Dnes večer sa budeme snažiť kázať cirkvi na tému vytrhnutie, tesne pred tým, ako nastane vytrhnutie a ako sa to stane. Veríme vo vytrhnutie, či nie? Veríme v to. Je dobré vydávať svedectvo skutočným poslucháčom. Ti, Pane, pomôž našej nevere. Po ceste ku koncu sveta očakávame na ten deň, kedy budeme vytrhnutí, zobraní hore ku Nemu.
Viera a Uzdravovanie
Mnohí prišli, aby sme sa za nich modlili, za chorých. Večer, keď máte takú vieru, je to čo treba. Sú medzi nami dobrí i zlí bratia, sväté i hriešne sestry, - ale máme sa všetci radi. O chorých a slabých sa staráme so zvláštnou láskou.
Často sme už videli - ba azda aj sami skúsili - ako sa bolesťou zvíjalo srdce na troskách milovaného diela; ako plakal človek, že sa mu pokazilo to, čo chcel priviesť ku šťastnému koncu. Prečo?Najčastejšie preto, že zabudol na začiatku prežehnať seba a svoju prácu. Začal vo svojom mene, v mene človeka, v mene svojich svalov a svojho umu - a nie v mene Otca i Syna i Svätého Ducha ... Vynechal Boha, a to sa mu vypomstilo, a preto musel bolestne konštatovať so žalmistom: „Nisi Dominus aedificaverit domum, in vanum laborant qui aedificant eam. - Ak Pán nestavia dom, máme sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ Sú už vopred odsúdené na tragický zánik všetky diela, ktoré sa rodili bezbožne, ktoré tvoril človek bez myšlienky na trojjediného Boha.
Svedectvá a Skúsenosti
Potom niekto prišiel a povedal mi svedectvo. Povedala, že keby ... do radu pri rozpoznávaní. Tí ľudia, keď sa len priblížili boli uzdravení. On bol v modlitebnom rade, pred rokom niekde a bolo povedané, že mal mums. Nikdy nebude môcť mať dieťa dievčatko, a on stále chcel mať. Myslím, že mal chlapca. Povedal, že má tu dnes večer to dievčatko.
Aha, tu je to dieťa, rovno tu, sedí rovno tam. Je milé. To je veľmi milé. Aký milý človiečik. Myslím, že to je možno len tu miestne zhromaždenie. Večer, skutočne si cením vašu láskavosť, že stojíte ... sa snažíme učiť Slovo. Prosíme to v mene Ježiša, aby sa teraz pripravili, kým sú ešte otvorené dvere milosti.
„Tvoja viera ťa uzdravila.“ Všetkých 61 uzdravujúcich správ o Kristovi zo všetkých 4 evanjelií.
Pripravená Pôda pre Vieru
Viera je zjavenie od Boha. Ak nemáte vieru, bolo vám to dané z milosti Božej a tak viera je zjavenie. Ježiš povedal (Myslím, že Petrovi) ... On sa rozprával so svojimi učeníkmi. Bolo na duchovnom zjavení toho, kto On je. Nezjavili to telo a krv tebe zjavenie, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach ti toto zjavil. Na tejto skale," (Na zjavení toho, kto On je. Slovo a celé) ... obeť než Kain. Pri čom svedčil Boh, že je spravodlivý. Ako? Skrze vieru. Ako? Skrze zjavenie!
Pre tých, ktorým sa to stalo to bola veľká vec. Prečo? To bol Boh zjavujúci sa danému jednotlivcovi. Tí, ktorí sa smiali, títo sa radovali. Viera, ktorá je zjavená, inak by to ani tam nebolo. Proste semená musia mať prv pripravenú pôdu. Suverénnej milosti pripravuje najprv to srdce. Čo máte teraz, to určil pre vás aby ste tam boli. Pretože on bol orol z vajca. Vidíte? Pretože vy ste boli chytení v tom do pasce, z počutia, zjavenie prichádza z počutia.
