Pred nami sa z dejín vynára krásne mladé dievča. Jej nežnú tvár zdobí šarmantný úsmev, iskrivé oči, nádherné do vrkoča zapletené vlasy… Je to Anka Kolesárová, odvážna dievčina, mučeníčka čistoty, a chce nám niečo odkázať. Akoby sme ju počuli: „O slobodu čisto milovať vás nikto nemôže obrať. Vaša sloboda je osadená hlboko vo vašom srdci. Len vy ňou disponujete. A chcete mať úžasné zážitky? Žite čisto, žite s Bohom. Oplatí sa to!“
Anka sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom a rodičia - Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a Anna, rodená Kušnírová - ju hneď na druhý deň dali pokrstiť. Naoko ničím výnimočné dievča z východoslovenskej dediny Vysoká nad Uhom. Chodila do ľudovej školy, pomáhala v domácnosti a na gazdovstve, ako to bývalo v tej dobe zvykom.
Keď mala Anka desať rokov, zomrela jej mama. Zrazu sa Anka stala jedinou ženou v dome. Starší brat s otcom pracovali na poliach a ona sa starala o všetko potrebné. Nebolo ľahké v takom veku zamiesiť na chlieb, zabiť a ošklbať hus do polievky, podojiť kravu a z mlieka namútiť maslo. Domáce povinnosti jej síce nedovoľovali dokončiť si školu, ale nebránili jej modliť sa popri práci modlitbu svätého ruženca, zúčastňovať sa pobožností a pútí, pripraviť výzdobu do kostola, postarať sa o mladšie deti zo susedstva a budovať hlboké priateľstvá s rovesníčkami. Anka bola milá, obetavá, nesťažovala sa. Hľadela viac na potreby iných ako na seba. Bola vychovávaná k skromnosti a mravnej čistote.
Záver druhej svetovej vojny bol pre Vysočanov obzvlášť náročný. Dva mesiace prechádzal obcou front a vonku sa všade strieľalo. V osudný večer 22.novembra 1944 vošiel do pivnice u Kolesárovcov podgurážený ruský vojak z oslobodeneckej armády. Uvidel, že v tmavých šatách po nebohej matke sa chúli mladé nevinné dievča. Začal ju ťahať von, aby si na nej ukojil svoje nemravné chúťky. Keď sa Anka aj napriek vyhrážkam vytrvalo bránila, vojak ju posledný raz okríkol a prikázal jej rozlúčiť sa s otcom. Anka sa bez zaváhania pritisla k otcovi, pošepla mu posledné zbohom a s modlitbou na perách, po tom, čo do nej vojak vpálil dve guľky zo samopalu, v jeho náručí zomrela. Po cirkevnom pohrebe, ktorý sa konal až o niekoľko dní, keď boje ustali, zapísal miestny kňaz do matriky k Ankinmu menu „obeť svätej čistoty“.
Svätý Otec František v marci 2018 schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anky Kolesárovej z Vysokej nad Uhom, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Anna Kolesárová bola slávnostne blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach a jej sviatok bol stanovený na 20. november. Dnes už zosnulý pápež František stanovil dátum slávenia sviatku novej blahoslavenej na 20. november.
