Boh nie je výmysel: Argumenty a protinávrhy

Otázka existencie Boha je jednou z najstarších a najviac diskutovaných tém v histórii ľudstva. Filozofi, teológovia, vedci a bežní ľudia sa neustále snažia nájsť odpoveď na túto základnú otázku. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najznámejších argumentov pre a proti existencii Boha, pričom sa zameriame na ich silné a slabé stránky.

Argumenty Tomáša Akvinského

Tomáš Akvinský, významný teológ a filozof 13. storočia, zostavil päť "dôkazov" existencie Boha. Tieto argumenty sa stali základom pre mnohé teologické úvahy, no zároveň boli podrobené kritike.

Päť "dôkazov" Tomáša Akvinského

• Nehybný Hýbateľ: Všetko, čo sa hýbe, musí byť poháňané niečím iným. Tento regres vedie k prvému hybateľovi, ktorým je Boh.
• Nezapríčinená príčina: Všetko má svoju príčinu, a preto musí existovať prvá príčina, ktorú nazývame Bohom.
• Kozmologický argument: Musel existovať čas, keď neexistovali fyzické veci. Niečo nefyzické muselo dať existenciu fyzickým veciam, a to je Boh.
• Argument zo stupňa: Všetky veci sa líšia stupňom dobroty a dokonalosti, čo naznačuje existenciu maxima, štandardu dokonalosti, ktorým je Boh.
• Teleologický argument: Mnohé veci na svete vyzerajú, akoby boli dizajnované, čo naznačuje existenciu dizajnéra, ktorým je Boh.

Tieto argumenty sa zakladajú na myšlienke nekonečného regresu a vyvolávajú existenciu Boha, aby ho ukončili. Avšak, vyslovujú nezaručený predpoklad, že Boh je voči regresu imúnny. Aj keď pripustíme existenciu "zakončovateľa" pre nekonečný regres, nie je oprávnené ho vystrojiť vlastnosťami, normálne pripisovanými Bohu: všemohúcnosť, vševedúcnosť, dobrota a kreativita pre dizajn.

Vráťme sa však k nekonečnému regresu a márnosti privolávania Boha, aby ho ukončil; užitočnejšie bude oprieť sa, povedzme, o „singularitu veľkého tresku" alebo inú fyzikálnu koncepciu, čo aj dosiaľ neznámu. Nazývať ju Bohom je v najlepšom prípade neužitočné a v najhoršom prípade zhubne zavádzajúce.

Ontologický argument

Argumenty v prospech existencie Boha sa rozpadajú do dvoch hlavných kategórií, a to à priori a à posteriori. Päť argumentov Tomáša Akvinského sú argumenty à posteriori, keďže sa zakladajú na pohľade na svet. Argumenty à priori sa zakladajú na čistom uvažovaní v kresle; najznámejší z nich je ontologický argument, navrhnutý sv. Anzelmom z Canterbury v roku 1078; od tých čias ho početní filozofi v rozličných formách obnovovali.

Podľa Anzelma si vieme predstaviť bytosť, od ktorej nič nemôže byť väčšie. Aj ateista si vie predstaviť takú superlatívnu bytosť, hoci popiera jej existenciu v skutočnom svete. Argument pokračuje vetou, že bytosť, ktorá neexistuje v reálnom svete, je už tým činom menej ako dokonalá. To si protirečí a, abrakadabra, Boh existuje!

Bertrand Russell raz povedal: „Ľahšie je byť presvedčený, že ontologický argument je falošný, ako presne udať, v čom spočíva falošnosť." Najrozhodnejšie vyvrátenia ontologického argumentu sa pripisujú filozofom Davidovi Humovi (1711-76) a Immanuelovi Kantovi (1724-1804). Kant identifikoval ako falošnú kartu v Anzelmovom rukáve jeho pochybné tvrdenie, že „existencia" je „dokonalejšia" ako neexistencia.

Veda a náboženstvo

V dávnej minulosti cirkev s vedou bojovala. V súčasnosti sa pri vzťahu vedy a náboženstva hovorí o konfliktnej téze, teda že keď sa stretne veda s náboženstvom, náboženstvo vždy prehrá. Je to historický výmysel z konca 19. storočia. Je to vzťah s rôznou dynamikou a okrem toho, rôzne náboženské skupiny majú rôzne názory, od veľmi konzervatívnych po veľmi liberálne. Spomeniem však napríklad Charlesa Darwina, ktorý nevidí dôvod, prečo by mali veda a náboženstvo na seba agresívne útočiť.

Je zaujímavé, že Darwin, ktorý prišiel s evolúciou prirodzeným výberom, sa nikdy nestal ateistom. A aj dnes máme mnoho veriacich vedcov. Existuje štúdia, v ktorej sa pozreli, ako sa mení viera, náboženská príslušnosť so štúdiom jednotlivých vedeckých disciplín. Zisťovalo sa, či sa stane človek menej veriaci, keď študuje fyziku, matematiku a iné disciplíny. Podľa zistení sa najviac veriacich vedcov nachádza pri tzv. tvrdých vedách a najviac neveriacich je u psychológov a u antropológov, kde to stúpa k 50 percentám.

Je Boh barlička?

Áno, pre mnohých Boh je taká barlička. Ale keď potrebujeme ozajstné barle, to ešte neznamená, že neexistujú. Je otázne, či je správne veriť v jeho existenciu, len keď prídeme do ťažkých situácií, alebo je tu dôstojnejší dôvod. Napríklad ten, že by sme mali v niečo veriť preto, že to je pravda.

Neveriaci by povedali, že Boha si vymyslel človek. Aj keby všetky texty z Biblie boli nepresné alebo vymyslené, Boh môže stále, samozrejme, existovať. S tézou, že si ľudia vyprojektovali Boha, prišiel Ludwig Feuerbach. Pozrel sa na to, aké vlastnosti dávame Bohu a čo nám chýba. Vravel, že preto je Boh všeláskavý, všedobrý, všemohúci… To sú vlastnosti, ktoré nám chýbajú a projektujeme ich do nejakého nebeského Otca. Ak neexistuje, tak potom áno. Ale ak existuje, potom nie. A na tú otázku vám nedajú odpoveď ani na kurzoch z filozofie náboženstva.

To, že si ľudia kultúrne prispôsobovali božstvá, je jasné. Áno, ale nestačí povedať, že ľudia si Boha vymysleli.

Historický Ježiš

Na Slovensku je hlavným náboženstvom kresťanstvo. O Ježišovom živote a učení sa dozvedáme z Nového zákona. Hovoríme o Svätom písme ako o historickom dokumente. Určite áno. Bol tu Ježiš, o ktorom hovoria evanjeliá a apoštol Pavol. Nevieme dokázať, že to tak naozaj bolo, ale rovnako nevieme stopercentne dokázať ani iné historické udalosti.

Ani vo vede nevieme dokázať nič, pokiaľ dokázať znamená stopercentne a bez akýchkoľvek pochybností. Nemáme stroj času a nemôžeme sa ísť pozrieť, či Ježiš existoval a čo robil. Môžeme ale hľadať čo najlepšie možné vysvetlenie. Mnohí ľudia spochybňujú Ježiša, ale nespochybňujú ho žiadni odborníci, okrem možno dvoch, troch výnimiek, pričom na univerzite z nich učí len jeden. Ale všeobecne ho nikto nespochybňuje.

Čokoľvek, čo vieme o osobe z minulosti, vieme z nejakého zdroja, alebo si to niekto vymyslel. Kniha Da Vinciho kód si napríklad vymýšľa, ale ozajstní historici zdroje preverujú, porovnávajú a hodnotia ich spoľahlivosť. Máme štyri evanjeliá a potom Pavla. Evanjeliá sa od seba odlišujú, ale vidíme v nich mnohé spoločné veci. Niektoré majú spoločné príbehy a dokonca aj slová a frázy. Na základe akoby detektívnej práce dnes historici berú za samozrejmosť, že tieto evanjeliá čerpali z iných zdrojov, ktoré boli od seba nezávislé. A existencia takýchto zdrojov ukazuje na to, že tu takáto osoba existovala. Keby sme to takto mali aj pre iné osoby zo staroveku, historici by boli veľmi vďační.

A máme ešte apoštola Pavla, ktorý napísal listy. V nich spomína veci, ktoré poukazujú, že hoci on nepoznal pozemského Ježiša, ale poznal ľudí, ktorí ho poznali. Poznal napríklad jeho brata Jakuba, ktorý bol v Jeruzaleme. Áno. Od niektorých rímskych autorov a tiež od židovského, Jozefa Flaviusa, ktorý spomína Ježiša. Viaceré sú nezávislými historickými zdrojmi o Ježišovi, ale musíme pri nich dávať pozor na isté neskoršie doplnky. Čiže máme aj mimobiblické potvrdenie.

Bolo vtedy niekoľko mesiášov alebo aspoň ašpirantov, ktorí sa snažili vyslobodiť Židov spod rímskej okupácie. Na druhej strane, nik nebol taký ako Ježiš. A prečo to bol práve on? Veriaci by povedali, že bol skutočne Bohom a Božím Synom, ktorý sa zjavil svojim učeníkom a tak sa začalo šíriť jeho učenie a viera v neho. Ale na čom sa zhodnú všetci historici bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci, je, že sa niečo stalo. A to niečo je, že títo ľudia boli minimálne presvedčení, že sa im Ježiš zjavoval a že s nimi nejakým spôsobom komunikoval. Určite si to nevymysleli v tom zmysle, že poďme teraz napísať nejaké príbehy, vymyslime si nejaké evanjeliá, spravme z toho knihu a najväčšiu konšpiráciu na svete. Takto to určite nebolo.

Biblia hovorí o Ježišových zázrakoch, tie sa ale dokázať nedajú. Zázraky sa nedajú dokázať, ale to neznamená, že ľudia neboli presvedčení, že niečo také sa deje. Práve naopak. Evanjeliá ani nepoužívajú slovo zázrak, skôr sú to divy, znamenia, silné veci. Aj dnes sa po svete dejú veci, ktoré označujeme za zázraky, hoci to neznamená, že to skutočne zázraky sú. Nemožno teda povedať, že „zázraky“ v evanjeliách podkopávajú historickosť Biblie. Zjavne tam bolo niečo, na základe čoho ľudia verili, že má Ježiš túto moc.

Nevieme o ňom veľa takého, na čom sa zhodnú všetci historici. Chceli by sme, ale, žiaľ, sú s tým problémy. Všetci sa ale zhodujú v tom, že Ježiš sa narodil okolo roku 4 pred Kristom. Prevláda názor, že sa narodil zrejme v Nazarete a nie v Betleheme. Že sa narodil do rodiny Márie a Jozefa a že učil, kázal o božom kráľovstve. Bol známy tým, že robil rôzne zázraky, mal reputáciu, že robil exorcizmy, kázal v podobenstvách, v názoroch sa odlišoval od iných židovských elít, a tiež vieme, že musel spôsobiť nejaké problémy, pretože bol okolo roku 33 ukrižovaný.

A nemohlo to byť za to, že bol sladký, milý a dobrý kazateľ. Ukrižovať totiž mohli iba Rimania a nie Židia.

tags: #boh #nie #je #vymysel