Rumunská Transylvánia, v doslovnom preklade „Krajina za lesmi“ a známa aj pod pojmom Sedmohradsko (podľa nemeckého Siebenbürgen, 7 pevností/hradov: Bistrița, Brașov, Cluj, Mediaș, Sebeș, Sighişoara a Sibiu), je zo strednej Európy vzdialená sotva dve hodiny letu a napriek tomu ponúka rozsiahle oblasti takmer úplne nedotknutej horskej prírody, ktoré už roky priťahujú turistov.
Väčšie a historické mestá sú už o inom. Rovnako tak bol príjemný pohľad aj na pamiatkovú ochranu, ktorá je do veľkej miery zrkadlom kultúrnych hodnôt danej krajiny a úcty k minulosti.
Názov „Rumunsko“ pochádza z miestneho názvu pre Rumunov (rumunsky român), ktorý je zase odvodený z latinského romanus, čo znamená „rímsky“ alebo „z Ríma“.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa Transylvánia stala súčasťou Uhorska, jej samostatný štatút bol zrušený a jedinými územnosprávnymi jednotkami sa stali župy. Rumunsko si následne v novodobých dejinách prešlo obdobím kráľovstva, ľudovej republiky, Ceaușescovej socialistickej republiky, až doputovalo po dnešné zriadenie.
Takto dejinne poučení môžeme vyraziť poznávať túto zem.
Po obede sme sa presunuli do mesta Brašov, kde sme mali na dve noci vybavené ubytovanie…
Po prehliadke zvyšku mesta sme sa presunuli na ubytovanie, ktorým sa zavŕšil prvý deň výletu.
Brašov je od 15.storočia obohnaný hradbami, z ktorých sa dodnes podarilo zachovať celé 3 kilometre a sú vysoké 12 mestrov a doplnené siedmimi baštami. Na mesto sa budeme môcť pozrieť aj z hory Tampa, na ktorú sa vyvezieme kabínkovou lanovkou a vychutnáme si nádherný výhľad na historické centrum a okolité hory.
Mestá a pamiatky sú pekne zrekonštruované.
V meste sa natáča aj veľa filmov a aj na túto počesť si Brašovčania postavili na kopci nápis ako v Holywoode avšak je tam Brašov.
Jedna z Brašovských katedrál.
Brašovská starodávna radnica, ktorá bola veľmi pekne zdobená a v ktorej vo vnútornej časti sa nachádzal grécko-katolícky kostol.
Námestie mesta Brašov, na ktorom sa nachádzal zrovna nejaký festival, pretože tam bolo veľa remeselníkov a hrala tam živá hudba.
Architektonické skvosty mesta Sibiu
Naša ďalšia cesta pokračovala do najnemeckejšieho mesta Rumunska - Sibiu (nemecky Hermannstadt, maďarsky Nagyszeben). Ide o najstaršie sídelné centrum sedmohradských Sasov, ktorého ulice a uličky dodnes žijú čulým obchodným a kultúrnym ruchom.
Historické jadro Horného a Dolného mesta s radom hodnotných stavebných pamiatok má osobitú atmosféru, ktorá mnohých návštevníkov doslova uchváti.
Pred priblížením niektorých pamätihodností tohto mesta by som sa rád zamyslel nad jeho unikátnymi strechami, ktoré sú doslova stelesnením tradície. Bolo naozaj citeľné, že ľudia si v tomto meste vážia svoje strechy. Tieto strechy majú okrem svojej krásy aj jeden špecifický prvok - bdelé oči. „Oči Sibiu“, ako sa im hovorí, sú kľúčovou súčasťou architektonickej identity tohto mesta. Ide vlastne o strešné vikiere, ktoré sa na vás doslova „pozerajú“.
Spomínaný cestovateľský bloger Adam Vanečko veľmi prehľadne rozčlenil jednotlivé pamiatky Horného mesta (Orașul de sus), ktoré tvoria 3 námestia, prepojené niekoľkými stredovekými uličkami:
- Na Veľkom námestí nájdeme: Rímskokatolícky kostol sv. Trojice, Poľnohospodársku banku, Palác Brukenthal a Vežu mestskej rady.
- Na Malom námestí je zas Most klamstiev (prvý železný most v Rumunsku), Múzeum svetovej etnológie Franza Bindera a Farmaceutické múzeum.
- Námestie Alberta Hueta „hostí“ Evanjelickú katedrálu sv. Márie a Historické múzeum dom Altemberger.
Ďalej vieme v Sibiu obdivovať stredoveké opevnenie, Prírodovedné múzeum a nádhernú Ortodoxnú katedrálu sv. Trojice.
Pristavil by som sa pri troch sakrálnych objektoch troch kresťanských denominácií. Prvým sakrálnym objektom je katolícky Jezuitský kostol Najsvätejšej Trojice (Biserica Romano-Catolică Sfânta Treime). Ide o jeden z najvýznamnejších barokových kostolov v Transylvánii, pôvodom pochádzajúci zo 16. storočia, prestavaný v rokoch 1726 až 1739. Ku kostolu bola v roku 1738 pristavaná baroková zvonica orientovaná do lode.
