Borský Svätý Mikuláš: História a zaujímavosti

Borský Mikuláš, nazývaný aj „Búre“, je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Nachádza sa v takmer geometrickom strede Záhoria - Záhorskej nížiny. Obec patrí medzi najstaršie v tejto oblasti, ktorú už známy rímsky historik Tacitus spomína ako Sarmatia.

Počet obyvateľov obce je 3 999 (k 31. 12. 2019).

Ľudové označenie „Búre“ vychádza z histórie, keď dediny mali až trojslovný názov - Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Sankt-Peter, Bur-Szent-Miklós, Bur-Szent-Péter...

V roku 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, Burský Svätý Peter a od roku 1960 Borský Mikuláš, Borský Peter. Územie Záhoria obývali slovanské kmene. Boli medzi nimi napríklad Sikuli, Plavci a Buri.

Dedina vytvorená z dvoch má aj dva kostoly. Časť Borský Peter bývala samostatná obec. S Borským Mikulášom ju spojili 1. januára 1975.

História obce

Obec Borský Mikuláš sa skladá z dvoch katastrálnych území - Borský Mikuláš a Borský Peter. Svojou rozlohou 4998 ha a počtom obyvateľov 3803 patrí medzi najväčšie obce na Záhorí. Vznikla vlastne až zlúčením dvoch obcí Borský Mikuláš a Borský Peter 1.1.1975.

Obec patrí medzi najstaršie obce na Záhorí, ktoré už známy rímsky historik P. C. Tacitus spomína ako Sarmatia.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novozriaďovanej zemepanskej správy. Najstarší názov Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júna 1394.

Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.

V 16. storočí sa tu usadili Habáni, ktorí sa zaoberali hrnčiarstvom a výrobou nožov. Dodnes nám ich pripomína časť obce nazývaná Habány.

V 17. storočí začalo stupavské panstvo so zalesňovaním Záhoria a okolia našich obcí. Pre nich bol postavený dom - dnes hostinec U Grajze, ktorý patrí k najstarším budovám v obci.

Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje od roku 1597 a používa sa dodnes.

Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám.

Obec je dodnes známa aj pestovaním a zberom liečivých rastlín.

Významné osobnosti

Nespomenúť hneď na úvod rodáka z Borského Mikuláša Jána Hollého, katolíckeho farára, spisovateľa, básnika a prekladateľa známeho z učebníc, by bol hriech. „Búrané“ by to nikomu neodpustili.

24. marca roku Pána 1785 sa v chalúpke učupenej v tieni kostola sv. Mikuláša narodil náš najvýznamnejší rodák Ján Hollý.

Jeho dielo má vo vývine slovenskej literatúry, najmä poézie, v literatúre národného obrodenia svoje pevné miesto zásluhou ideových a umeleckých hodnôt.

Vo svojej tvorbe využil všetky veršové metrické postupy antickej poézie, čím dokázal, že prvá podoba spisovnej slovenčiny, utvorená na základe západoslovenského nárečia, je rovná najvyspelejším jazykom sveta.

Dokázal to aj svojimi prekladmi antických básnikov Vergília, Theokrita, Homéra, Tyrtaia a Horácia, ktoré boli vydané v roku 1824, a v roku 1828 aj prekladom Vergíliovej Eneidy, čím sa v tom čase mohlo pochváliť ozaj len málo národov sveta.

Hollý sa s prekladmi neuspokojil a prešiel k tvorbe eposov, lyricko-epických skladieb a lyrických básní. V roku 1833 sa po prvý raz v slovenskej literatúre objavil skutočne národný epos Svatopluk, ktorý hovorí jasnou rečou o Slovákoch ako o historicky sformovanej jednotke majúcej svoj počiatok vo Veľkej Morave.

Nasledovali eposy Cirilo-metodiada a Sláv, elégie a ódy, Katolickí spevník (prekrásna vianočná pieseň „Vstávajte pastieri“) až k „selankám“, ktoré patria k najvzácnejším lyrickým skvostom slovenskej literatúry.

O Hollého autoritu sa opieral Ľudovít Štúr s celou generáciou, Vajanský a Hviezdoslav v časoch vrcholiacej maďarizácie a opierame sa o ňu i my.

Jozef Ščasný je v slovenských národných dejinách známy ako čelný predstaviteľ najmladšej generácie bernolákovského hnutia, významný kultúrny pracovník a horlivý podporovateľ všetkých akcií vtedajšieho slovenského národného pohybu.

