Cigánsky tanec a hudba sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Rómov. Hudba vznikla v súlade s prírodou a bola súčasťou ľudského života už od nepamäti. Zrodila sa ako výraz vlniacej sa ľudskej nálady a v určitom pohľade preberala nálady z prírody, z jej javov. O pôvode hudby prevládajú dodnes rôzne názory.
Človek hudbu nielen vnímal z prírody, ale začal ju aj tvoriť. Vyrábal si hudobné nástroje a posúval skúsenosti z generácie na generáciu. Hudba sa stala prostriedkom pre vyjadrenie silných emócií, či už pozitívnych alebo negatívnych.
V súčasnosti nie je jednoduché charakterizovať hudbu vo svete vo všeobecnosti, pretože každý národ si „pestuje“ svoju „vlastnú hudbu“ - čiže folklór. Ten „je súčasťou širšieho systému kultúry, ktorú označujeme zrozumiteľným termínom ľudová kultúra.“
Rómska hudba je veľmi odlišná od európskej hudby. „Cigánska stupnica, ktorú identifikoval Liszt má blízko k orientálnej chromatickej stupnici a je presne ako indická bhairava stupnica.“ Hudba tohto etnika je „akýmsi konglomerátom rozmanitých vplyvov často pozbavených individuálnych čŕt.“
V Európe sa formovala pod vplyvom troch kultúrnych prostredí - španielskeho flamenca, inštrumentálnej maďarskej hudby a chorálnych piesní ruských Cigánov. Hudba Rómov teda na seba „nabaľovala“ prvky iných kultúr, no ako taká sama ovplyvňovala tvorbu mnohých známych hudobných skladateľov. Boli to takí európski velikáni ako Brahms, Dvořák, Haydn, Liszt, Mozart, Rachmaninov, Ravel, Schubert či Verdi. Ovplyvnení touto odlišnou hudbou tvorili diela ako Cigánske melódie, Cigánska suita, Cigánsky tanec, Traja cigáni.
V rómskych rodinách sa muzikantstvo tradovalo a tým aj zdokonaľovalo. Neskôr sa stali Rómovia ozajstnými odborníkmi. V širšom meradle vykonávali toto zamestnanie v Uhorsku, Rusku, Rumunsku a potom i v Španielsku. Hudobníci sa prispôsobovali vkusu a požiadavkám kultúry obyvateľstva, kde žili. Naučili sa hrať na nástroje, ktoré používali domáci hudobníci, ktorých svojím hudobným nadaním prekonali. Sú tvrdenia, že husle a cimbal priniesli do Európy Rómovia.
V súvislosti s cigánskym tancom a hudbou na Slovensku, zohráva významnú úlohu divadlo Romathan. Jediné rómske profesionálne divadlo na Slovensku sa po rokoch fungovania v nevyhovujúcich podmienkach presťahovalo do novej budovy.
Všetko sa začalo pred tridsiatimi rokmi, keď sa medzi rómskymi a nerómskymi intelektuálmi začalo hovoriť o tom, že by Rómovia mohli mať vlastné divadlo. Vzniklo tak profesionálne rómske divadlo Romathan, ktoré už rok nato, koncom decembra 1992, odohralo prvú premiéru. Predstavenie sa volalo Miesto pre Rómov a okrem Košíc, kde divadlo od začiatku sídlilo, ho uvideli aj diváci v Bratislave.
Na prvé roky fungovania divadla sa Karol Adam pamätá aj preto, že ako študent konzervatória príležitostne hrával v niektorých predstaveniach. Muzikantská rodina Adamovcov bola jednou z tých, ktoré stáli pri zrode divadla. Silné hudobné zázemie malo napokon veľký vplyv aj na lokalitu divadla. Na východnom Slovensku je obrovská koncentrácia Rómov, a tak tu bolo aj veľa rómskych umelcov.
Divadlo sa formovalo na silnej hudobnej tradícii. Pre nás je dôležité prezentovať identitu rómskej kultúry, a preto ani vlastnú históriu a tradíciu nemôžeme zavrhnúť, keďže práve z nej vychádza naša identita. Keby sme to zavrhli, rómska kultúra by degenerovala.
Romathan je prvým a doposiaľ jediným profesionálnym rómskym divadlom u nás aj v okolí (podobným je divadlo Pralipe v Nemecku a Romen v Rusku). Spisovateľka a dramatička Elena Lacková mala pritom na Romathan vplyv aj ako autorka hier. V roku 2000 sa konala premiéra predstavenia Cigánsky tábor, v ktorom Romathan vychádzal z pôvodnej Lackovej hry z roku 1948.