Spoločenstvo a Láska
Sme ako jedna veľká rodina. Možno niektorí z nich sú zožraní rakovinou. Otče, Ty poznáš srdce každého človeka. Tvoja veľká moc vyslobodila tak mnohých. Prosíme ťa, aby si uzdravil týchto chorých a postihnutých ľudí. To je posolstvo, ktoré je dnes odmietnuté. Ale nerobí to presne to, čo povedalo Písmo, že urobia? Ó, to by malo robiť, že chodíte šťastní, kresťania.
Oni nemajú zjavenie. Vy ste záležní na ich zjavení. Každé semeno musí mať svoju pôdu, samozrejme. On už vedel čo sa stane. Nemohlo rásť, pretože sa niečo nájde. Človek pri zdravom rozume mohol povedať, že Panna nikdy nepočala? Ale Pán povedal, že On vykoná. Kresťanské knihy dokážu viac než len pomôcť so štúdiom Písma. Knihy totiž vedia krásne prehriať priestor, a kvalitné kresťanské knihy - naozaj dobrá náboženská literatúra - to dokážu aj s mysľou, ktorú unavila zima alebo smútok.
Ak sa mi tým nepodarí urobiť lepším iného, podarí sa mi tou snahou urobiť lepším seba. Boh nám odpúšťa, pomôž nám, aby sme nerecidivovali alebo nech je menej recidív, ale vždy odpusť. Má široké rukávy, odpúšťa všetko. Cirkev má tento vnútorný rozmer: že vychádza zo srdca, každý, všetci sú doma, všetci sú vnútri. Všetci do jedného. A každý so svojím bremenom, pretože každý má svoje vlastné a Boh hovorí: Všetci. Problém je, keď si vyberáme: toto áno, toto nie, nech to urobí on, všetko. Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Srdce otvorené odpusteniu je okamžite uchvátené Ježišovým srdcom, ktoré všetko odpúšťa, všetko odpúšťa, ale naše zatvrdnuté srdce sa stáva neschopným prosiť o odpustenie, a to je veľmi zlá vec, neschopnosť prosiť o odpustenie. V tomto je bláznom lásky. Ale my, my sme tí, ktorí sa unúvajú prosiť o odpustenie, a Pán niekedy čaká, klope na dvere mnohých sŕdc, aby mali tú schopnosť rozpoznať zlo, ktoré robia.
Musíme vziať problém migrantov do vlastných rúk, odstrániť všetky mafie, ktoré migrantov vykorisťujú, a pustiť sa do riešenia potrieb ľudí v týchto krajinách aj migrácie. Migrovať je jedno právo a zostať vo vlastnej krajine je druhé. Rešpektujte oboje. Modlitba je neviditeľná ruka, ktorou sa dotýkame Boha. Modlitba, ktorú nás naučil Ježiš, je ruka, ktorou objímame Otca. Preto povzbudzuje nás, čo v neho celým srdcom veríme, aby sme neboli leniví a záhaľčiví na nijaké dobré dielo. Naša chvála a dôvera nech spočíva v ňom. Podriaďujme sa jeho vôli a majme živo pred sebou ten ohromný zástup jeho anjelov, ako stoja pred ním, aby plnili jeho vôľu. Aj my teda, vedení svedomím, svornosťou združení v jedno, vytrvalo volajme akoby jednými ústami k nemu, aby sme sa stali účastnými na jeho veľkých a slávnych prisľúbeniach.
Ježiš sa už vidí chlebom. Byť chlebom, ktorý sa bude jesť. Byť chlebom, aby nám tak dal svoj život, aby nás pretvoril na seba. Tento chlieb nás ním živí, kým sme tu na zemi. Ježiš dal príklad na takéto prejavovanie lásky priam uchvacujúcim spôsobom, keď sa stal pre nás chlebom. Aj my sa máme až do tej miery zjednocovať s druhými, že sa im vydáme ako pokrm. V našej rodine, v našej farnosti či inom spoločenstve vieme dobre medi sebou vychádzať, keď sa navzájom rešpektujeme, keď si prejavujeme úctu, lásku a pomoc. Ježiš sa stal verejným prejavením sa lásky nebeského Otca, s akou úplne prijíma každého z nás, lásky, akú máme mať v dôsledku toho jedni voči druhým aj my.