Na brehu hraničnej rieky Dunajec sa nachádza obec Červený Kláštor, ktorej história je úzko spätá s národnou kultúrnou pamiatkou - Kartuziánsko-Kamaldulským kláštorom zo 14. storočia. Kláštor je situovaný v nádhernej pieninskej scenérii pod pohorím Tri Koruny.
Letecká snímka obce Červený Kláštor
História Červeného Kláštora
Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu na Slovensku a reprezentuje jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole.
Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica.
Za vznikom kláštora na Zamagurí stojí krviprelievanie a mocenské boje. Začiatkom 14. storočia sa uchádzali o uhorskú korunu dvaja vážni kandidáti - Karol Róbert z rodu Anjou a Václav z rodu Přemyslovcov.
Napätie medzi oboma rodmi prerástlo až do vraždy Fridricha z rodu Görgeyovcov, ktorú vykonal človek Kokoša Berzevicza a za ktorú musel Kokoš pykať. Súd mu vymeral pokutu 200 hrivien a okrem nej musel Kokoš vykonať kajúcnickú púť do 4 miest, nechať vykonať 4000 zádušných omší a založiť alebo podporiť 6 kláštorov. A tak Kokoš daroval v roku 1319 kartuziánom z Letanoviec obec Lechnica, kde kráľ Karol Róbert Anjou v roku 1320 povolil založenie kláštora.
Rehoľa kartuziánov je rehoľa s prísnymi rehoľnými pravidlami, ktorá sa okrem modlitby, štúdia a práce, intenzívne venuje najmä prepisovaniu kníh. Kartuziáni kláštor postupne budovali, pribudli domčeky pre pátrov, kostol sv. Antona Pustovníka, hospodárske objekty, hospic, nemocnica, mlyn a pustovne. Kláštor sa stal dôležitým cirkevným strediskom na uhorsko-poľskej hranici.
Po opustení kláštora mníchmi, začal upadať. Neskôr mal svetských majiteľov, jedným z nich bol Štefan Thököly. V roku 1704 odkázal nitriansky biskup Ladislav Maťašovský kláštor kamaldulom, ktorí na Slovensku sídlili v Zoborskom kláštore.
Kamalduli zrekonštruovali celý areál kláštora, pričom niektoré objekty prestavali v barokovom štýle a niektoré dobudovali do podoby, ktorú poznáme dodnes. Kamalduli sa venovali hospodárskej tradícii aj mimo areálu kláštora - obnovili sklárne v Lesnici, pracovali na poliach, venovali sa rybolovu či prevádzkovali mlyn. V kláštore vzniklo aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum.
Červený kláštor preslávili najmä dvaja kamaldulskí mnísi - páter Romuald Hadbavný, ktorý sa zaslúžil o preklad Písma svätého do západoslovenského jazyka a fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky, zberateľ liečivých rastlín, ktorý vytvoril Cypriánov Herbár.
Pôvodný kostol sv. Antona Pustovníka nemal podľa tradície kartuziánov vežu, ktorú následne mnísi ku kostolu pristavili. Interiér vyzdobili bohatou štukovou výzdobou a maľovkami od talianskych majstrov. Taktiež boli zrenovované alebo vybudované ďalšie objekty - mníšske domčeky, nádvoria, kamenná kaplnka a záhrada, z ktorej sa neskôr stal kláštorný park.
Kláštor kartuziánov
Fráter Cyprián a jeho odkaz
Kláštor preslávil najmä mních Cyprián pestovaním liečivých bylín a zostavením rozsiahleho herbára, ktorý je spolu s barokovými plastikami z neďalekého kostola vystavený v rámci expozície Kláštorného múzea v objekte kláštora.
Fráter Cyprián údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“.
K Červenému kláštoru sa viaže aj povesť o chlapcovi, ktorého nechala žena ležať pred bránami kláštora. Vedela, že sa o neho mnísi dobre postarajú. Dali mu meno Cyprián. Chlapec rástol, bol veľmi rozumný a hladný po vedomostiach. Tak ho mnísi poslali do Levoče k známemu ránhojičovi Hojsovi. Od neho sa naučil všetko potrebné o botanike, liečivých bylinkách, miešal odvary, aby čo najviac pomohol ľuďom.
Cyprián sa po návrate do kláštora stal správcom lekárne, zbieral bylinky, pripravoval lieky a odvary, ale nemohol prestať myslieť na Agniezsku. Raz zbadal na nebi orla a tak dostal nápad - vyrobiť krídla, aby mohol aj on lietať a zaletieť za svojou milou. Po nociach vyrábal tajne krídla, aby ostatní mnísi nevedeli čo plánuje. Po týždňoch práce sa jedného večera vybral na Tri koruny krídla skúsiť. Lietal ponad Dunajec, ponad lúky, polia a vrcholky stromov.
Na druhý deň sa rozhodol, že zaletí za Agniezskou. Nevedel sa dočkať rána a keď prišiel na vrchol Troch korún prihnali sa mraky. Zletel a smeroval k Tatrám, kde sa z mrakov prihnala búrka. Blýskalo sa a hrmelo. Cyprián už bol takmer pri Morskom oku, keď ho zasiahol blesk a zrazil ho na zem. Zrútil sa do doliny Rybieho potoka a skamenel do tvaru špicatej veže. Ľudia vraveli, že to bol trest, lebo sa v tej dobe neprislúchalo ľuďom lietať. Od tých čias sa skalná veža nazýva Mních.
