Boh S Tebou Hovorí: Čo To Znamená?

Tí, ktorí skutočne poznajú Boha, sa naučili rozpoznať Jeho hlas medzi všetkými ostatnými. On chce, aby si si bol stopercentne istý, že sa s tebou túži rozprávať. Nie je to tak dávno, čo mi Pán ukázal, ako stále pochybujem, že som počul práve Jeho hlas prihovárať sa mojej duši. Och, viem, že môj Pán ku mne hovorí a že každá ovca pozná svojho Pastiera po hlase, no ja som si nebol istý, či som vôbec schopný počuť Ho.

A tak som trávil veľa času „kontrolou“ toho hlasu, ktorý som vo svojom vnútri počul. Veď neustále k nám prichádza nespočetné množstvo rôznych hlasov, tak ako dokážeme rozpoznať práve ten Boží?

Som presvedčený, že tí, ktorí chcú počuť Hospodinov hlas, bezpodmienečne potrebujú tri dôležité veci:

• Neotrasiteľnú istotu, že Boh chce s tebou hovoriť. Pán túži, aby si poznal Jeho hlas, pretože potom môžeš plniť Jeho vôľu.
• Dostatok času a ticho. Musíš byť ochotný zavrieť sa s Pánom do svojej komôrky a všetky ostatné hlasy nechať utíchnuť.
• S vierou žiadať o čokoľvek. Nič nezískame od Boha (vrátane schopnosti počuť Jeho hlas), pokiaľ naozaj neveríme, že On nám vie zjaviť svoje myšlienky a vie nás urobiť schopnými porozumieť Jeho dokonalej vôli.

V Evanjeliu podľa Lukáša Ježiš povedal: „Vari je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb?“ (Lk 11:11). Ak teda požiadaš svojho nebeského Otca, aby k tebe prehovoril, hádam si len nemyslíš, že by namiesto toho dovolil diablovi, aby sa k tebe priblížil a oklamal ťa.

Boh sa nám predsa nevysmieva! Nedovolí diablovi, aby ťa zavádzal a klamal. Keď hovorí Boh, nastane pokoj - a satan nikdy nedokáže tento pokoj sfalšovať. Keď si spoznal Boží hlas v tichu a pokoji, On sám to potvrdí istotou, ktorá sa nikdy nevytratí. Môžeš ísť aj tisíckrát znovu k Bohu a On ti dá vnímať Jeho slovo a Jeho uistenie - pretože Jeho slovo je pravdou. David Wilkerson, Boh je verný.

Kto je Boh?

Nedávno sme preberali jednu z najdôležitejších otázok, akú si človek môže položiť: Kto je Boh? Túto otázku dostávame často. Naposledy ste sa pýtali, kde a ako sa môžeme dozvedieť o Bohu. Teraz sa venujme tejto téme hlbšie. Keď sa pozriem na Ježiša a jeho učenie, do spisov jeho nasledovníkov, za ktorých pravdivosť sa sám Ježiš zaručil, k židovským spisom, s ktorými Ježiš súhlasil, na svet prírody a k svedectvu vlastného svedomia - keď sa pozriem na tieto miesta, kde sa Boh človeku zjavuje - nájdem tu odpoveď na otázku: Kto je Boh?