Kňaz Pavol Hudák: „Pre Slovensko je príbeh Anky výnimočný aj tým, že je to prvá blahorečená laička.“
Rímskokatolícky kňaz Pavol Hudák, ktorý pôsobí v mieste jej rodiska, v obci Vysoká nad Uhom, nám priblížil príbeh dievčaťa, ktoré zomrelo v čase druhej svetovej vojny: „Anna Kolesárová je mladé dievča, ktoré malo šestnásť rokov, keď zomrelo pri obrane čistoty. Koncom druhej svetovej vojny nás prichádzali oslobodzovať sovietski vojaci, ale mnohokrát boli podgurážení alkoholom. Tak sa stalo, že do domu, kde bývali Kolesárovci, prišiel istý vojak. Vtedy otec poslal Anku, aby mu dala jedlo. Anka mala oblečené čierne šaty po svojej nebohej mame, ktorá zomrela, keď ona mala trinásť rokov. Vedela, aké chúťky majú tí vojaci, keď sú v boji, takže sa tým oblečením chcela chrániť. Vojak to zistil a žiadal ju, aby sa mu oddala, ale ona nechcela, a tak jej povedal: ,Rozlúč sa s otcom!‘ Anka vykríkla: ,Apočko, zbohom!‘ a potom ešte dodala posledné slová: ,Ježiš, Mária, Jozef!‘ A on začal po nej strieľať. Z toho, čo povedali svedkovia, vieme, že ju zasiahli dve guľky - jedna do tváre, jedna do hrude. Na druhý deň po jej smrti - bolo to v noci 22. novembra 1944 - ju potme išli pochovať na cintorín. V noci vykopali hrob a tam ju uložili vedľa jej mamy.
Na Slovensku už boli blahorečení viacerí veriaci, medzi inými Zdenka Schelingová či biskup Pavol Gojdič. V čom je príbeh Anny Kolesárovej výnimočný? „Anka je prvým blahorečeným laikom, takže pre Slovensko je to udalosť storočia. Doteraz to boli umučení kňazi, biskupi alebo sestričky. Teraz je to iné, navyše mala šestnásť rokov. Nechala odkaz mladým, že čistota je dar. Na púťach pri hrobe Anky Kolesárovej sa rozoberajú aj témy o čistej láske, vznikajú tam pekné, úprimné a čisté vzťahy, ktoré sú základom pre zdravé manželstvá a šťastné rodiny.
Pri exhumácii tela Anny Kolesárovej našli nečakaný objav, ktorý bude uložený do relikviára: „Keď prebiehala exhumácia tela Anky Kolesárovej, lekári vyberali jej ostatky a ukladali ich na biele plátno. Zrazu lekár mal na dlani tri zrniečka a pýtal sa, čo to je. Bolo to hlboko dva metre v zemi a v mokrej hline. Hovorím: ,To sú tri zrniečka z ruženca stále spojené jednou nitkou. Už dvadsať rokov sa modlíme pri Ankinom hrobe tri Zdravasy - za múdrosť, za čistotu a za živú vieru.‘ To boli zimomriavky, keď sme videli, ako nám Anka poslala tri zrniečka. A tie tri zrniečka budú vložené do tých troch sedmokrások.“
Na víkendovom programe v Košiciach, ktorý vyvrcholil 1. septembra o 10.00 hod. slávnostnou svätou omšou s obradom blahorečenia, sa okrem organizátorov podieľalo aj šesťsto dobrovoľníkov.
Pozn. ďakovnú sv. omšu vo Vysokej nad Uhom s uložením relikviára blahoslavenej Anny Kolesárovej celebroval Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup - metropolita v nedeľu 30. septembra 2018 so začiatkom o 10:00 hod. v kostole Sedembolestnej Panny Márie.
Prvým horliteľom Ankinho procesu blahorečenia bol jezuita a rodák z Vysokej nad Uhom, páter Michal Potocký. Viackrát nabádal rodákov, aby zbierali materiály o Ankinom živote. Nastala však zložitá doba, kedy o kresťanstve nebolo dovolené verejne hovoriť. Možno by jej príbeh načisto zapadol prachom, ak by Božia vôľa nebola iná. V roku 1998 zaujalo Ankino hrdinstvo novú generáciu veriacich. Mladí ľudia začali pravidelne navštevovať jej hrob a modliť sa tu za dar čistého srdca, múdreho života a živej viery. Mnohí z nich svedčia o vlastnom obrátení. Vďaka Ankinmu svedectvu sa rozhodli zachovať si čistotu do manželstva, vzdať sa rôznych foriem otroctva, ktoré ich spútavalo a odovzdať sa aktívnej službe druhým. Ankino mučeníctvo zasahuje našu vieru, nádej a lásku a nekompromisne nás stavia pred rozhodnutie vzdať sa všetkého a odovzdať svoj život Bohu. Veď žiť je Kristus a zomrieť zisk (porov. Flp 1,21)!
