Podmienkou naplnenia manželského zväzku je telesné splynutie manželov - sex. Sex nemáme vnímať ako tabuizované slovíčko, ale ako Boží dar. Vnímanie sexu v súlade s Božím plánom prináša spokojnosť, radosť a šťastie do manželského spolužitia.
Naša kultúra nemá o manželstve vysokú mienku. Na rozdiel od nej Biblia považuje manželstvo nielen za vzácne a celoživotné, ale aj za obraz vzťahu, ktorý je v jadre evanjeliovej správy - za obraz jednoty Ježiša Krista s ľudom, ktorý zachránil.
Vnímanie sexuality a manželstva
Knihy o sexe nám pomôžu ho správne vnímať, predchádzať, či riešiť problémy v sexuálnej oblasti a hlavne si uvedomiť, komu a ako je tento dar určený.
Veľa katolíkov si myslí, že v posteli sa musia správať ako v kostole, čiže vážne. Majú sa zriecť smiechu a frivolnosti. Otec Ksawery Knotz, ktorý už niekoľko rokov šíri učenie o kráse pohlavného styku, hovorí niečo úplne iné: povzbudzuje manželov, aby si rozprávali o svojich túžbach a plnili vzájomné očakávania. Použijúc slová svätého Augustína, môžeme povedať: „Miluj a rob, čo chceš!“
Ksawery Knotz pripomína, že milostné hry, fantázie a zaujímavé polohy nie sú vyhradené len pre tých, čo majú radi náhodný sex bez lásky. Avšak nezabúda na celkový obraz človeka - telesnosť nie je cieľom samým osebe, ale je doplnením duchovnej sféry. Oproti súčasnému zveličovaniu, ktoré kvalitu skúseností stotožňuje s počtom sexuálnych partnerov, otec Knotz stavia tvrdenie, že sex len s jedným človekom môžeme prirovnať k vínu - čím staršie, tým lepšie! No dozvie sa o tom len ten, kto vytrvá.
Žena má jednu dôležitú potrebu - musí cítiť, že ju manžel miluje. Muž má tiež jednu dôležitú potrebu - musí cítiť, že si ho manželka váži. Keď je táto jeho potreba naplnená, je šťastný. Ak niektorá z týchto potrieb naplnená nie je, situácia začína byť kritická. Kniha Láska a úcta vám ukáže, prečo na seba manželia reagujú negatívne a ako sa dajú vzájomné konflikty vyriešiť.
Môže si katolík vziať ne-katolíka?
Antikoncepcia a učenie Katolíckej cirkvi
Antikoncepcia - pojem, ktorý medzi veriacimi vyvoláva toľko emócií. Prečo sa Cirkev mieša do sexuálneho života manželov? A vôbec, musí byť sex manželov len o plodení detí? Ponúkame nový pohľad na túto tému.
Cirkev si to nevymyslela a nemá moc tento postoj zmeniť. Nie je totiž výsledkom dohody kardinálov, biskupov, pápeža. Pretože ak je niečo zlé samo osebe (nejaké slobodné rozhodnutie človeka), a to na základe prirodzeného alebo Božieho zjaveného zákona, potom to pápež či Cirkev nemôže ani povoliť, ani zakázať.
Antikoncepcia patrí do tejto skupiny náuk. Pápež ju „nezakázal“. Žiadny pápež, ani kňaz to nemôže urobiť. Cirkev nemá moc „dovoliť“, aby manželia mali výnimky z etických a morálnych zákonov, pretože ona o nich nerozhoduje. Je to podobne, ako napr. s krádežou: je zlá preto, lebo je „zakázaná“, alebo je zakázaná (Cirkvou i štátom) preto, lebo je skutočne zlá? Keď to Cirkev hovorí, len potvrdzuje a opakuje to, čo od začiatku hovorila: že manželský akt si musí vždy zachovať oba svoje významy - význam prokreatívny a zjednocujúci zároveň.
Ľudí mýli (a irituje), keď je nesprávne pochopené slovo „význam“. Nikto nepopiera, že manželský intímny život má slúžiť nielen na plodenie, ale že má aj ten ľudský rozmer zjednocovania, spolupatričnosti, ten exkluzívny rozmer manželstva - chceme byť jedno, vyjadriť to úplne fyzicky i duchovne.
