Slovensko je krajina bohatá na historické a kultúrne pamiatky, medzi ktoré patria aj starobylé kláštory. Tieto kláštory zohrávali významnú úlohu v dejinách Slovenska, boli centrami vzdelania, kultúry a náboženského života. Jedným z najvýznamnejších je kláštor Hronský Beňadik, ktorý sa pýši bohatou históriou a architektonickou krásou.
História a význam
Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia. Prvou písomnou zmienkou o Hronskom Beňadiku je zakladajúca listina kláštora, ktorá pochádza z roku 1075. Ešte pred nástupom na trón spravoval Nitrianske údelné kniežactvo Gejza I., v poradí siedmy uhorský kráľ, vládol v rokoch 1074-1077. Gejza I. počas svojej krátkej vlády podporoval cirkev a šírenie kresťanstva, zakladal kláštory, staval kostoly a udeľoval im majetky a keď nastúpil na trón, snažil sa upevniť aj pozíciu kláštora vo Sv. Beňadiku. Rozhodol sa zároveň posilniť najvhodnejšie obranné miesto proti útokom na hory plné nerastného bohatstva. V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová.
Opátstvo vybudovali na skale v miestach, kde sa spájali cesty zo západu, čiže dnešnej Nitry a z južného Slovenska, pričom cesta ďalej pokračovala na sever do významných baníckych lokalít na strednom Slovensku. Dalo by sa povedať, že ten, kto kontroloval túto trasu, vedel veľmi dobre, čo sa deje v jeho krajine. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto. Bol založený už pred rokom 1075, konkrétne neskorší kráľ Gejza I., ktorý ho obklopil majetkami v Tekovskej župe a ďalšom širkom okolí. Viaže sa k práve k momentu, keď kráľ Gejza I. obdaroval kláštor početnými majetkovými právami. Táto tzv. zakladajúca listina bola vlastne súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Kláštor vlastnil mnoho majetkov - samozrejme v Tekovskej stolici a okrem toho aj v Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Békéšskej či Peštianskej stolici. Medzi osobitné výnosy opátstva patrilo mýto zo splavovania dreva po Hrone, desiatky zo všetkých majetkov a podobne.
Význam kláštora
- Stredisko kultúrneho života, umenia výtvarného aj hudobného
- Overovanie listín, úschova cenností, archivovanie dokumentov či šírenie vzdelanosti
- Ochrana cesty pri Hrone a signalizácia medzi pevnosťami v prípade hroziaceho nebezpečenstva počas tureckých nájazdov
Architektúra a prestavby
Miesto bola veľa krát prebudovane a postupne sa tu vystriedalo viacero staviteľských štýlov.Kláštor sa prirodzene stal významným strediskom kultúrneho života a v stredoveku. Vznikali tu pamiatky výtvarného umenia, liturgie a teologickej spisby. V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona.
Stredoveký kláštor v sebe ukrýva rajský dvor, ktorý je jeho centrálnou časťou. Okolo neho je vystavaná krytá krížová arkádová chodba z roku 1410. Dodnes sa z nej dochovala časť priliehajúca ku kostolu. V roku 1530 priama hrozba tureckých nájazdov donútila vtedajších obyvateľov kláštora prestavať ho na renesančnú pevnosť. To bolo zavŕšené v období rokov 1565 až 1588. Išlo o renesančnú pevnosť vo vlastníctve ostrihomskej kapituly s mohutnými hradmi, delovými hradmi a zánikom časti gotických prvkov.
V najnovšej časti kláštora sa kedysi nachádzalo ubytovacie krídlo pre starých, chorých a pocestných. V 18. storočí, keď sa začalo rozpadať, ho prerobili na sýpku. V roku 1881 vypukol v obci požiar, ktorý poškodil aj kláštorný komplex. Opravovali ho až do roku 1889. Kláštor mal dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom.
Interiér a relikvie
Samotný kostol je zvnútra skutočne nádherný. Zo zaniknutej románskej baziliky sa dochovala kamenná krstiteľnica. Gotický sloh je jasne viditeľný na vstupnom portáli, lomených oblúkoch na oknách či v krížovej klenbe, na vzácnych gotických plastikách svätých na oltári Panny Márie, na nástenných obrazoch s výjavmi legendy o sv. Jurajovi a pod. Boží hrob na kolieskach bol umiestnený v Kresťanskom múzeu v Ostrihome a dnes je nahradený iným.
Relikvia Kristovej krvi
Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou. Opáti sa rozhodli, že v interiéri kostola vyhradia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. Kaplnka Božskej krvi dostala aj nový oltár (1510), ktorý je v súčasnosti v Ostrihome. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa aj o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná.
Správa a súčasnosť
V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. V tom období vybudovali v dolnej časti sýpky divadlo, v ktorom okrem ochotníkov hrávali aj samotní rehoľníci. Od roku 1999 do roku 2014 sa o kláštor starali bratia rádu pallotínov. Od roku 2015 je kláštor v správe Biskupského úradu v Nitre. V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. V nej sa môžeme bližšie dozvedieť o dejinách opátstva sv. Benedikta. Tú poznáme pod názvom Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta. Taktiež si ako návštevníci môžeme užiť kláštornú čajovňu. Aj samotný areál kláštora, ktorého centrálnou časťou je tzv. rajský dvor dookola lemovaný s krytou arkádovou krížovou chodbou na mňa pôsobil, že sa mu postupne venuje pozornosť. Je vidno, že na kláštore, kde dnes pôsobí rehoľa pallotínov sa v rámci finančných možnosti pracuje.
Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok. Obec Hronský Beňadik sa nachádza len pár kilometrov od Novej Bane, na južných výbežkoch Pohronského Inovca, v údolí rieky Hron. Protitureckému opevneniu a súboru kláštorných budov dominuje trojloďový gotický kostol Panny Márie a svätého Benedikta s dvoma vežami. Z gotického obdobia pochádza kostol (patrí k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku) s reprezentačným vstupným portálom. Z renesančného obdobia, keď zo stredovekého kláštora vytvorili dômyselnú a svojím spôsobom nedobytnú pevnosť, sa na objekte, napriek neskorším úpravám, zachovali okrem veľkých delových bášt a samostatného opevnenia viaceré renesančné klenby.
V súčasnom období, po odchode reholy saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, pôsobí v kláštore v Hronskom Beňadiku rehoľa pallotínov. Tento gotický kostol a bývalý kláštor benediktínov v Hronskom Beňadiku nie je jedinou zaujímavosťou tohto miesta a jeho okolia.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Prvá písomná zmienka o kláštore |
| 1346-1410 | Výstavba gotickej katedrály |
| 1483 | Darovanie relikvie Kristovej krvi kráľom Matejom Korvínom |
| 1565-1588 | Prestavba na renesančnú pevnosť |
| 1929-1950 | Správa kláštora saleziánmi |
| 1999-2014 | Starostlivosť o kláštor bratmi rádu pallotínov |
| 2015 | Kláštor v správe Biskupského úradu v Nitre |