Hermés, v rímskej mytológii známy ako Merkúr, je jednou z najzaujímavejších a najkomplexnejších postáv gréckej mytológie. Bol synom boha Dia a Maie. Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov.
Hermove rané činy a vynálezy
Svoje schopnosti dokázal už v prvom dni života. Narodil sa v jaskyni v pohorí Kylléné v Arkádii. Ráno sa narodil, dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apollónovi 50 kráv a večer sa akoby nič vrátil a nevinne sa opäť uložil do kolísky. Keď ho potom Apollón prišiel potrestať, tak šikovne sa mu vyhováral a nehorázne klamal, že sa ho rozhodol priviesť rovno pred Dia. Najvyššieho boha síce výkony najmladšieho syna nadchli, ale pre poriadok mu prikázal kravy vrátiť. Hermés to však nemal v úmysle. Vytiahol lýru a začal na nej hrať.
Hermés vymyslel tiež kresadlo, aby sa nemusel trápiť s udržiavaním ohňa a syrinx (Panova píšťala), ktorú Apollón od neho získal za dlhú zlatú palicu, ktorú používal pri strážení stáda. Hermés raz touto palicou oddelil od seba dva medzi sebou zápasiace hady. Tie sa naraz upokojili a obtočili sa okolo palice. Taký je pôvod Merkúrovej palice, ktorá bola u Grékov znakom poslov.
Vstup na Olymp a úloha posla bohov
Na Olymp sa Hermés nedostal hneď. Jeho matka Maia ako nižšia bohyňa považovala spoločnosť olympských bohov za príliš vznešenú. Herma však omrzel život na zemi a chcel žiť medzi bohmi v palácoch a v hojnosti. Keď ho matka nechcela pustiť, vyhlásil, že založí bandu zbojníkov a stane sa ich vodcom. Bohovia na Olympe ho prijali vľúdne, bol predsa Diovým synom. Zaujal tam hneď význačné postavenie. Zeus ho vymenoval za svojho obchodného posla. Čoskoro rozšíril svoju klientelu aj na ostatných bohov a stal sa nielen ich poslom, ale i radcom. Poskytoval pomoc aj obyčajným smrteľníkom, keď ho o to poprosili. Pastierom strážil dobytok, sprevádzal a ochraňoval pocestných, dával silu a obratnosť zápasníkom a rýchlosť pretekárom v behu, pomáhal obchodníkom k zisku.
Hermés sa neoženil, ale nezostal bezdetný.
Hermov kult a jeho zobrazenia
Gréci uctievali Herma od najstarších čias. Predstavovali si ho hlavne v dvoch podobách: ako dávneho pastierskeho boha v podobe starého bradatého muža a ako posla bohov v podobe mladého muža s berlou a krídlami na sandáloch alebo na klobúku. Jeho sochy stavali najmä na križovatky (tzv. hermovky - štvorhranné piliere s jeho hlavou a nápismi udávajúcimi cestu; spočiatku len kopy skál = Hermove vŕšky) a do liečebných zariadení, pretože vedel liečiť a poznal tajomstvo liečivých bylín. Centrami Hermovho kultu boli Arkádia, Atény a ostrov Samothraké. Medzi najkrajšie diela antického sochárstva patrí jeho zobrazujúca socha od Praxitela.
| Atribút | Popis |
|---|---|
| Rodičia | Zeus a Maia |
| Funkcie | Posol bohov, obchod, rečníctvo, vynálezy, cestovanie, podvody, zlodejstvo |
| Symboly | Merkúrova palica (caduceus), okrídlené sandále, klobúk |
| Centrá kultu | Arkádia, Atény, Samothraké |
Znamenia, ktoré môže Hermes volá: Postavenie oltára a spolupráca s gréckym bohom komunikácie
tags: #boh #obchodnikov #recnikov #vynalezcov #putnikov #podvodnikov