Víťazoslav Cintula bol historik, kartograf, stredoškolský profesor. Podporoval slovenských študentov na českých školách. V publicistickej činnosti venoval pozornosť národnostnej otázke aosobitne postaveniu Slovákov v Uhorsku.

Zaujímavosťou je, že v dedinách, kde sa darilo poľnohospodárstvu, mali bohato zdobené kroje, kým v Borskom Mikuláši ich mali jednoduchšie,“ vysvetľuje odborná referentka.

Medzi niekdajších významných obyvateľov obce sa ráta aj kúzelník a majiteľ magického stanového divadla Chung-Ju-Lis. V civile sa volal Július Cupák.

Kultúra a aktivity v obci

Obec je zaujímavá množstvom pútnických zastavení. Najmä kaplniek, sôch a božích múk. Spôsobila to blízkosť baziliky mirror v Šaštíne-Strážach, do ktorej prichádzajú pútnici zo všetkých strán.

Keď práve nie je karanténa, obec žije kultúrou a športom. „Začína sa to našimi chýrnymi fašiangami. Sú jedinečné v rámci celého Slovenka. Skákanie ‚šablárov‘ sa dedí z otca na syna. Už niekoľko rokov organizujeme búranské maxikolo po svätej omši za všetkých ‚šablárov‘. Po omši na parkovisku skáče až sto mládencov. Nasleduje spomienka na Jána Hollého, deň obce, tradičné búranske dožinky, samozrejmosťou sú klasické koncoročné akcie... Nenudíme sa,“ usmieva sa Oľga.

Funguje tu aj Združenie cechov historických remesiel. Kuriozitou je na dnešné časy funkčné roľnícke družstvo. „Búrané“ sa majú - veľa toho majú. Stačí sa pozrieť na ich webovú stránku. Kultúrnej referentke nič nechýba. Len bazén. „Inak máme všetko. Bazén sme tu už mali, ale po tom, ako sa v ňom niekto utopil, ho zavreli. Ale to už bolo veľmi dávno.“

Zaujímavosti a pamiatky

V Borskom Mikuláši sa nachádza pamätný dom významného slovenského osvieteneckého básnika Jána Hollého. Disponuje dvomi miestnosťami - kuchyňa a jedna izba, ktorá slúžila ako jedáleň, spálňa a zároveň aj ako obývačka. Expozícia venovaná Jánovi Hollému svojim autentickým zariadením realisticky dokumentuje prostredie, v ktorom sa básnik narodil, prežíval svoje detstvo a kam sa aj v neskorších obdobiach vracal ako študent a kňaz. Dom je historickou kultúrnou pamiatkou.

V záhrade rodného domu stojí pomník vytesaný z prírodného kameňa, ktorý je venovaný pamiatke Jána Hollého.

Návštevy treba vopred dohodnúť na Obecnom úrade v Borskom Mikuláši.

Rodný dom Jána Hollého

V obci sa nachádza rodný dom Jána Hollého z 2. polovice 18. storočia. V roku 1957 bol daný do pôvodného stavu a bola v ňom zriadená pamätná izba. Slávnostné otvorenie izby bolo 20. júla 1957. Má autentický charakter, dokumentuje prostredie, v ktorom sa básnik narodil, prežíval prvé roky života a kde sa vracal ako študent a neskôr ako kňaz a básnik.

Do ostenia budovy je v kazetovom ráme vsadená Pamätná tabuľa Jána Hollého, vyrobená v dielni J. Radu v Prahe a odhalená v roku 1885. V záhrade rodného domu stojí pomník venovaný pamiatke Jána Hollého od akademického sochára Jána Koniareka z roku 1930. Pomník je zhotovený z prírodného kameňa.

Neďaleko sa nachádza i obľúbené vychádzkové miesto básnika „ Ságelská studienka“, na ktorú zložil jednu zo svojich najkrajších ód. Je to Sírny minerálny prameň, nad ktorým v r. 1770 postavila rodina Benkova kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému. V r. 1834 kaplnku prestavili a v r. 1920 ju dal z úcty k Jánovi Hollému opraviť farár Karol Nečesálek. Najnovšie bola zrenovovaná v r. 1985 z príležitosti osláv 200. výročia narodenia Jána Hollého.

Za pozornosť stojí i slamený domček- kultúrna pamiatka- z dusanej hliny so slamenou krytinou z 19. storočia.