Proces Ankinho blahorečenia bol iniciovaný o. Pavlom Hudákom, rektorom Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Pripojí sa tak k novodobým mučeniciam čistoty, ako sú svätá Mária Goretti či blahoslavená Karolina Kózka z Poľska. Na jej náhrobnom kameni nájdeme nápis „Radšej smrť ako hriech.“ Nebojme sa po vzore Anky Kolesárovej aj my byť svedkami viery v Ježiša Krista v našom každodennom živote.
Farnosť Pavlovce nad Uhom je rodnou farnosťou bl. Anny Kolesárovej, rodáčky z filiálnej obce Vysoká nad Uhom, nového pútnického miesta Košickej arcidiecézy.
Deviatnik k blahoslavenej Anne Kolesárovej
Deviatnik je pobožnosť, ktorá sa volá aj novéna. Je to z talianskeho slova „nove“, čo znamená deväť. Pán Ježiš bol tiež toho názoru, že sa ju treba modliť - prikázal svojim apoštolom, aby deväť dní očakávali príchod Ducha Svätého. Nie so založenými rukami, ale s modlitbou. Novénou vlastne deväť dní klopeme na nebeskú bránu, aby nás tam „počuli“ a vyslyšali naše prosby. A Pán nás istotne vždy počuje a odpovie takto: „Áno, dám ti to“. Alebo: „Vydrž, ešte nie!“ Ba dokonca: „Dám ti niečo lepšie.“
Deviatnik k blahoslavenej Anke Kolesárovej môže byť prežívaný trochu mimoriadne. Pozýva zaľúbiť sa do svätice a stráviť s ňou deväť dní. Koho by nepotešilo stráviť čas v blízkosti švitoriacej dievčiny, ktorá žiari životom, radosťou, jemnosťou a dobrotou? Má v oku iskru a jej svätému šarmu sa nedá ujsť... Vonia nebom a uchvacuje nevídanou čistotou.
Slová novény ponúkajú zamyslieť sa, čo tu má zmysel, ako sa dotknúť krásy, ako nechať zaliať svoju dušu pokojom. Úvahy na jednotlivé dni sú len inšpiráciou a nastoľujú otázky: „Odkiaľ to tá Anka má? A nemôžem to mať aj ja? Prečo tiež nebyť svätý a krásny?“ Odpovede nech sa ti „váľkajú“ v mysli celý deň.
Štruktúru deviatnika rýchlo pochopíš... Navrhujem každý deň pridať ešte 3 x Zdravas Mária a Otče náš na úmysel Svätého otca. Úžasne by bolo, keby si si vykonal v tomto čase aj dobrú svätú spoveď. Nezabudni si vzbudiť odpor k hriechu - trebárs jej heslom: „Radšej zomrieť ako zhrešiť.“ A čo s tým úmyslom?
Anka sa „javí“ ako veľká odborníčka na vytváranie dobrých vzťahov. Istotne pomáha získať a udržať si čistotu. Už bola aj za sobášom niektorých mladých ľudí... Možno pomôže v tejto veci aj tebe. Je aj sprostredkovateľka vnímania krásy a dobra. Nuž a aj radosť pri srdci by sa zišla a ona vie, ako na to... To som len našepkal niekoľko jej preferovaných oblastí. O iných sa presvedč sám. A ešte niečo. K Anke si môžeme „dovoliť“ trochu viac... Je totiž naša a vie, čo môže trápiť dnešného človeka. Vydrž teda v modlitbe a povedz jej: „Anka, nezbavíš sa ma!“.
Takže ti prajem deväť dní v jej prítomnosti, deväť dní čistoty a radosti. Okúp sa v jej dobrote a kráse... Dovoľ jej, nech ti pohladí dušu. Po deviatich dňoch očisty to ty i tvoji drahí istotne zbadajú. Lebo z teba vyprýšti rýdza, čistá, Božia láska. A o to ide.