Hoci každé z vystúpení uvádzajú v rómčine aj slovenčine, cieľom je osloviť najmä divákov spomedzi rómskej menšiny. Snažíme sa o to, aby si rómski diváci uvedomili fakty a históriu.
Od začiatku existencie divadlo Romathan uviedlo viac ako 80 premiér. Počas prvých rokov pôsobenia ich uvádzali aj v iných mestách po Slovensku než len v Košiciach, pričom orchester vtedy hrával aj v zahraničí - napríklad vo Francúzsku, v Nemecku, Anglicku.
Divadlo, ktoré spočiatku fungovalo pod správou ministerstva kultúry, v roku 1996 prišlo na pár rokov o právnu subjektivitu a prešlo pod Krajské kultúrne centrum. Aj napriek tejto situácii sa podľa neho smerovanie divadla zásadne nezmenilo. No tým, že zahraničné zájazdy ubudli, sa dramaturgia o čosi viac prispôsobila na hranie v školách alebo vo vyčlenených rómskych komunitách.
Zatiaľ čo s dospelým divákom sa snažia pracovať na úrovni poznatkov a sprostredkovania súvislostí, pri deťoch ide predovšetkým o zámer zapojiť ich do spoločnosti.
Romathan totiž od začiatku existencie pôsobil v secesnej budove na Štefánikovej ulici, ktorá bola dlhé roky v havarijnom stave. Divadlo vďaka Košickému kraju, ktorý je od roku 2002 jeho zriaďovateľom, našlo nové zázemie na Továrenskej ulici. Vďaka tomu má divadlo vynovenú sálu pre 80 divákov, skúšobne, šatne či administratívne priestory.
Nový priestor tak napokon vnímajú aj ako súčasť skladačky, ktorá zapadá do stratégie divadla. Tým, že sme v minulosti mali veľmi zlé podmienky, sme boli v mnohých prípadoch blokovaní. Vďaka novému priestoru máme nové vízie, čo súvisí aj s tým, čomu sa v poslednom období venujeme - práci s médiami, so sociálnymi sieťami a s marketingom.
Nové sídlo divadla Romathan v Košiciach.
Vo folklóre slovanských národov zaujali Rómovia pomerne významné miesto. Pôvod našej najpočetnejšej etnickej minority bol až do konca 18. storočia neznámy. Najvýraznejšie sa históriou tohto etnika na našom území (najmä po roku 1945) zaoberala košická historička PhDr. Anna Jurová, CSc., vďaka ktorej máme prístup k množstvu cenných informácií.
Odchod Domov z Indie sa datuje do 9. a 10. storočia. Niektoré skupiny postupovali na európsky kontinent cez vtedajšiu Perziu, Arméniu, Sýriu a severnú Afriku, no početnejšie skupiny prechádzali cez Malú Áziu do Grécka (resp. Byzantskej ríše). Odtiaľ sa v 12. a 13. Samotný pojem „Cigán“ má svoj pôvod pravdepodobne v iránskom jazykovom prostredí, kde sa výraz asinkar používal na označovanie remeselníkov pracujúcich s kovom.
Za jednu z prvých oblastí na Slovensku, kde sa Cigáni začali usadzovať, považujeme Spiš. Atraktívnymi však boli aj mestá Abovskej (terajšej Košickej) a Šarišskej župy, kde sa konali trhy a rozličné zábavy poskytujúce možnosť zárobku. V 17. storočí dochádza k prílevu Cigánov zo západných krajín, kde nemali možnosť vykonávať svoje tradičné remeslá a boli kruto prenasledovaní a vyvražďovaní.
V období osvietenstva zaviedli uhorskí panovníci Mária Terézia a Jozef II. sériu reforiem, ktoré mali prispieť k rýchlej asimilácii Cigánov, v konečnom dôsledku však boli aj tieto nariadenia neúspešné. Aj keď boli proti kočovaniu vydávané najrozličnejšie nariadenia, v praxi im neboli poskytované žiadne reálne podmienky na usadenie sa.
Už viac ako 300 rokov sú Cigáni na našom území v najväčšej miere zastúpení tzv. Rumungrami. Samotných Cigánov bádatelia nazývali aj „Deti vetra“. Charakteristickou črtou kočovných Cigánov okrem neustálej mobility bol život v spoločenskej skupine nazývanej karavána, v ktorej prevládali silné etnické, resp. subetnické kmeňové alebo rodinné väzby.
