Chram Gesu v Ríme: História, Architektúra a Vplyv

Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho, po taliansky Chiesa del Santissimo Nome di Gesù, sa nachádza v centre Ríma, neďaleko Pomníka Viktora Emanuela II. Tento chrám, známy aj ako Il Gesù, je hlavným chrámom rehole jezuitov a zohral kľúčovú úlohu vo vývoji barokovej architektúry.

Freska Víťazstvo svätého mena Ježišovho, Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho, Rím (Zdroj: wikimedia.org, Jastrow)

Počiatky a Výstavba

Prvé snahy o postavenie nového kostola, ktorý by niesol Ježišovo meno, sa objavili v roku 1540, keď do Ríma prišiel svätý Ignác z Loyoly. Zakladateľ nového rádu - Jezuitov, potreboval kostol, ktorý by vyhovoval tak dôležitému spolku. Začal zbierku, ktorá mala pokryť výdavky, no len získať všetky nutné povolenia mu trvalo 10 rokov. Po dvoch nevydarených pokusoch o postavenie, pričom boli vždy položené základy kostola, a 8 rokoch sa konečne začalo so stavbou.Kostol navrhol architekt Jacopo Barozzi, známy ako Vignola, a fasáda je postavená podľa návrhu architekta Giacoma della Portu, ktorý po Vigolovej smrti pracoval na stavbe. Vignola a della Porta sú považovaní za architektov Tridentského koncilu. Boli majstrami v navrhovaní funkčných, krásnych a umelecky jedinečných sakrálnych stavieb. Vignola navrhol základný pôdorys tohto hlavného jezuitského chrámu, ktorý sa neskôr stal vzorom pre ostatné barokové chrámy a stavby. Rádoví stavitelia po Vignolovej smrti stavbu i dokončili a v novembri 1584 vysvätili. Dnešný vzhľad priečelia kostola, otvárajúceho sa do rovnomenného námestia, je teda výsledkom práce Vignolu a della Portu, ktorí v diele spojili prvky renesančného a barokového stavebného slohu.

Kościół Il Gesu w Rzymie 🇮🇹 Cuda architektury barokowej.

Architektonické Črty

Barokový kostol má klasický pôdorys kríža a harmonickú fasádu. Nad miestom, kde sa kríž spája, je postavený dóm. Pôdorys kostola má tvar latinského kríža s ukončením v podobe apsidy podľa vzoru ranokresťanských bazilík. Kostol má v pôdoryse tvar latinského kríža s centrálnou kupolou nad miestom kríženia pozdĺžneho a priečneho ramena. Architektonicky je kostol jednoloďovou stavbou s priečnym transeptom, pričom loď je po bokoch členená na každej strane štvoricou malých kaplniek.

Kostol Il Gesu (zdroj: wikimedia commons)

Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie na dve poschodia oddelené širokým trámom, nesúcim nápis s menom mecenáša stavby. Druhému, nahor sa zužujúcemu poschodiu, ukončenému trojuholníkovitým štítom, dominujú po stranách umiestnené výrazné volúty. Rovnako ako horné tak i dolné podlažie je vertikálne delené pilastrami a stĺpmi. Tri brány sú od okolitého terénu výškovo oddelené mohutným schodiskom. Nad strednou je reliéfne stvárnený znak jezuitskej rehole.

Interiérová Výzdoba a Fresky

Kostol má mnoho kaplniek a oltárov, ktoré sú plné fresiek. Ešte väčší duchovný a umelecký zážitok získa návštevník v interiéri kostola. Monumentálna výzdoba je reprezentovaná predovšetkým impozantnými stropnými freskami, patriacimi k vrcholným prácam neskorobarokovej sakrálnej výmaľby.Najznámejšia je freska Giovanniho Battistu Gaulliho, známeho aj ako Baciccia, ktorá sa volá Víťazstvo svätého mena Ježišovho a je druhá najhonosnejšia v Ríme, hneď po freske v Sixtínskej kaplnke. Pôvodne bolo interiérové vybavenie ako aj výzdoba kostola strohé a jednoduché. V druhej polovici 17. storočia bolo rozhodnuté o novom vybavení interiéru. Zámerom predstaviteľov rehole bolo urobiť na návštevníkov kostola dojem a súčasne virtuóznym spôsobom vzdať hold vykupiteľskému dielu Ježiša Krista. Vďaka doporučeniu slávneho sochára a architekta Gian Lorenza Berniniho fascinujúcu freskovú výzdobu klenieb vytvoril jeho priateľ Giovanni Battista Gaulli, známy i pod menom Baciccio.

