Slovenské okresné mesto Humenné sa nachádza v srdci krásnej prírody. Považuje sa za bránu do východných Karpát, ktoré ukrývajú mnoho turisticky atraktívnych miest. Zaujímavé je aj samotné Humenné, ktorého história siaha až do 13. storočia.
Panoramatický pohľad na Humenné
Mesto Humenné leží v Humenskej kotline pod sútokom riek Laborec a Cirocha, obklopené krásnou a majestátnou prírodou hôr Východných Karpát, sopečného pohoria Vihorlat, Nízkych Beskýd a Humenských vrchov v nadmorskej výške 157 m. Položené je približne 178 metrov nad morom a zaberá plochu 839 kilometrov štvorcových. Katastrálne územie mesta s rozlohou 2867 ha sa nachádza v teplej vlhkej oblasti mierneho pásma.
Príroda a okolie Humenného
Okolie Humenného poteší každého horala. Vydať sa môžete na túry do neďalekých Vihorlatských vrchov. Ak si trúfnete, vyšplhajte napríklad rovno na najvyšší vrchol Vihorlat (1 075 m n. m.), príležitostí na horské výlety je tu však oveľa viac.
Vihorlatské vrchy ponúkajú nádherné turistické trasy
Povrch chotára je v strednej a južnej časti rovinatý v severnej mierne zvlnený. Geologické zloženie tvoria flyšové súvrstvia (pieskovce, zlepence), bradlové pásmo, druhohorné vápence a štvrtohorné štrky, piesky a hliny. V chotári sú nivné, illimerizované a hnedé lesné pôdy. Lesný porast tvoria dreviny, z ktorých najväčšie zastúpenie má buk, hrab, dub, v lužných lesoch v údoliach riek topoľ a vŕby.
Medzi botanicky najcennejšie územia patrí Národná prírodná rezervácia Humenský Sokol s rozlohou 241,5 ha s veľmi bohatou teplomilnou vegetáciou a s výskytom viacerých reliktných rastlinných druhov. Rozsiahle lesy a luky sú domovom množstva živočíšnych druhov, z ktorých mnohé sú vzácne a chránené. Z vtáčej ríše tu žije napr. volavka popolavá, bocian čierny, rybárik obyčajný, viacero druhov vodného vtáctva, sovy a dravce, z cicavcov jeleň, srnec, diviak, líška, zajac, netopiere. Množstvom druhov sú zastúpené plazy, ryby a hmyz. Priemerná ročná teplota je 9 °C.
História Humenného
Archeologický nález slovanskej keramiky, písomné správy a názov dosvedčujú osídlenie od 7. až 8. storočia. Mesto patrilo k najstarším v hornom Zemplíne. Prvý písomný doklad pochádza z roku 1317. Od 14. storočia sa humenské domácností venovali nielen tradičnému roľníctvu, ale aj remeselnej výrobe ako kováči, krajčíri a pod., prípadne obchodovaniu, a to aj v Poľsku. Niektoré rodiny sa venovali vinohradníctvu, iné hrnčiarstvu.
Katolícky kostol jestvoval zaiste pred 14. storočím, avšak písomne je dokumentovaný od 14. storočia. Zasvätený bol sv. Petrovi a trval do polovice 18. storočia. V 15. storočí postavili kostol pre františkánov.
V roku 1600 malo sídlisko 35 meštianskych domov, kaštieľ a hospodárske budovy šľachticov Drugethovcov, asi tri kúrie drobných zemanov, mýtnicu patriacu Drugethovcom, farský kostol, faru, školu a bývalý kostol s kláštorom františkánov. Pri farskom kostole pôsobila škola, ktorú rozvinuli františkáni, evanjelici a v 17. storočí aj jezuiti. Z rozhodnutia Drugethovcov v desaťročiach okolo roku 1600 v kostole pôsobili ev. kazatelia. Od roku 1317 a ešte v 17. storočí patrilo Humenné Drugethovcom.
Z ich rozhodnutia bolo od 15. storočia Humenné sídlom rozsiahleho panstva, predtým patriaceho k hradu Brekov. Bolo to najväčšie feudálne panstvo na slovenskom území. Drugethovci si dali postaviť v Humennom kaštieľ, ktorý po stavebných úpravách trvá doteraz. V 15. storočí z rozhodnutia uhorského kráľa v Humennom pôsobil colný úrad. Na základe miestneho trhu sa Humenné od 14. storočia vyvíjalo ako mestečko, od 17. storočia sa tu konali aj dva jarmoky. Od 15. storočia používalo mestečko vlastný erb. Okolo roku 1569 využívali mešťania právo skladu. Okolo roku 1623 tu existovalo okolo 130 meštianskych aj zemianskych domácností. V období okolo rokov 1715-1720 tu bolo postupne 47 a 35 domácností. V roku 1828 tu bolo 364 domov s 2666 obyvateľmi. V 18. storočí boli zemepánmi mesta šľachtici Csákyovci, v 19. storočí Andrássyovci. V 18. storočí tu bol soľný sklad, v 19. storočí súčasne tri vodné mlyny aj liehovar.