1. Toto je prvý opis toho, aký je Boh, prvá informácia, ktorú sa dozvieme pri hľadaní Boha. Ježiš hovorí, že Boh je Duch: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a v pravde. To znamená, že Boh je Duch. Inými slovami, nie je fyzický. Nie je hmotný. Nemá telo. Je neviditeľný.
2. Po druhé, Boh je osobný. To je úžasné, keď si pomyslíte, že absolútna realita mohla byť čímkoľvek. Myslím tým, že pred absolútnou realitou Boha nebolo nič, čo by ju urobilo takou, aká je. A keď si pomyslíme, že je osobný, to je jednoducho ohromujúce! Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky. (Izaiáš 55:8) Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina. Poďte, vyjasnime si to! hovorí Hospodin. (Izaiáš 1:18) Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie. V tvojom strede je Hospodin, tvoj Boh, hrdina, čo zachraňuje, radostne nad tebou jasá, svojou láskou ťa tíši, zvučne nad tebou plesá. (Sofoniáš 3:17) Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov. Úžasné! Boh nie je neosobný. Nie je abstraktnou substanciou. Nie je hmotný ako hmota alebo plyn. Boh je osoba, je osobný. Od neho pochádza naša osobnosť.
3. Po tretie, Boh sa zjavil ako absolútny, samostatne existujúci, nezávislý od všetkých ostatných skutočností. Jeden z najdôležitejších veršov v Biblii je Exodus 3:14: "Boh povedal Mojžišovi: 'Ja som, ktorý som'." Veta "Ja som, ktorý som" je vyhlásením o absolútnej slobode od toho, aby bol stvorený alebo formovaný, vedený, ovplyvňovaný, alebo určovaný niečím mimo seba. Znamená to, že nikdy nemal začiatok. Boha nikto nestvoril. Boh sa nikdy neskončí. Je absolútnym bytím. Ak je bytím od večnosti, niet miesta kde by on nebol. Boh je úplne nezávislý. Všetko, čo nie je Boh, je úplne závislé od Boha. Všetko, čo nie je Boh, je druhoradé a závislé. On je stály. On je ten istý včera, dnes a naveky. Nemožno ho vylepšiť. On sa niečím nestáva. V Bohu nie je žiadny vývoj, žiadny pokrok. On je absolútnym meradlom pravdy, dobra a krásy. Neexistuje žiadna zbierka zákonov, v ktorej by listoval, aby vedel, čo je správne. Neexistuje žiadna príručka, ktorá by pre Boha stanovila čo má robiť, žiadna komisia, ktorá by určila, čo je dobré alebo krásne. Všetko, čo Boh robí, je vždy správne, vždy spravodlivé, vždy krásne a vždy v súlade s pravdou - teda s ním samým. Preto je Boh najdôležitejšou a najhodnotnejšou skutočnosťou vo vesmíre. Týchto deväť dôsledkov výroku "Ja som, ktorý som" - je naznačené v slovách, ktoré Boh povedal Mojžišovi: "Povedz im: 'Ja som ma k tebe poslal'." Rovnaké dôsledky môžeme vidieť na mnohých iných miestach v Biblii - napríklad v liste Rimanom. Je to jedna z mojich obľúbených pasáží: Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? Alebo kto mu vopred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky. Inými slovami, Bohu nemožno radiť, pretože jeho poznanie a múdrosť sú nekonečné. S Bohom sa nedá vyjednávať, robiť výmenný obchod, ani podplácať, pretože jemu patrí všetko. Nikdy nie je nikomu nič dlžný. Všetko pochádza od neho. On udržiava všetko, čo existuje.
4. Biblia nám jasne ukazuje, že Boh má od večnosti dokonalý obraz seba samého, odblesk svojej slávy v Ježišovi Kristovi. Biblia to nazýva "obrazom jeho podstaty": Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. (Hebr. Tento obraz Boha je taký úplný vo všetkom, že Biblia hovorí o tomto obraze ako o druhej osobe Boha. Používa výraz Syn Boží, nie preto, že by bol nejakým biologickým spôsobom synom - ako keby mal pohlavný styk s Máriou a mal dieťa. To Biblia neučí. Tento Syn je synom nazývaný preto, aby naznačil, že majú rovnakú prirodzenosť. Obaja sú jedineční a vládne medzi nimi súlad. Biblia hovorí o tom, že Boh Otec miluje Boha Syna a Boh Syn miluje Boha Otca. Biblický obraz je teda taký, že existuje jeden Boh - nie traja bohovia - a že tento jeden Boh tajomne existuje ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. To je jeden z dôvodov, prečo má zmysel hovoriť, ako sa píše v 1.
5. Ak by to ešte nebolo dosť úžasné, čo sme si povedali, prichádza to najúžasnejšie zo všetkého, čo sa týka toho, kto je Boh vo svojej dokonalosti, nezávislosti a plnosti. On je nielen dokonale spravodlivý a svätý, ale aj plný dobroty a radosti, aby ho jeho stvorenia mohli poznať, milovať, tešiť sa z neho a byť s ním navždy. Na tento účel Boh Otec poslal Boha Syna do svojho stvorenia, aby sa narodil ako Bohočlovek, Ježiša Krista. Toto má na mysli Jánovo evanjelium, keď hovorí:"Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh" (Ján 1:1). Tu sa mení kategória zo Slova na Syna, aby bolo jasné, že práve o ňom hovoríme - o večnom Synovi, o druhej osobe Boha.
6. Prečo sa uskutočnilo toto takzvané vtelenie Boha? Pretože všetky ľudské stvorenia nedokázali uctievať a milovať Boha a poslúchať ho tak, ako by sme mali. Zaslúžili sme si byť potrestaní. Boh by bol úplne spravodlivý, keby nás všetkých potrestal v pekle kvôli nášmu zlyhaniu a vzbure. Ale v plnosti svojej lásky Boh naplánoval už pred stvorením sveta, že príde na tento svet, aby zachránil pred potrestaním svoje vlastné stvorenia, ktoré si zaslúžia trest. Zachraňuje nás pred vlastným hnevom svojím milosrdenstvom. Boží Syn sa stáva človekom a je potrestaný namiesto nás. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Nový zákon to vyjadruje takto: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Kto je teda Boh? Je Stvoriteľom, Udržiavateľom, Správcom a Sudcom vesmíru. Zažívaš s niekým pocit blízkosti a silného puta? Práve to definuje hlboký vzťah medzi dvoma osobami, ktoré sa navzájom milujú.