Prokreatívny (plodivý) význam neznamená to, že sa manželia majú vždy pri sexe tváriť akože chcú dieťa, alebo si želať, aby ich spojenie bolo plodné. To nie, a viackrát to Cirkev opakovala a vysvetlila, že prokreatívny význam znamená iba toľko, že človek žiadnym vedomým zásahom nerobí sám spojenie neplodným (ani kondómom, ani hormonálnou antikoncepciou u ženy, ani prerušovaným stykom a pod.), pričom samozrejme vie, že sú obdobia, kedy je styk neplodný sám osebe, bez vôle človeka. Sexualita má totiž aj iný rozmer, než len fyzický - má aj rozmer duchovný.
Každý pohlavný styk v manželstve má byť obnovením a potvrdením toho manželského sľubu, ktorý si muž a žena vymenili na začiatku manželstva: sľúbili si lásku, úctu, prijatie druhého a otvorenosť pre plodnosť. Vždy, keď úmyselne nejdú proti tomuto sľubu, má ich manželský akt sviatostnú hodnotu, stáva sa „liturgiou“.
V praxi to znamená, že každá úmyselná ejakulácia muža musí nastať v pošve ženy, každé vyvrcholenie u ženy prinajmenšom v kontexte úplného pohlavného styku. Toto sebadarovanie nesie v sebe dva významy - zjednocujúci a plodivý. Tieto patria spolu rovnako ako dve strany jednej mince.
Manželstvo uzatvárajú muž a žena vtedy, keď sľúbia v manželskom sľube vzájomnú lásku, úctu a otvorenosť pre rodinu. Manželstvo je pre rodinu, to je predsa logické. Ale je úplne správne to, ako zodpovedne rozmýšľate teraz. Takmer rovnakými slovami to hovorí Cirkev v encyklike Humane vitae, keď vyzýva manželov k zodpovednému rodičovstvu. Cirkev totiž nikdy nehovorila, že manželia majú mať „detí ako smetí“ - vždy hovorí o tom, že prijatie detí sa spája s ich výchovou i zabezpečením. Vyzýva manželov, aby zvážili svoje podmienky - sociálne, zdravotné, fyzické, ekonomické... opakuje, že oni dvaja sú zodpovední za veľkosť svojej rodiny, aj pred sebou navzájom, aj pred svojimi deťmi, aj pred spoločnosťou.
Manželský akt je niečo viac ako iba nechránený sex medzi manželmi. Manželský akt má byť doslova stelesnením manželského sľubu. Rečou tela vyjadrený manželský sľub. Je to vzájomné prijatie a odovzdanie sa - či sa vám to zdá alebo nezdá teóriou. Je to prijatie muža i ženy s ich plodnosťou i neplodnosťou. Je to vlastne rešpekt k ľudskej prirodzenosti, ako ju Stvoriteľ do človeka vložil.
Ak by manželia použili antikoncepciu - už rečou tela nevyjadrujú manželský sľub. Je symbolika „telo ženy - kondóm - telo muža“ naozaj symbolom jednoty? Nie. Ak zrušíme jeden z významov manželského aktu, automaticky sa tým ruší aj význam druhý. Ak si jeden z manželov sex vynúti, aj keby to bol nechránený sex, ani vtedy nebude mať význam jednoty.
Použitie antikoncepcie je objektívne ťažkým hriechom. Subjektívne nemusí vždy ísť o ťažký hriech, lebo to, či šlo alebo nešlo o ťažký hriech, je už vecou posúdenia na tzv. internom fóre, teda pri spovedi. Tam sa posudzuje, či napr. človek mal dostatočné poznanie, alebo či okolnosti boli také, že zo slabosti zlyhal....
Morálne dobrým prostriedkom je využívanie plodných a neplodných období, čo predpokladá poznanie prirodzených metód. Aj keď po pôrode ešte žena nemá obnovený cyklus, nie je to bezvýchodisková situácia. Jednak preto, lebo ak nemá cykly, je tu odôvodnený predpoklad, že je v období neplodnosti pred obdobím návratu plodnosti po pôrode; a jednak preto, lebo hoci sa nemôžete orientovať podľa teploty, máte k dispozícii orientáciu podľa ďalších príznakov plodnosti, ktoré včas upozornia na to, že plodnosť sa vracia.