V roku 1876 sa Humenné stalo mestom so zriadeným magistrátom. V rokoch 1878 až 1913 tu pôsobila trojročná mestská rezbárska škola. Od roku 1889 poskytovala vzdelanie obchodná škola, od roku 1937 obchodná akadémia. Od roku 1886 pôsobila tlačiareň. V roku 1907 postavili Andrássyovci elektráreň. V 50. r. 20. stor. vybudovaný podnik Chemlon Humenné, rozsiahla bytová výstavba a rozvoj stredného odborného školstva.
Od r. 1960 súčasťou Humenného sú aj Kudlovce, o ktorých je najstaršia správa z roku 1451.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Medzi významné sakrálne pamiatky mesta patrí aj gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky z roku 1717.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Ďalšie pamiatky a zaujímavosti
Rím. kat farský kostol Všetkých Svätých zo 14. stor. Bývalý kláštor a kostol františkánov pôvodne z 15. stor. Renesančný kaštieľ vybudovaný Drugethovcami v 1. pol. 17. stor., štvorkrídlová poschodová stavba s ústredným dvorcom a polkruhovými arkádami na prízemí, v 18. a 19. stor. interiérové zmeny, v súčasnosti expozícia Vihorlatského múzea. Skanzen (14 obytných a hospodárskych objektov východokarpatskej oblasti), drevený kostolík sv. archanjela Michala - NKP z 18. stor. Park mieru s pamiatkovo chránenými stromami. V auguste 2001 dobudované centrálne námestie so zónami oddychu a spoločenskými aktivitami (pešia zóna so zvukovou a svetelnou vodnou plochou, pódium na verejné vystúpenia). Vihorlatské múzeum (Námestie slobody 1, umelecko-historická expozícia-bytová kultúra šľachty, prírodovedná expozícia, stála výstava Z dejín Rómov na Slovensku, galerijná sieň O. Dubaya). Socha dobrého vojaka Švejka stojí na želez. stanici.
Kultúra a vzdelávanie
Školské zariadenia: 14 materských škôl, 12 ZŠ (1 cirkevné a 2 špeciálne), Základná umelecká škola (hudobný, výtvarný, tanečný, literárno-dramatický odbor), Gymnázium arm. gen. L. Svobodu (4- a 8-ročné štúdium), Cirkevné gymnázium sv. Jána Zlatoústeho, SPŠ chemická a potravinárska, Stredná zdravotnícka škola, Obchodná akadémia, Združená stredná škola hotelových služieb, Dievčenská odborná škola, Združená stredná škola, SOU stavebné, SOU služieb, Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času Dúha.
Vihorlatské osvetové stredisko (vernisáže fotografických a výtvarných diel), Vihorlatská knižnica, Klub mladých mesta Humenné. Mestské kultúrne stredisko (tanečný súbor Ester, dievčenský súbor scénického tanca Fortuna, tanečná škola Grácia, folklórny súbor Kalina, divadelný súbor Samé ucho). Vihorlatská knižnica. Humenská televízia.
Ubytovanie a šport
Ubytovacie zariadenia: hotely Karpatia (70 lôžok) a Chemes (108 lôžok), turistická ubytovňa Secon (150 lôžok), penzión Albína (5 lôžok), Domov mládeže (123 lôžok).
Športové zariadenia: zimný štadión (krytá hala s kapacitou 3000 miest), tenisový areál (11 kurtov) spravuje 1. Tenisový klub Humenné , Relax Club, mestské kúpalisko (krytý bazén, detský bazén). V meste je organizovaných 35 športových klubov, ktoré zastrešujú 33 druhov športov.
Sociálna oblasť a doprava
Občianske združenie Informačné centrum mladých Humenné (podpora, rozvoj a poskytovanie informačných a poradenských služieb pre mladých). Charitatívno-sociálne centrum Humenné. Charitatívna služba v rodinách Humenné. Denné detské sanatórium Humenné.
Humenné je dôležitým železničným a cestným uzlom, Okrem priameho vlakového spojenia v rámci Slovenska (Košice, Prešov, Bratislava). Humenné má aj medzinárodné vlakové spojenie: Praha, Budapešť, Sanok, Mesto je strediskom priemyslu, obchodu, školstva a služieb.
Ekonomika
V ekonomike dominuje priemysel chemický, potravinársky, odevný, strojársky, stavebníctvo, Významné hospodárske subjekty sú: Nylstar Slovakia a. s., Rhodia Industrial Yarns Slovakia a. s., Chemes a. s., Tytex Slovakia spol. s. r. o., Chemkostav HSV a. s., MECOM a. s., Humenská mliekáreň a. s. a Podvihorlatské pekárne a cukrárne a. s.
Medzinárodná spolupráca
Zmluva o priateľstve a vzájomnej spolupráci medzi mestom Humenné a českým mestom Třebíč (r. 1995), partnerská dohoda medzi mestom Humenné a poľským mestom Sanok (r. 1997), dohoda o spolupráci medzi mestom Humenné a ukrajinským mestom Perečín v Zakarpatskej oblasti.
V Trebišove sa každoročne veriaci 26. decembra na sviatok Zhromaždenia k presvätej Bohorodičke stretávali so svojím biskupom. Táto tradícia nebola porušená ani tento rok a gréckokatolícku farnosť Zosnutia presvätej Bohorodičky navštívil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie.