Kráľ Dávid, azda najpopulárnejšia postava Starého zákona, bol sympatický pastierik a mocný kráľ, dvorný spevák, vodca, zvodca a kajúci ctiteľ Boha. O Dávidovom živote a jeho činoch hovoria pomerne obšírne viaceré biblické spisy: Prvá a Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha kráľov, Prvá kniha kroník.
Dávid bol prorok. Jeho genialita spočívala v tom, že pochopil niektoré veci, ktoré jeho predchodca Saul vôbec nepochopil, ani sa o ne nezaujímal. Dávid porozumel, že preto, aby Boh stál za Izraelom, musí byť v strede spoločnosti bohoslužba, kňazi musia donášať krvavé obete, chváliť Boha a Božia prítomnosť - šekina musí byť nad Truhlou zmluvy.
Druhá vec, ktorú pochopil, bol význam Jeruzalema, Sionu a hory Morija, ktoré Boh vyvolil ešte pred povolaním Abraháma. Jediná vec, v ktorej si nebol istý, bola, kde má byť postavený chrám. Toto mu bolo zjavené anjelom, ktorý prikázal vybudovať oltár na humne Ornána Jebuzejského. Tu nakoniec Šalamún vybudoval chrám, ktorý nemohol postaviť Dávid, pretože bol mužom vojny a prelievania krvi.
Truhla sa konečne dostala na svoje miesto - na vrch Morija, kde Abrahám obetoval svojho syna Izáka. Na tomto mieste padol oheň z neba a Božia prítomnosť vo viditeľnej forme spočívala medzi Izraelcami. Žiaľ, tento stav netrval veľmi dlho.
Dávid chcel postaviť aj dôstojný Boží chrám a neurobil to iba preto, lebo Boh si to neželal. Prijal Dávidovu dobrú vôľu, ale nechcel, aby mu postavil dom obety a modlitby muž, ktorý prelial toľko krvi. Pre svoju vernosť Bohu Dávid dostal prisľúbenie: "Tvoj trón bude upevnený naveky" (2 Sam 7,16). Bolo to mesiánske prisľúbenie.
Obe príhody - evanjeliové zvestovanie Panne Márii a predošlé starozákonne proroctvo kráľovi Dávidovi - sú prepojené. Kráľ Dávid chcel urobiť krásnu vec: postaviť chrám - “dom pre Pána“. Prichádza však prorok Nátan a oznamuje mu, že Pán nechce, aby staval. Dávid však neostal sklamaný, lež dostal nádherný prísľub: „Boh sám vybuduje dom tebe... Ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob a upevním jeho kráľovstvo naveky... Boh mu bude otcom a on bude jeho synom.“
Vieme, že Dávidov syn Šalamún postavil chrám. Lež na konci života odpadol od viery - a teda v nijakom význame nemohol byť Bohu synom. Šalamúnovo kráľovstvo sa po jeho smrti rozdelilo a o niekoľko storočí po dobytí Jeruzalema bol zničený aj chrám. Židia sa v Babylonskom zajatí často pýtali, či ostal Boh verný prísľubu danému Dávidovi o jeho večnom kráľovstve.
Evanjelium nehovorí o plánoch, ktoré mala Panna Mária, ale bola rozčarovaná, ako sa to stane. Ani po tejto správe jej nebola odhalená celá budúcnosť, vedela len to, čo jej zjavovali prorocké knihy Starého Zákona. Súhlasila s cestou, ktorú jej Boh ukázal a tak bol naplnený Boží plán: splnilo sa proroctvo dané Dávidovi ako i všetky ostatné proroctvá a tajomstvo skryté od vekov sa ukázalo.
Keď sa rímsky cisár Konštantín po Milánskom edikte de facto stal kresťanským panovníkom, svojím vládnutím sa údajne vedome usiloval napodobňovať kráľa Šalamúna. O cisárovi Justiniánovi sa dokonca hovorí, že pri posviacke chrámu Hagia Sofia v Konštantinopole sa vychvaľoval, že touto stavbou Šalamúna prekonal. O ďalšom veľkom vládcovi cisárovi Karolovi Veľkom sa zase traduje, že jeho veľkým vzorom bol kráľ Dávid.
Prečo ich viac neinšpiroval napr. Dárius Veľký, Alexander Veľký alebo Július Cézar? Čo ich na týchto dvoch kráľoch, ktorí panovali viac ako tisíc rokov pred nimi v neveľkom a zároveň vzdialenom Izraeli, tak fascinovalo? Keďže jediným vtedy dostupným prameňom o živote a vládnutí kráľa Dávida a Šalamúna bol biblický text, jednoznačne z toho vyplýva, že tá fascinácia musela prameniť práve z tohto textu.
Život bez Božieho riadenia a ochrany by bol nezmyselný. To, čo má veriaci na rozdiel od neveriaceho, je blaživé vedomie, že nad všetkým je Boh, a ten sa nám v Kristovi ukázal ako skutočný Emanuel - Boh s nami.
Príbeh Dávida a Goliáša | Biblické príbehy pre deti
Dávidove hriechy a pokánie
Vo vzťahu k ženám vedel byť ušľachtilý, ale niekedy aj bezohľadne žiadostivý; najmä po dosiahnutí kráľovskej moci si v tomto smere počínal ako iný orientálny šejk. Avšak celkove Dávid prejavil priamy otvorený charakter s veľkým zmyslom pre spravodlivosť a vernosť. Keď pod nárazom vášní alebo vonkajších okolností zhrešil, vedel si priznať hriech, uponížil sa pred Bohom i pred ľuďmi a robil pokánie.
Po celý život, v dobrom i zlom údele, ostal verný Bohu, jeho odprosoval a oslavoval žalmami, spevmi, ktoré sám zložil a ktoré patria k trvalým hodnotám Svätého písma až po naše časy.
Dávidove posledné príkazy a smrť
Dávid dal pred smrťou Šalamúnovi príkazy, čo má zachovať. Prial si, aby nenechal len tak Joaba a Geru a aby mal v úcte Berzelaiho synov. Potom Dávid zomrel a pochovali ho v Jeruzaleme. Nad Izraelom kraľoval 40 rokov, v Hebrone 7 rokov a v Jeruzaleme 33 rokov. Šalamún nastúpil na trón.
Šalamún si berie za manželku dcéru egyptského faraóna
Šalamún si vzal za manželku dcéru egyptského faraóna a doviedol si ju do Jeruzalema. Keď obetoval Pánovi v Gabaone, zjavil sa mu v noci vo sne Boh a povedal, aby si niečo žiadal. Keďže bol mladý, tak si žiadal od Pána pozorné srdce, aby vedel rozlišovať medzi dobrým a zlým.
Pánovi sa to páčilo a splnil mu jeho žiadosť. Prisľúbil mu k tomu aj bohatstvo a dlhý vek, ak bude kráčať po Pánových cestách. Pred kráľa predstúpili dve neviestky a jedna mu vravela, že žijú v tom istom dome a porodila dieťa. O tri dni porodila aj druhá, no v noci zomrel synček tej ženy, lebo ho priľahla. Druhá vzala jej syna a vymenila deti navzájom. Ráno našla mŕtve dieťa a rozpoznala, že to nie je jej syn. Druhá žena tvrdila, že nažive je jej syn a dohovárali sa pred kráľom.
Kráľ prikázal, aby priniesli meč a rozsekli dieťa na polovice a každej žene dali jednu polku dieťaťa. Nato jedna žena povedala, nech ho radšej dajú živé tej druhej, a tak král zistil, ktorá z nich je pravá matka.