Z úprimného srdca ti to želám. Jozef Luscoň.
Princezná, ktorá prepísala históriu - Leonora Neville
Jednotlivé dni deviatnika
Prvý deň: Okúpať sa v rodinnom šťastí
Z rodiny Kolesárovcov sa neraz ozýval smiech a radostný výskot. Rodičia i deti sa často spolu rozprávali, hrali sa a boli šťastní. Ako to dosiahli? Jednoducho. Boli to dobrí ľudia a držali sa návodu zo Svätého písma. Odpúšťali si a splácali lásku láskou. Nikto nepestoval sebectvo, ale dal do spoločného to najlepšie, čo bolo v ňom. Tak u nich vzniklo Božie kráľovstvo, kde Bohom je Otec, Kráľom je priateľ Ježiš, Kráľovnou Panna Mária. Navzájom boli ponorení v láske Ducha Svätého. Niečo z neba bolo medzi nimi a k opravdivému šťastiu viac netreba. Anka nasávala túto radostnú atmosféru a to ju poznačilo na celý život. Z jej duše prýštila radosť ako kvapky vody z fontány. Tu privádzaš nové deti, tu je prameň šťastných ľudí. Prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor Anky vnášali do rodín pokoj, radosť a lásku.
Predsavzatie: Skúsiť urobiť zo svojej rodiny oázu pokoja a radosti.
Druhý deň: Mať dve krídla a letieť nimi do nebies
Človek, aby mohol letieť do neba, potrebuje dve krídla. Prirodzené a nadprirodzené. Potrebuje ľudské i božské čnosti. V Anke sa stretli jej dobré vlastnosti s úprimnou nábožnosťou. A vynieslo ju to k nebesiam, odkiaľ čerpala dobrotu. Povzbudenie našla aj v rodine - často sa spolu modlili, chodili do kostola, pravidelne pristupovali k sviatostiam… Cez tieto úkony prichádzal k nim Ježiš a oni cítili, že je medzi nimi. Keď Anka pristúpila k prvému svätému prijímaniu, veľmi precítila, ako ju Boh má rád. Na túto lásku odpovedala odvážnym predsavzatím: „Radšej smrť ako hriech!“ Pochopila, že hriech narušuje krásu, v ktorej žije, a preto ho nikdy nechcela pustiť do duše.
Modlitba: Pane Ježišu, hriechom sa vnáša zlo medzi ľudí. Prosíme ťa, daj nám silu urobiť pevné rozhodnutie - nehrešiť. A na príhovor Anky nám daj zacítiť, ako veľmi nás miluješ, lebo len potom nastane naše pravé obrátenie.
Predsavzatie: Zamyslieť sa nad Ankiným heslom: „Radšej smrť ako hriech!“
Tretí deň: Bolesť zaliata láskou
Pohodu v Ankinej duši narušila smrť milovanej mamky. V trinástich rokoch sa ocitla bez milovanej osoby, no Pán ju nenechal v trvalom zármutku. Pomohla jej posila - sviatosť birmovania, ku ktorej pristúpila krátko nato. Duch Svätý jej priniesol hlbšie chápanie vecí i silu zaliať bolesť láskou. Anka pochopila, že smrť je prechod do iného sveta a že máme byť pripravení na toto bezprostredné stretnutie s nebeským Otcom. Z povzbudenia duchovného otca sa dozvedela, že každý človek na tomto svete má misiu. Anka si uvedomila, že jej poslaním je pomôcť rodine a blížnym. A tak sa rozhodla pre službu iným.
Modlitba: Pane Ježišu, ty si chodil pomedzi ľudí. Zoslal si nám Ducha Svätého, ktorý chodí v nás, v našej mysli. Na orodovanie Anky ťa prosíme, aby sme sa naučili, ako ho počuť, ako s ním žiť a tak splniť svoju misiu tu na zemi.
Predsavzatie: Prehodnotiť, ako žijeme zo svojho birmovania - ako plníme svoju misiu.
