Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení egyptskí chlapci, faraón prepustil zotročený ľud.
Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.
Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu. Slávi sa v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - Paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969. V januári 2016 Vatikán oznámil, že na obrad umývania nôh v rámci liturgie Zeleného štvrtka možno vybrať osoby spomedzi všetkých členov Božieho ľudu.
Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“
V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na vigíliu vzkriesenia (v sobotu v noci) a namiesto nich sa používajú rapkáče.
Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom - dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu a spolu s Bielou sobotou jediné dni roka, keď sa neslávi eucharistická obeta (liturgia Veľkonočnej vigílie je už súčasťou nedele). Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“(porov. tamtiež). Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní.
Prinášame prehľad aktuálnych oznamov a pozvánok na podujatia v Liptovskom Mikuláši:
- Oznamy pre 2. adventný týždeň (07.12.2025): Sväté omše v nasledujúcom týždni budú podľa adventného rozpisu s jednou odchýlkou - v pondelok na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie bude svätá omša nielen večer o 17:00 ale aj rorátna o 6:30. Pondelok 6:30 a 17:00, utorok 6:30, streda 6:30, štvrtok 6:30, piatok 17:30, sobota 18:00, nedeľa 8:00 a 10:00.
- Oznamy pre 1. adventný týždeň (30.11.2025): Sväté omše v nasledujúcom týždni sú podľa zimného rozpisu, ale s viacerými odchýlkami. V advente budú ranné rorátne sväté omše o 6.30 a tiež je zmena v pondelok a utorok. Pribúda sv.omša v sobotu (1.sobota) s fatimskou pobožnosťou. Pondelok 6:30, utorok 17:00, streda 6:30, štvrtok 6:30, piatok 17:30, sobota 7:00 (s fatimskou pobožnosťou) a 18:00, nedeľa 8:00 a 10:00.
- Pozvánky a informácie k akciám (22.11.2025): V nadchádzajúcom období sa konajú viaceré akcie, na ktoré máme bližšie informácie a pozvania. Najbližšie také podujatie je Adventný koncert Mesta Liptovský Hrádok Vianočná harmónia, ktorý sa bude konať v našom kostole v nedeľu 7.12.2025 o 17:00.
| Deň | Čas | Udalosť |
|---|---|---|
| Pondelok | 6:30 | Rorátna svätá omša (slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie) |
| Pondelok | 17:00 | Svätá omša (slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie) |
| Utorok | 6:30 | Svätá omša |
| Streda | 6:30 | Svätá omša |
| Štvrtok | 6:30 | Svätá omša |
| Piatok | 17:30 | Svätá omša |
| Sobota | 7:00 | Svätá omša s fatimskou pobožnosťou |
| Sobota | 18:00 | Svätá omša |
| Nedeľa | 8:00 | Svätá omša |
| Nedeľa | 10:00 | Svätá omša |
Ďalšie oznamy a udalosti:
- Modlitba za zosnulého Svätého Otca Františka (26.04.2025): Vatikán oznámil, že práve na Veľkú noc Jubilejného roku 2025 sa Svätý Otec František vrátil do domu svojho Otca. Na Veľkonočnú nedeľu ešte pozdravil pútnikov a požehnal Mestu i svetu Urbi et Orbi a dnes ráno o 7:35 vo veku 88 rokov zomrel.
- Púť farnosti do Ríma - ponuka (15. - 18.11.2025): Máme úmysel zorganizovať v rámci Jubilejného svätého roku púť farnosti do Ríma. V spolupráci s cestovnou kanceláriou AWERTOUR je zámer na leteckú dopravu 15. až 18.11.2025. Predbežný záujem zúčastniť sa treba nahlásiť cestovnej kancelári do konca marca, prosíme zapisovať sa v sakristii.
Veľkonočné tradície
tags: #bohosluzba #na #3 #velkonocnu #nedelu #liptovsky