Na prezentovaných dielach môžeme vidieť pravdepodobne vyššie zmieňovaných kočovných olašských Cigánov, tzv. Lovárov (maď. ló - kôň), ktorí sa z miesta na miesto presúvali pomocou vlastného dopravného prostriedku. Bol ním voz, poväčšinou zaopatrený ako starší, nepotrebný inventár od miestneho roľníckeho obyvateľstva. Tie mali zvyčajne kužeľovitý tvar a bývali skonštruované z 3 drevených tyčí, ktoré zviazali dohromady.
Od ostatnej populácie sa Cigáni vyznačovali nielen odlišným spôsobom obživy, ale aj zamestnaním, ktoré si neraz museli voliť z nevyhnutnosti. Mnohé remeslá si osvojili na pomerne vysokej úrovni, pretrvávali vďaka tradícii a potrebe služby pre majoritné obyvateľstvo. Dopytu tak prispôsobovali aj svoju špecializáciu, ktorou bolo najmä kováčstvo, kotlárstvo, muzika, korytárstvo, hrnčiarstvo, košikárstvo, metliarstvo atď.
Ďalším typickým zamestnaním, ktorému sa Cigáni venovali, bola výroba nepálených tehál - váľkov. Ženy sa okrem starostlivosti o rodinu venovali zárobkovej činnosti (najmä u kočovných Cigánov), a to vešteniu a predpovedaniu budúcnosti.
Hranie na hudobný nástroj patrilo po kováčstve medzi najčastejší spôsob obživy Cigánov, odzrkadlilo sa aj vo frekventovanosti tejto témy vo výtvarnom umení. Cigánski hudobníci pochádzali predovšetkým z radov usadlých Cigánov a obľúbení boli najmä u šľachty. Pre ekonomickú činorodosť mali skupiny hudobníkov v rámci komunít vysoký spoločenský status, prísne dbali aj o svoj zovňajšok. V roku 1928 si v Košiciach dokonca založili Spolok cigánskych hudobníkov pod názvom Lavutaris.
Výrazná sociálna empatia sa v cigánskej komúne prejavuje solidárnym postojom voči členom rodiny. Siroty a starí ľudia sú opatrovaní ostanými členmi, nikto neostáva sám. V súčasnosti sa vartovanie (bdenie nad zosnulým) z cigánskej kultúry vytráca.
Rozšírenie Rómov v Európe.
Programovo sa námetom Cigánov venoval prešovský výtvarník Jozef Bendík. Jeho dielo z 30. a 40. rokov 20. storočia, považované za najhodnotnejšie, predstavuje jasne nastavený program, v ktorom demonštruje svoj vzťah k cigánskej menšine. Rudolf Dzurko (1941 - 2013), ktorý prežil väčšinu života v Česku, kam počas veľkej vysťahovaleckej vlny Rómov v 50. rokoch odchádzali početné rómske rodiny.
Snažil sa analyzovať ľudského ducha žijúceho na okraji spoločnosti. V Mednyánszkého tvorbe nájdeme množstvo portrétov cigánskych chlapcov a dievčat, ktorí mu vďačne pózovali. Jedným zo špecifických umeleckých diel je maľba od významného autora a jedného z predstaviteľov „galandovcov“Rudolfa Krivoša (*1933). Dielo zobrazuje cigánsku kapelu v klasickej zostave.
Kresbové štúdie Elemíra Halásza-Hradila (1873 - 1948) reprezentujú jednu fázu emocionálneho zobrazovania so snahou zachytiť zamyslenosť (zmyselnosť?), predurčenosť a iné psychické stavy portrétovaných. Pohľad do uličiek dnes už neexistujúceho cigánskeho Tábora v Košiciach (v 80. rokoch boli Cigáni z Tábora i centra Starého mesta vysťahovaní na sídlisko Luník IX.) nám ponúka významný košický maliar a jeden z protagonistov košickej moderny Konštantín Bauer (1893 - 1928), ktorého tvorba je charakteristická sociálnym civilizmom.
O nemalom záujme priblížiť život a dejiny minoritných spoločenstiev svedčí aj zakladanie a spravovanie expozícií v rôznych kultúrnych centrách a múzeách venovaných konkrétnej etnickej menšine (Múzeum kultúry Rómov - Slovenské národné múzeum, Muzeum Romské kultury v Brne, Židovské muzeum v Prahe a podobne).
Je potrebná ďalšia umelecko-historická interpretácia založená na objektívnom skúmaní antropologických a etnografických znakov. Jedným zo zámerov výstavného projektu bolo zmapovanie zbierkových fondov viacerých slovenských múzeí a galérií s dôrazom na zbierkový fond Východoslovenskej galérie.
15. vyročie - tanec - Romathan
tags: #boh #ta #miluje #cigansky #tanecyoutube