V časti obce Borský Peter stojí najstaršia pamiatka - barokový kostol, zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi. Pôvodne bol postavený v románskom slohu a odborníci tvrdia, že mohol byť postavený už v 12. alebo začiatkom 13. storočia. Bol ohradený vysokým múrom so strieľňami a za tureckých vpádov slúžil ako pevnosť, čo dodnes pripomína i turecký polmesiac na jeho veži. Maďarskí dejepisci ho pomenovali „Arpádházbeli templom“ - kostol z doby kráľovského rodu Arpádovcov /1301/.

V časti obce Borský Mikuláš stojí barokovo-klasicistický kostol zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý bol postavený v roku 1636, za zemetrasenia v roku 1855 bol veľmi poškodený. Dnešný kostol pochádza z roku 1753, upravovaný a prefasádovaný v prvej polovici 20. storočia. Je to jednoloďová stavba so zaobleným štvorcovým presbytériom, do štítového priečelia vstavanou vežou a s priestormi zaklenutými korýtkovou klenbou. Hlavný neobarokový oltár so stĺpovou architektúrou a plastikami v strede má reliéfnu skupinu so sv. Mikulášom.

Na najvyššom bode Záhorskej nížiny na pieskovom vŕšku sa nachádza pôvodne pútnické miesto „ Kaplnka sv. Márie Magdalény“, ktorú dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor.

Z kultúrno-historických pamiatok za zachovali dva rímsko-katolícke kostoly. Barokovo-klasicistický kostol sv. Mikuláša v Borskom Mikuláši postavili ho v roku 1753 a prefasádovali v prvej polovici 20. storočia. Barokový kostol sv. Petra a sv. Pavla v Borskom Petri postavili v roku 1540 na pôvodnom gotickom základe objektu zo 14. storočia. V rokoch 1676 až 1680 ho prestavali a ohradili. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v 18. a 20. storočí. V interiéri kostola zaujme neskorobarokový hlavný oltár so stĺpovou architektúrou a obrazom sv. Petra Apoštola od viedenského majstra J. Kesslera.

Kostol sv. Petra a Pavla je románsky kostol. Tunajší kostolík bol postavený niekedy v období medzi 12. až 14. storočím. Krátko po porážke Uhorských vojsk pri Moháči (1526) bola dedina a kostol dočasne obsadené tureckým vojskom. V rokoch 1676 až 1680 bol areál kostola doplnený o obranný múr so strieľňami. Prestavbou prešiel aj samotný kostol. Pôvodný stredoveký priestor (hlavná loď) bol zbúraný a nahradil ho veľkorysejší barokový interiér. Zachovaná ostala pôvodná veža, ktorá dnes pôsobí neproporčne nízko. Vďaka tomu však ostalo zachovaných sedem románskych združených okien delených stredovým stĺpom, ktoré pomohli datovať obdobie vzniku kostola. Ďalších úprav sa kostol dočkal v roku 1713 a v prvej polovici 20. storočia.

Hádam každý zdroj informácií o kostole uvádza, že na jeho veži je turecký polmesiac.

V obci sa každoročne koncom mája organizujú medzinárodné chodecké preteky„Záhorácka 20“, sprevádzané pestrým celodenným programom, ako je tradičný búranský jarmok, lunapark, kultúrny program, ťah tomboly a večerné veselice.

V obci je vybudované moderné zdravotné stredisko s ambulanciami všeobecného lekára, detskej lekárky, zubnej ambulancie a lekáreň. O starých občanov je taktiež postarané v Domove dôchodcov, ktorý poskytuje starostlivosť 25 občanom.

Rekreácia a zábava v okolí

Rekreačné stredisko Gazárka sa nachádza neďaleko obce Šaštín pri štrkoviskových jazerách. Magic ranch Čáry je miesto, kde na vás čaká množstvo zábavy, kde aj dospelí okúsia, aké je to byť znova dieťaťom. Zoskok s padákom z výšky 4km je zážitok na ktorý len tak ľahko nezabudnete. Horná Studená Voda je vodná nádrž nachádzajúca sa v obci Borský Svätý Jur. Domáci ju zvyknú nazývať aj nádrž Tomky. Kúpele Smrdáky ležia v idylickom náručí prírody Bielych Karpát, iba pár km od najbližšieho mesta Senica. Hľadáte skvelé miesto na plávanie a oddych, ktoré vám bude k dispozícií počas celého roka? Neskorobarokový, poschodový kaštieľ v Senici s manzardovou strechou a výrazným vstupným portálom je historickou budovou, ktorá upúta okoloidúcich už na prvý pohľad.

Tabuľka: Základné informácie o obci Borský Mikuláš

tags: #borsky #svaty #mikulas