Baciccio, Triumf mena Ježišovho, 1676 - 1679, stropná freska v centrálnej lodi

Baciccio začal na výzdobe pracovať v roku 1672. Ako prvá vznikla freska v kupole zachytávajúca umelcovu predstavu o raji. Témou fresky na strope hlavnej lode je oslava Ježišovho mena a velebenie jeho spásneho diela: pred jeho slávou padá na kolená celý vesmír - a záleží na každej bytosti, či bude spasená. Všetci, ktorí mu uverili budú zachránení; tí, ktorí sú ovládaní hriechom budú zatratení (ožarujúce Božie svetlo ich oslepuje). Umelec poňal strop ako jednoliaty priestor bez okrajového rámca - postavy akoby prečnievali cez obkladanú klenbu chrámu; vzniká tak ilúzia otvorenej oblohy s víziou nebeských zástupov oslavujúcich Ježišovo meno, pričom zatratené duše sa rútia do tmy.

Kaplnky a Oltáre

Súčasťou centrálnej lode je osem postranných kaplniek (po štyroch na každej strane). Vľavo sú to kaplnky (smerom k hlavnému oltáru):* Kaplnka svätého Františka Borgiu (Capella di S. Francesco Borgia) so stropnými freskami zachytávajúcimi výjavy martýria apoštolov svätého Petra a svätého Pavla (autor Niccolò Circignani)* Kaplnka Svätej rodiny (Capella della Sacra Famiglia) s freskovou výzdobou zachytávajúcou udalosti pred Kristovým narodením a z jeho najranejšieho detstva (Nebeské slávnosti narodenia Krista, Zvestovanie pastierom, Vraždenie neviniatok, Predstavenie Krista v chráme a Klaňanie troch kráľov),* Kaplnka Najsvätejšej Trojice (Cappella della Santissima Trinità)* Kaplnka Panny Márie na ceste (Capella di S.Prvou kaplnkou na pravej strane je Kaplnka svätého Ondreja (Capella di S. Andrea) s freskami s výjavmi zo života niektorých svätcov, druhou kaplnkou je kaplnka zvaná Capella della Passione s lunetovými freskami, ktorých dominantným námetom je utrpenie Krista (Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášov bozk, Ecce homo a i.), nasleduje tzv.Hrobka a oltár svätého Ignáca sa nachádzajú v ľavom krídle. Pod dozorom umelca Andrea Pozzoa na nej pracovalo viac ako 100 ľudí. Pomocou vzácnych kovov a nevšedných materiálov tu vytvorili skvost barokovej architektúry.Okrem hlavného oltára, pochádzajúceho až z 19. storočia, umelecky i historicky hodnotnejšie sú oltáre v transepte kostola. Oba patria prvým svätcom jezuitského rádu - vľavo svätému Ignácovi z Loyoly a vpravo svätému Františkovi Xaverskému. Oltár svätého Ignáca z Loyoly nad hrobom tohto svätca vytvoril v rokoch 1696 - 1700 jezuitský mních Andrea Pozzo. Pôvodná monumentálna socha tohto svätca zo striebra bola dielom francúzskeho umelca Pierra Le Grosa. V roku 1798 však bola socha roztavená; dnešná pochádza z rokov 1803 - 1804 z dielne Antonia Canovu.

Vplyv na Barokovú Architektúru

Za 1. barokovú stavbu sa považuje jezuitský kostol Il Gesú v Ríme, postavený Giocomom Vignolom. Táto stavba sa stala vzorom pre výstavbu ďalších jezuitských kostolov. Vignola navrhol základný pôdorys tohto hlavného jezuitského chrámu, ktorý sa neskôr stal vzorom pre ostatné barokové chrámy a stavby. Kostol je príkladom stavieb, ktorých povesť prekročila nielen hranice mesta, ale aj štátu. Vďaka činnosti jeho zakladateľov sa stal známym takmer na celom svete. Z architektonického hľadiska predstavuje del Gesù vzorový model kostolov postavených v tzv.
Architekt Významné Prvky Vplyv
Giacomo Vignola Základný pôdorys, tvar latinského kríža Vzor pre barokové chrámy
Giacomo della Porta Fasáda Spojenie renesančných a barokových prvkov
Giovanni Battista Gaulli (Baciccio) Freska Víťazstvo svätého mena Ježišovho Vrcholná práca neskorobarokovej sakrálnej výmaľby
Andrea Pozzo Oltár svätého Ignáca Skvost barokovej architektúry

tags: #chram #gesu #v #rime