[Boh hovorí:] „Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa, môže nemilovať svoje vlastné dieťa? Keď Boh stvoril prvých ľudí, Adam a Eva trávili s Bohom čas a tešili sa z jeho prítomnosti. Našťastie, záujem Boha o človeka sa neskončil odchodom Adama a Evy z rajskej záhrady. Písmo je plné príbehov o tom, ako naďalej sprevádzal ľudí a snažil sa im dať poznať. Tak miloval svet, že neskôr poslal na zem svojho Syna Ježiša, aby hľadal a zachránil stratených. Ježiš tu bol fyzicky prítomný a ľudia v jeho okolí zažili, aké úžasné je mať blízky vzťah s ním. Cez príbehy o stratenej ovečke, minci či synovi ukazoval, ako Bohu záleží na každom z nás.

Boh netúži po blízkom vzťahu s nami kvôli tomu, akí sme úžasní či neodolateľní. Je to kvôli tomu, aký je on! Ak ešte nie, náš bezplatný online kurz Prečo Ježiš? ti ukáže, ako nadviazať vzťah s Bohom. Mohol byť autor Knihy prísloví ešte priamejší? Ak chceš nájsť múdrosť, zadováž si ju! No kde ju hľadať? V Písme, v Božom slove, adresovanom jeho ľudu.

Práve v Písme nám Boh poodhaľuje plán s naším životom a učí nás, ako máme ako kresťania žiť a prinášať ovocie. Keď sa pápež František 26. apríla 2019 v Ríme prihováral biblistom, zdôraznil dôležitosť čítania a kontemplovania životodarného Božieho slova: „Jeho slovo totiž prináša do sveta Boží dych, napĺňa srdce Pánovým teplom. Biblia však nie je jednou peknou zbierkou posvätných kníh na štúdium, je Slovom života na zasievanie, darom, ktorý Vzkriesený žiada prijať a rozdávať, aby sme mali život v jeho mene.