Štvrtý deň: Spoločenstvo pomáha rásť
Okolo Kolesárovcov žilo viacero chlapcov a dievčat, ktorí sa večer po práci alebo v nedeľu poobede stretávali a vytvárali živé spoločenstvo mladých ľudí. Radi hrali rôzne hry, spievali pesničky, rozprávali príbehy, rozoberali kázne… A nechýbali ani modlitby a rôzne rozpravy na duchovné témy… Vlastne do ich partie patril aj Pán Ježiš, lebo kde sa dvaja-traja zídu v jeho mene, tam je aj on. Na týchto stretnutiach sa vytvárali srdečné ľudské vzťahy, ktoré im pomáhali duchovne rásť. Ak bol niekto smutný, útecha bola nablízku. Ak sa niekto delil o radosť, tá sa znásobila. Anka bola dušou týchto stretnutí a rada sa s priateľmi delila o svoje zážitky s Bohom.
Modlitba: Pane Ježišu, aké krásne je, keď sú medzi ľuďmi dobré vzťahy, cez ktoré tečú pravé hodnoty. Daj, aby sme pochopili silu dobrého spoločenstva a tak ako Anka nehanbili sa hovoriť o tebe a o zážitkoch s tebou.
Predsavzatie: Skúsiť priniesť do spoločenstva niečo, čo vylepší vzťahy.
Piaty deň: Anka sa učila jasať ako Panna Mária
Kde sa v Anke nabralo toľko krásy, sily, radosti, dobroty? Veriaci v Ankinom kraji mali veľkú úctu k Panne Márii a Anka ju nasávala od detstva. Po smrti mamky sa Panna Mária stala jej druhou Matkou. Anka mala úžasný dar dobrej modlitby a prostredníctvom nej vošla do duchovného spoločenstva s Pannou Máriou. Spolu sa rozprávali, džavotali, tešili sa i smútili… Anka sa od nej učila pokore, nežnosti, jemnosti, vnímaniu krásy… Panna Mária ju ako svoju dcérku previedla obdobím dospievania a bola jej posilou pri zachovaní čistoty… Ba slávny mariánsky hymnus Velebí moja duša Pána sa hodí aj na Anku. Takže tieto dve boli naozaj duchom príbuzné. Skromné - Bohom vyvolené dievčatá -, ktoré pohli svetom.
Modlitba: Panna Mária, ty si sprevádzala Anku od narodenia až do konca života. Prosíme ťa, stoj aj pri nás v rozhodujúcich chvíľach nášho života. Nauč nás jasať v Bohu a robiť to, čo potrebujeme, aby sme dosiahli večný život.
Predsavzatie: Pomodliť sa veľmi účinnú pobožnosť troch Zdravasov.
Šiesty deň: Spiritualita krásy
Ankina dievčenská duša bola mimoriadne citlivá na krásu a lásku. Duchovná čistota a nevinnosť jej umožňovali vidieť svet inak. Vnímala ho v rýdzej, od Boha danej podobe. Anka mala schopnosť vidieť v stvorených veciach stopu dobrotivého Boha a v ľuďoch jeho vznešený obraz. To prebúdzalo v nej radostné nadšenie ľúbiť druhých. Nezištne! Anka milovala prechádzky v prírode a tu objavovala krásu „nalepenú“ na veciach. Dokázala sa zastaviť nad tajomstvami malých vecí, čo v nej prebúdzalo úžas z veľkosti Boha. Krása vtlačená do vecí bola pre ňu fascinujúcim pokrmom pre dušu, palivom pre jej radostný život. Takže s nadšením vzdávala vďaku Bohu za veci, ktoré jej poslal do všedných dní.
Modlitba: Pane Ježišu, daj nám pochopiť, že to, čo človek nepoužíva, v ňom odumiera. Daj nám pochopiť, že ak chceme byť nežní, musíme mať v srdci nežnosť. Ak chceme vidieť mimoriadne veci, musíme byť čistí. Ako Anka.
Predsavzatie: Pokúsiť sa vidieť svet inak - v jeho rýdzej, Božej podobe.