Herbár z roku 1764 obsahuje 97 listov s 265 rastlinami a 36 listov textov o ich liečivých účinkoch. Táto zbierka sa považuje za najstarší herbár z územia Slovenska.
Kláštorné múzeum ponúka ucelený pohľad na historicko-stavebnú časť kláštora, život kartuziánskej a kamaldulskej rehole, významné osobnosti, život mníchov a celkovo dejiny a históriu kláštora. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných exemplárov.
V areáli múzea nájdete aj dvoje slnečných hodín - prvé na stene budovy kláštora ukazujú čas od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní a druhé na fasáde priorského domčeka ukazujú čas od jedenástej hodiny dopoludní po ôsmu hodinu večer. V kláštornom parku nájdete 19 vzácnych starých líp, ktoré boli vyhlásené za chránený areál Pieninské lipy.
Legenda o lietajucom Cyprianovi
Turistika a aktivity v okolí
Obec je známa splavom drevenými plťami Prielomom Dunajca a je vyhľadávanou destináciou milovníkov vodných športov, pešej a cyklistickej turistiky.
Splav Dunajca
Jedinečná atrakcia v Európe - splav Dunajca na drevených pltiach v nádhernej prírodnej scenérii Pieninského národného parku. Trasa v dĺžke 9 km vedie z Červeného Kláštora do obce Lesnica. Splav trvá 70-90 minút. Pltnícka sezóna sa začína 15. apríla a končí 31. okt.
Rieka Dunajec má obtiažnosť WW I-II a preto je vhodná na splavovanie aj pre začínajúcich vodákov, resp. turistov.
Pieninský národný park
Na časti katastrálneho územia obce Červený Kláštor sa nachádza prvý medzinárodný park v Európe - Pieninský národný park. Pieniny aj napriek svojim malým rozmerom patria k najkrajším a najcennejším prírodným územiam v severovýchodnej Európe.
Rieka Dunajec vyhĺbila do vápenca unikátny kaňon s dĺžkou presahujúcou 8 km, ktorého bralá sa dvíhajú do výšky 100 - 300 metrov nad hladinu rieky. V súčasnosti má územie PIENAP-u 3 750 ha a jeho ochranné pásmo 22 444 ha.
Pieninský národný park
Pieniny sú charakteristické jedinečným prírodným bohatstvom, najmä prielomom Dunajca s hlbokým kaňonom, penivými perejami, skalnými útvarmi Troch korún, Sokolice a Haligovských skál, s tajomnými jaskyňami a prameňmi minerálnych vôd.
Najreprezentatívnejším vrchom Pienin sú Tri koruny s najvyššou vežou s názvom Okrúhla (Okraglica) s výškou 982 m.n.m.. Na vrchole sa nachádza vyhliadková terasa.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka
V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádzajú prvé po druhej svetovej vojne na Slovensku obnovené KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR SMERDŽONKA, zamerané na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka sa špecializujú predovšetkým na ozdravovanie kožných ochorení, pri čom využívajú jedinečnú prírodnú liečivú minerálnu vodu, nazývanú ľudovo aj ,,Smerdžonka“, podľa jej špecifického zápachu po sírovodíku. Ide o studenú, slabo alkalickú, hypotonickú, stredne mineralizovanú liečivú vodu, s obsahom minerálnych látok a solí, najmä Na, Mg, Ca a obsahom sulfánu 11 mg/l.
Cykloturistika
Podmienky pre pestovanie cykloturistiky na území Pienin sú dobré, čomu zodpovedá aj hustá sieť cykloturistických trás.
- Pieninská cesta Prielomom rieky Dunajec k poľskému susedovi - nenáročná cyklotúra prekrásnou scenériou prielomu rieky Dunajec začína pri Národnej kultúrnej pamiatke múzeu Červený Kláštor je ako stvorená pre rodiny s deťmi.
- Kráľovská cesta - Cesta vhodná pre náročnejších cyklistov, ktorí radi prekonávajú aj nejaké tie výškové metre. Trasa začína v poľskom kúpeľnom mestečku Szcawnica a vedie okolo Chaty Pieniny a obce Lesnica na stúpanie smerom na Lesnické sedlo.
Tabuľka aktivít v okolí Červeného Kláštora:
| Aktivity | Popis |
|---|---|
| Turistika | Množstvo turistických trás v Pieninskom národnom parku. |
| Splav Dunajca | Tradičný splav na drevených pltiach. |
| Cykloturistika | Možnosti pre cyklistov v okolí Červeného Kláštora. |
| Kúpele Vyšné Ružbachy | Relax v kúpeľoch vzdialených cca 34 km. |
Náučný chodník začína v Červenom Kláštore, kde pokračujete po červenej turistickej značke do obce Lesnica. Celková dĺžka trasy (jeden smer) je 7,8 km s celkovým prevýšením približne 120 m a je vhodná aj pre rodiny s deťmi či kočíkmi. Túra trvá približne 2 hodiny.