A akú dlhú a bohatú cestu múdrosti nám Písmo ponúka! Na jeho stránkach sú poetické diela, epické ságy, životopisy, hymny, ľudové povesti, rozprávania o historických míľnikoch, listy jednotlivcov a mnoho iného. Jeho texty sú plné zmätku a intríg, zápasov a nádeje, dramatických udalostí aj prísľubov. A uprostred všetkého toho zmätku je láska. No ako máme toto veľké tajomstvo odkryť? Keď sa chce človek zahĺbiť do Písma, azda nemôže naraziť na väčšiu prekážku ako na jazyk, ktorý ho mätie. Starý zákon bol napísaný po hebrejsky a Nový zákon po grécky. Nájdite si teda preklad, ktorý sa vám bude prihovárať. Zatúlajte sa do svojho obľúbeného kníhkupectva a začítajte sa do viacerých verzií.

K tomuto však pripájam dve upozornenia:

1. Niektoré moderné preklady (pozn. red.: v slovenčine zatiaľ neexistujú) sú skôr parafrázami alebo novými spracovaniami príbehov či listov - a to až tak, že niekedy človek musí premýšľať, či naozaj svätopisec chcel povedať práve toto.
2. Sú preklady, ktoré nespĺňajú parametre našej katolíckej tradície.

Mnoho kníh Svätého písma má jasne identifikovaného autora. Je dobré čosi si o danom svätopiscovi zistiť. Vaše Písmo by malo mať pred každou knihou krátky úvod alebo by v ňom malo byť aspoň pár slov o kontexte Starého a Nového zákona. Je napríklad užitočné vedieť, že prorok Ozeáš adresoval svoje slová komunite Izraelitov, ktorá praktizovala modloslužbu, či to, že Amosove slová sú adresované spoločnosti, ktorej sa síce materiálne darilo, no utláčala chudobných. Svätý Marek zasa písal svoje evanjelium počas búrlivého obdobia, a tak opisuje evanjeliové udalosti veľmi priamo a stručne, pričom kladie dôraz na snahu udržať Ježišovu identitu v tajnosti.

Niekedy si zvykneme osvojiť rôzne biblické „pravdy“ z iných zdrojov ako z Písma a vnášame ich do príbehov napriek tomu, že ich v Písme nenájdeme. Pozri sa teda bližšie na to, čo hovorí samotný text. Možno si takto všimneš napríklad to, že Eva neodtrhla zo stromu jablko a že Mária Magdaléna nebola prostitútka. Alebo zistíš, že Mojžiš sa nezajakával až tak, že by zaňho musel stále hovoriť Áron. Písmo nie je len na to, aby sme ho čítali; slová Písma sú tu na to, aby nám povedali, ako máme žiť. Nemali by sme však venovať pozornosť len Desatoru alebo blahoslavenstvám, ale aj ľuďom, ktorých si Boh vyvolil na zvláštne poslanie.

Čo nám putovanie Rút hovorí o dôvere? Čo rozpráva o manželstve príbeh Tobiáša a Sáry? Ako máme podľa Pavla žiť svoju vieru na verejnosti? Ako máme podľa Jána milovať Pána vo svojich cirkevných spoločenstvách? Boh chce mať s tebou osobný vzťah. Si jeho milovaný/milovaná a Písmo je ľúbostný príbeh, ktorý ti má pomôcť prežiť každé obdobie tvojho života - časy dobré aj zlé. Boh chce, aby si sa s ním podelil svoju bolesť, no aj to, aby si sa s ním pri svojich víťazstvách podelil o radosť. A tak keď začínaš čítať Sväté písmo, vzývaj Ducha Svätého. Tak ako Duch zatônil Máriu a priniesol do jej lona Ježiša, vtelené Slovo (pozri Lk 1, 35), môže ten istý Duch aj tebe pri čítaní Písma priniesť život.

