý je Božím darom.
Duchovná smrť: Biblia hovorí o duchovnej smrti, ktorá znamená odlúčenie od Boha. Ježiš prišiel, aby nás vykúpil z tejto duchovnej smrti.
Viera vo vzkriesenie: Kresťania veria, že vďaka Kristovmu vzkrieseniu majú nádej na vzkriesenie k večnému životu.
Ježiš žije a je tu s nami. Sľúbil, že bude s nami po všetky dni nášho života. Aj teraz, keď čítaš tieto riadky, je s tebou. Zavri si oči. Uvedomuješ si jeho prítomnosť? Porozprávaj sa ním. Poďakuj sa mu, že stojí pri tebe, a povedz mu, čo ti leží na srdci.
Ježiš žije
Viera vo vzkrieseného Krista aj dnes pôsobí zázraky. Je víťazstvom, ktoré premohlo svet.