Siedmy deň: Spiritualita dobroty
Anka sa cítila Bohom veľmi milovaná, preto jej srdce horelo láskou a radosťou. Tento stav duše vedela pretaviť do srdečnej dobroty a prejaviť ju navonok. Ako očarujúco pôsobila jej čistá láskavosť! Keď pohladila brata, otca alebo aj iného človeka, každý cítil v tom dotyku čosi ľudské aj božské - svätú dobrotu. A tak mnohí po stretnutí s ňou hovorili, aký dobrý potom musí byť Boh, keď táto osôbka je taká láskavá, nežná? Anka pristupovala k druhým so srdcom na dlani. To bolo na nej fascinujúce. To z nej vyžarovalo. To hrialo a priťahovalo iných. V tom je ukrytý Ankin duch. V srdečnej dobrote bola jej sila. Prosíme ťa o Ducha Svätého, nech v nás urobí toto prepojenie na teba, aby sme vedeli vniesť túto dobrotu do sveta.
Predsavzatie: Konanie dobra má každý človek nablízku, tak prečo váhať?
Ôsmy deň: Byť svätý znamená byť akurát
V Ankinom živote zohrali veľkú úlohu rodičia, súrodenci, priatelia, kňazi, rehoľné sestry… Od nich Anka získala krásne vzory správania. Bola to jej vysoká škola vytvárania vzťahov. Zistila, že z človeka niečo vyžaruje. Vyviera to z jeho srdca, vytvorí to „ducha“ a ním obohatí alebo znečistí tento svet. Anka vedela vyhodnotiť situáciu, do ktorej vchádzala, a dokázala do nej vniesť krásu, dobrotu… Toto dievča vedelo byť akurát a posunúť udalosti k dobru. A práve tým sa stalo veľkou apoštolkou. Vyžadovalo si to citlivú vnímavosť na život, ktorý ide okolo; mať veľkú odvahu, spolupracovať s Duchom Svätým a nakoniec slúžiť. Áno, Anka svojím duchom a prístupom posúvala život k dobru.
Modlitba: Pane Ježišu, stať sa svätým je ľahké, len treba chcieť. Jedna z ciest je robiť dobro tu a teraz. Je to cesta dobroty, je to cesta svätosti. Prosíme ťa, daj nám na príhovor Anky Kolesárovej odhodlanie pustiť sa do toho.
Predsavzatie: Skúsiť byť svätý, akurát, byť ozdobou každej situácie!
Deviaty deň: Jej svet zostal nedotknutý
Anka z rôznych situácií pochopila, že je aj iný svet než ten, čo sa „bežne“ vidí. Mala ho v srdci a rozhodla sa, že si ho ukradnúť nedá. O aký svet išlo? Ankin svet bol čistý, láskavý, bolo v ňom plno krásnych vecí, dalo sa v ňom spievať bez pocitu viny, bol prežiarený nádejou a prítomnosťou Pána. Bol to svet zaľúbenej do Boha a do jeho diel. Anka bola veľmi šťastná, lebo chodila s Bohom, mala s ním schôdzky. Bola snúbenicou Pána ako tá dievčina z Veľpiesne. Preto keď zlý duch použil vojaka, aby to všetko hriechom zničil, radšej sa rozhodla zomrieť, ako stratiť nádheru, čo nosila v srdci. Áno, vedela, čo sa stane ale nedala si zobrať ten krásny svet. Toto je jej odkaz: „Nedaj si zobrať to najcennejšie!“
Modlitba: Pane Ježišu, prosíme ťa, aby sme vedeli rozlišovať, čo je cenné a čo nestojí ani za reč. Daj nám síl chrániť si v srdci pravé bohatstvo, tvoje kráľovstvo. Na orodovanie Anky nám stvor srdce čisté, aby sme vošli do sveta, v ktorom prebývaš.
Predsavzatie: Uvedomovať si, že svoj život máme v rukách, že slobodne milovať sa rozhodujeme len my sami.
tags: #bohosluzba #na #pocest #pani #kolesarovej