Čo ti Boh hovorí o jednoduchosti, s ktorou Mária vyslovila svoje fiat? Ako chce s tebou zdieľať tvoj žiaľ, keď Mária Magdaléna beží k Ježišovmu prázdnemu hrobu? Čo ti hovorí o tvojej láske prostredníctvom „hriešnice“, ktorá mu pomazala nohy? Prečo vyslyší modlitby Alžbety a Zachariáša až vtedy, keď sú šediví a starí - a čo to znamená pre teba? Vlož sa do udalostí, ktoré sa pred tebou odvíjajú. Dopraj si ten luxus. Pri rozjímaní nad slovami Písma počúvaj Boží hlas. Pros Ducha, aby roznietil tvoje srdce a tvojho ducha. Boh má s tebou naozaj plán (pozri Jer 29, 11). Čas, ktorý stráviš čítaním jeho slova s použitím vyššie uvedených piatich rád, ti pomôže objaviť Boha i jeho plán.

Možno sa cítiš menej schopný ako ostatní. Možno si zlyhal. Možno aj opakovane. Svojej úlohe oslobodiť Izrael sa bránil napríklad aj Gedeon (a pre istotu Bohu hneď „vysvetlil“ prečo): „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Svätý Pavol by svoje poslanie aj rád plnil, mal však pocit, že mu v tom bráni „osteň“ (nech už ním bolo čokoľvek - jeho povaha, slabosť...). Asi vieme, ako to dopadlo. Nie sú jediní, s ktorými Boh počítal bez ohľadu na to, čo si o sebe mysleli.

V knihe Poďme sa rozprávať môžeme nájsť aj takúto podnetnú úvahu: „Myslíš si, že nemáš potrebné vzdelanie a schopnosti, aby si slúžil iným? Napríklad: Mojžiš sa zajakával. Dávid nemal brnenie. Ozeáš si vzal prostitútku. Amos vedel len orezávať figovníky. Jakub bol klamár. Abrahám bol veľmi starý. Timotej mal žalúdočné vredy. Peter bol zbabelec. Lazár bol mŕtvy. Noemi bola vdova. Jonáš bol neposlušný. Gedeon a Tomáš pochybovali. Jeremiáš mal samovražedné sklony. Eliáš mal depresie. Pavol, Mojžiš a Dávid mali na rukách krv. Ján Krstiteľ sa čudne obliekal. Marta si robila zbytočné starosti. Noe mal problém s alkoholom.

Možno je to podobné ako u svätej Terézie z Lisieux, ktorá mala veľkú túžbu po svätosti. „Ale žiaľ! Kde ho našla? V Božom náručí. A čo sa stane s takou osobou, ktorá (maličká, pochabá, slabá, krehká, zranená) príde k Bohu? Myslím, že mnohí z nás sú hladní po nehe. Po radosti. Po láske. Po milosrdenstve. Po tom, aby počuli „ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11). Tak ako to vravel Abrahámovi (Gn 15, 1), Agar (Gn 21, 17), Izákovi (Gn 26, 24), Jakubovi (Gn 46, 3). A mnohým iným. Možno nás Boh občas pokarhá či varuje, robí to však pre naše dobro, ako keď otec vychováva svoje deti (porov. Hebr 12, 7 - 13; Tit 2, 11). Ale stále je to ten Terezkin Otec, čo teší ako matka (porov. Iz 66, 13); je to Boh, ktorý nás nosí ako muž svojho syna (porov.