Ak máte vážne dôvody pre zdržanlivosť, odporúčame tým, ktorí sú veriaci, aby tieto ťažkosti a námahu spojenú s abstinenciou, pre ktorú sa rozhodli, obetovali za tých, ktorí sú povolaní žiť svoju čistotu v abstinencii od pohlavného styku - za kňazov, zasvätené osoby, za mladých, za tých, ktorí si nenašli životného partnera, za tých, ktorí náhle ovdoveli a pod. Bez sexu sa totiž žiť dá - aj keď nám to znie čudne a tvrdo. Ale nedá sa žiť bez lásky. Alebo spomeňme si na manželstvo sv. Jozefa a Panny Márie.
Sterilizácia z pohľadu Katolíckej cirkvi
Sterilizácia ako taká je zmrzačenie človeka, lebo ide o poškodenie psychofyzickej integrity ľudskej osoby. Pod týmto pojmom sa chápe odstránenie nejakého orgánu alebo jeho časti, alebo spôsobenie jeho funkčnej nedostatočnosti.
Z morálneho hľadiska však rozlišujeme cieľ a okolnosti zmrzačenia. Morálne akceptovateľné vo vzťahu k dobru osoby je ospravedlniteľné terapeutické zmrzačenie (sterilizácia) - aby sa zachránil život organizmu. Je to napr. odstránenie orgánu postihnutého gangrénou alebo rakovinou, amputácia chodidla a pod. Morálne neakceptovateľné sú však druhy zmrzačenia agresívne (z pomsty, zastrašovania a pod.), z trestu (napr. odťatie ruky zlodejom) a zmrzačenie antiprokreatívne - t.j.
Priama sterilizácia sa vykonáva preto, aby človek - subjekt (či muž alebo žena) bol neplodný a to je v protiklade s integritou a dôstojnosťou ľudskej osoby. Nepriama sterilizácia má za cieľ prostredníctvom terapeutického zákroku zachrániť život alebo zdravie (napr. pri rakovinových nádoroch, pri nebezpečenstve vnútromaternicového krvácania, pri rakovine prsníka...). Lekár sleduje priamo terapeutický cieľ a sterilizácia je nepriamym efektom medicínskeho zákroku, teda nie je priamo chcená.
Vo Vašom prípade by šlo o sterilizáciu priamu (antiprokreatívnu) a nie je ju možné považovať za „terapeutickú“ - nič by sa ňou vo Vašom tele neliečilo. Totiž Vám ženské orgány - či už maternica, vaječníky alebo vajcovody nespôsobujú samy osebe ohrozenie života, nie je potrebné ich odstraňovať alebo urobiť nefunkčnými. Rozumiem, že Váš úmysel je dobrý - chcete byť zodpovední za zdravie, za rodinu, deti, ktoré Vám Boh už zveril. Ale samotný cieľ, ani úmysel nestačí na to, aby „posvätil“ prostriedky - tu konkrétne priamu sterilizáciu.
Vo Vašom prípade by bola sterilizácia v podstate chirurgickou antikoncepciou. A nik Vám v Cirkvi nemôže udeliť „výnimku“, aby ste mohli používať nejakú formu antikoncepcie - a to jednoducho preto, lebo nik nemá kompetenciu na to, aby určoval, čo je dobré a čo zlé. Používanie antikoncepcie je mravným zlom - človek vedome chce urobiť pohlavný akt neplodným, „sterilizovaným“.
PPR - ako orientácia vo vlastnej plodnosti - je prostriedkom mravne dobrým. PPR nie je „prirodzenou antikoncepciou“ a jeho podstata je úplne iná. Je veľa takých, ktorí by ochotne prijali viac detí, keby mali lepšie bytové podmienky, iní zas cítia, že nemajú síl pozývať viac detí do svojho života, než majú momentálne alebo sú už vo vyššom veku, kedy sa už necítia na to, aby vzali zodpovednosť za ďalšie deti, ale ešte plodní sú, iní majú možno postihnuté deti a pod.
V encyklike Humanae vitae Cirkev manželom hovorí, že majú zvážiť svoje podmienky a možnosti - fyzické, ekonomické, sociálne... Majú mať na pamäti dobro detí - aj tých, ktoré sa narodili, aj tých, ktoré sa môžu narodiť. Takže v tomto kontexte je aj Vaše súčasné rozhodnutie predchádzať tehotenstvu objektívne a zodpovedné (nazývame ho „spravodlivým“ dôvodom).