Po ulici Strada Nicolae Balsescu, a cez ďalšie úzke uličky, sa viete dostať k druhému veľmi významnému sakrálnemu objektu - k ortodoxnej Metropolitnej katedrále Svätej Trojice (Catedrala Sfânta Treime; Catedrala Mitropolitană din Sibiu). Jej interiér je doslova zhmotnením Byzancie, vystavaný a vyzdobený po vzore konštantínopolského chrámu Hagia Sofia.
Do tretice viete v Sibiu nájsť aj protestantskú (luteránsku) Katedrálu sv. Márie (Catedrala Evanghelică C.A. Sfânta Maria; nemecky Evangelische Stadtpfarrkirche). Ide o reprezentatívnu gotickú stavbu Transylvánie, v ktorej vieme nájsť najväčší organ v juhovýchodnej Európe a 67 unikátnych náhrobkov. Súčasná podoba chrámu je po prestavbe v roku 1520 na štruktúre starej románskej baziliky z 12. storočia.
Korvínov hrad, Hunedoara
Prvou, už veľmi žiadanou, zastávkou bolo mesto Hunedoara (maďarsky Vajdahunyad, nemecky Eisenmarkt - „železný trh“), kde sa vypína ikonický Korvínov hrad (Castelul Corvinilor). Je to významná goticko-renesančná stavba v Rumunsku, ktorá patrí medzi najväčšie hrady Európy.
Tento hrad je tvorený vysokými ikonickými vežami, baštami, vnútorným nádvorím, pestrofarebnými strechami a množstvom okien a balkónov zdobených kamennými sochami. Má dvojité steny pre lepšie opevnenie a je lemovaný vežami obdĺžnikového a kruhového pôdorysu, čo bola jedna z inovácií, ktorú prinieslo toto obdobie transylvánskej architektúry.
V interiéri hradu sú najväčšími miestnosťami Rytierska sála, Jedálenská sála a kruhové schodisko. Sály sú obdĺžnikového tvaru a sú zdobené mramorom. Jedálenská sála slúžila na organizovanie obradov a slávnostných hostín, zatiaľ čo Rytierska sála k slávnostiam.
V hlasovaní Rumunov sa Korvínov hrad zaradil medzi sedem hlavných historických divov v krajine. Autorom myšlienky na jeho výstavbu bol spomínaný Ján Huňady; neskôr sa stal sídlom jeho syna Mateja Korvína, významného uhorského kráľa, za ktorého vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny.
Štvrtá, neskororenesančná prestavba hradu sa uskutočnila v 17. storočí, kedy hrad obývalo sedmohradské knieža Gabriel Betlen. Presne ten Betlen, ktorý viedol proti Habsburgovcom stavovské povstanie.
V roku 1854 zničil požiar spôsobený bleskom všetky drevené časti hradu, teda aj väčšinu mobiliára. Preto už v 19. storočí začali na hrade prebiehať prvé reštaurátorské práce, ktoré môžeme označiť ako 5. stavebnú etapu. Práce pokračovali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia. V roku 1974 bolo založené Múzeum Hunedoara.
Ide naozaj o malebný hrad, milé prekvapenie tohto mesta, ktoré nás vítalo svojou škaredou socialistickou priemyselnou zónou.
Zámok Peleș
Na druhý deň, po výdatných raňajkách, sme navštívili ikonickú perlu - novorenesančný zámok v rumunských Karpatoch, neďaleko mesta Sinaia - Peleș. O výstavbe zámku Peleș rozhodol rumunský kráľ Karol I. z dynastie Hohenzollern-Sigmaringen, ktorý sa počas návštevy v roku 1866 zamiloval do tunajšej horskej scenérie a rozhodol sa nechať vystavať letné sídlo a poľovnícky zámoček v bavorskom štýle.
Peleș Castle | Inside Romania’s Million Royal Masterpiece
Výstavba zámku prebiehala v rokoch 1873 až 1883, slávnostné otvorenie sa konalo 7. októbra 1883. Už v roku 1894 sa však kráľ rozhodol rozšíriť zámok, aby lepšie vyhovoval svojej reprezentatívnej funkcii. Prvým architektom bol nemecký rodák Johann Schultz von Lemberg, neskôr na zveľaďovaní stavby pracoval Čech Karel Líman. Ten navrhol veže, vrátane hlavnej centrálnej veže, ktorá je vysoká 66 metrov. Líman tiež dohliadal na stavbu neďalekého zámku Pelișor.
Jednotlivé miestnosti majú opulentné prepychové zariadenie a pompéznu výzdobu, na ktorej spolupracovalo 40 umelcov. Niektoré nástenné maľby vytvoril dokonca známy maliar Gustav Klimt.