Boh chránil náš príchod a bude chrániť náš odchod (porov. Ž 121, 8). Nedovolí, aby sa nám zachvela noha (porov. Ž 121, 3), stráži nás (Ž 121, 5). Verím, že tento Boh nám vždy, keď to potrebujeme, dopraje taký zážitok ako Danielovi: „I povedal mi: ‚Neboj sa, miláčik, pokoj s tebou, posilni, posilni sa!' A kým hovoril so mnou, nadobudol som silu a vravel som: ‚Hovor, môj pane, veď si ma posilnil! Preto si smelo môžeme zobrať za svoje tieto slová: „Slaboch nech povie: ‚Som hrdina! A má pravdu. Možno to znie zvláštne, nehrdinsky; že Božou vôľou pre nás (na tento deň, na túto hodinu) môže byť trebárs to, aby sme umyli riad, usmiali sa, zahryzli si do jazyka. Božie kráľovstvo máme budovať predsa nielen globálne, ale aj okolo seba - a najmä v sebe. Hoci práve to je najťažšie. Hoci to nejde tak rýchlo a ľahko, ako by sme chceli. Možno celý náš život bude o tom, že stále dookola plejeme burinu a že sa nedožijeme toho, aby sme videli ovocie. Skúsme to tiež. Boh nám verí.

„Ak to nemá dobrý koniec, ešte to nie je koniec,“ napísal Max Lucado. „Predstavte si deň, keď budete stáť pred Ježišom a spätne sa pozriete na svoj život. ‚Vtedy každý dostane pochvalu od Boha' (1 Kor 4, 5). Váš Spasiteľ vyhlási záverečné zhrnutie vášho života: ‚S Božou pomocou John Doe vyhnal nepriateľov zo svojej zasľúbenej krajiny: Chamtivosť. Výbušnú povahu. Závisť. Ako dieťa bol týraný, no v dospelosti viedol usporiadaný život. Lákali ho drogy, zostal však triezvy a vyrovnaný. Samozrejme, že zblúdil, no vrátil sa so cťou.' Postupne prečíta a oslávi všetky vaše víťazstvá. Takže, ako dodáva Max Lucado: „Taký je Boží zámer s vami. Nemusíme sa báť. Napriek ničomu. Napriek žiadnej našej slabosti, pádu, pochybnosti.

Možno sa ti už niekedy zdalo, že Boh mlčí. Modlíš sa, pýtaš sa, čakáš… a nič. Ale čo ak Boh hovorí - len ty si nevšimol/a Jeho hlas? V skutočnosti Boh hovorí neustále. No nie vždy cez hromy a zázraky. Často používa tiché a jemné spôsoby, ktoré si všimneš len vtedy, keď sa zastavíš.

Ako teda Boh hovorí?

1. Stretol/a si niekoho „náhodou“? Prišla ti správa v správny čas? Objavil/a si článok, ktorý akoby odpovedal na tvoje otázky? Boh nás často oslovuje cez tzv.
2. Niečo ťa vedie k rozhodnutiu, niečo ti „šepká“ v srdci?
3. Otvoríš Bibliu alebo náhodou počuješ čítanie a vers ťa zasiahne? To nie je náhoda.
4. Aj keď je okolo chaos, v tebe zavládne pokoj. Nie logický, ale nadprirodzený pokoj.
5. Niekedy ťa osloví veta od kamaráta, kňaza, alebo aj neznámeho človeka. A ty cítiš: To bola odpoveď, ktorú som hľadal/a.
6. Niektoré myšlienky sa ti vracajú - myšlienka, že máš niečo zmeniť, niekoho osloviť, niečo odpustiť.
7. Niekedy nás dojíma to, čo by sme inak prešli mlčky. Slzy pri piesni, úsmev pri modlitbe, hlboký dotyk pri pohľade na kríž.

Tak čo teraz? Otvor svoje srdce a spomaľ. Boží hlas je jemný, ale mocný. Nemusíš byť svätec, aby si Ho počul/a. Ak si niekedy kládol/a otázku „Prečo Boh mlčí?“, možno práve dnes je čas uvedomiť si, že neustále hovorí - len inak, než čakáme. Otvor oči, srdce aj uši. A uvidíš zázrak.

tags: #boh #s #tebou #hovori