Manželským spojením vyjadrujú v telesnej rovine to, čo vyjadrili v rovine duchovnej - to, čo povedali svojou vôľou, svojimi ústami slobodne a úprimne pri sobáši. Potom každý manželský akt má byť vždy potvrdením manželskej zmluvy, tej sebadarujúcej lásky, ktorú ste si sľúbili.
Akt, ktorý by ste mali, keby ste sa dali vedome sterilizovať práve z dôvodu, aby ste zneplodnili vaše manželské spojenie, by potom síce bol akt sexuálnej aktivity, ale v nijakom prípade to nie je „manželský akt“. Neobsahuje totiž ten prokreatívny význam. Manželský akt musí mať vždy tieto dva významy - ak sa zruší jeden význam, ruší sa automaticky aj druhý.
Prokreatívny (plodivý) význam nie je totožný s plodivou funkciou: tento význam má manželské spojenie vždy vtedy, keď je uskutočnené takým spôsobom, akým sa zvyčajne odovzdáva život - a to pri priamej sterilizácii nie je. (Pri sterilizácii nepriamej - keby Vám napr. odstránili maternicu kvôli nejakému nádoru a pod., by bola neplodnosť nechceným dôsledkom, a vtedy nemá vplyv na ten prokreatívny význam manželského spojenia.
Keďže každá antikoncepcia (tak hormonálna, ako aj chirurgická (priama sterilizácia), bariérová (kondómy, pesar) alebo behaviorálna - prerušovaný styk) má svoj cieľ práve v tom, aby urobila daný pohlavný styk spoľahlivo neplodným, je v priamom rozpore s manželským sľubom a sebadarovaním.
Výnimky v tejto oblasti neexistujú - to totiž nie je vecou dohody v Cirkvi. Ona to neurčila, ona len rozlišuje a označuje, čo je dobré a čo je zlé, aby sme si mohli správne formovať svedomie.
Niekedy ľudí mýli aj to, že plodivý význam manželského aktu považujú za plodivú funkciu. Nie, nemusíme mať úmysel dieťa splodiť, je celkom čestné a v poriadku, ak nemáme úmysel dieťa splodiť pre nejaký spravodlivý dôvod. Pre zachovanie plodivého významu postačí to, že úmyselne svoj pohlavný manželský život nezneplodňujeme a nijako nezasahujeme do prirodzeného poriadku stvorenia. Ale ak by predsa k neplánovanému tehotenstvu prišlo (nič okrem úplnej zdržanlivosti alebo kastrácie nie je 100 %), sme ochotní dieťa prijať.
Medzi ľuďmi býva na prvom mieste kritizovaná nespoľahlivosť PPR, hoci spoľahlivosť prirodzených metód - konkrétne STM sa pri správnom používaní vyrovná spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie.
Zdržanlivosť sama osebe nie je zlom. Abstinencia môže byť prejavom zrelej lásky a úcty k partnerovi, i k Bohu. Poukazuje na schopnosť sebaovládania a na to, že naše manželstvo nestojí na sexe.
Dostupné knihy k téme
- Nebojte sa sexu - Ksawery Knotz, Sylwester Szefer
- Ahoj, Ježiš, môžeme sa porozprávať? - Elias Vella
- Moje túžby, tvoje túžby - Willard F. Harley, Jr.
- Láska a úcta - Dr. Emerson Eggerichs
- Láska a vojna - Stasi Eldredge, John Eldredge
- Závislosť a milosť - Gerald G. May
- Muži a ženy jsou z ráje - Mary Healyová
- Sexuálne oslobodená mládež (nie tak celkom) - Thérese Hargotová
- Bez ochrany - Miriam Grossman
- Kniha O a O pre násťročných - Josh McDowell, Bill Jones
- Crash test - Mark Hart
- Oheň a plamene - Raimondo Scotto
- Manželstvo bez sklamaní - Kay Arthurová
- Evanjelium v centre manželstva - Tim Chester
- Jak mluvit s dětmi o sexu - Mark Laaser
- Sex ako ho nepoznáte - Ksawery Knotz
- Radostná zvesť o sexe a manželstve - Christopher West
tags: #boh #za #dverami #manzelskej #spalne #antikoncepcia