
Freska Víťazstvo svätého mena Ježišovho, Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho, Rím (Zdroj: wikimedia.org, Jastrow)
Počiatky a Výstavba
Prvé snahy o postavenie nového kostola, ktorý by niesol Ježišovo meno, sa objavili v roku 1540, keď do Ríma prišiel svätý Ignác z Loyoly. Zakladateľ nového rádu - Jezuitov, potreboval kostol, ktorý by vyhovoval tak dôležitému spolku. Začal zbierku, ktorá mala pokryť výdavky, no len získať všetky nutné povolenia mu trvalo 10 rokov. Po dvoch nevydarených pokusoch o postavenie, pričom boli vždy položené základy kostola, a 8 rokoch sa konečne začalo so stavbou.Kostol navrhol architekt Jacopo Barozzi, známy ako Vignola, a fasáda je postavená podľa návrhu architekta Giacoma della Portu, ktorý po Vigolovej smrti pracoval na stavbe. Vignola a della Porta sú považovaní za architektov Tridentského koncilu. Boli majstrami v navrhovaní funkčných, krásnych a umelecky jedinečných sakrálnych stavieb. Vignola navrhol základný pôdorys tohto hlavného jezuitského chrámu, ktorý sa neskôr stal vzorom pre ostatné barokové chrámy a stavby. Rádoví stavitelia po Vignolovej smrti stavbu i dokončili a v novembri 1584 vysvätili. Dnešný vzhľad priečelia kostola, otvárajúceho sa do rovnomenného námestia, je teda výsledkom práce Vignolu a della Portu, ktorí v diele spojili prvky renesančného a barokového stavebného slohu.Kościół Il Gesu w Rzymie 🇮🇹 Cuda architektury barokowej.
Architektonické Črty
Barokový kostol má klasický pôdorys kríža a harmonickú fasádu. Nad miestom, kde sa kríž spája, je postavený dóm. Pôdorys kostola má tvar latinského kríža s ukončením v podobe apsidy podľa vzoru ranokresťanských bazilík. Kostol má v pôdoryse tvar latinského kríža s centrálnou kupolou nad miestom kríženia pozdĺžneho a priečneho ramena. Architektonicky je kostol jednoloďovou stavbou s priečnym transeptom, pričom loď je po bokoch členená na každej strane štvoricou malých kaplniek.
Kostol Il Gesu (zdroj: wikimedia commons)
Interiérová Výzdoba a Fresky
Kostol má mnoho kaplniek a oltárov, ktoré sú plné fresiek. Ešte väčší duchovný a umelecký zážitok získa návštevník v interiéri kostola. Monumentálna výzdoba je reprezentovaná predovšetkým impozantnými stropnými freskami, patriacimi k vrcholným prácam neskorobarokovej sakrálnej výmaľby.Najznámejšia je freska Giovanniho Battistu Gaulliho, známeho aj ako Baciccia, ktorá sa volá Víťazstvo svätého mena Ježišovho a je druhá najhonosnejšia v Ríme, hneď po freske v Sixtínskej kaplnke. Pôvodne bolo interiérové vybavenie ako aj výzdoba kostola strohé a jednoduché. V druhej polovici 17. storočia bolo rozhodnuté o novom vybavení interiéru. Zámerom predstaviteľov rehole bolo urobiť na návštevníkov kostola dojem a súčasne virtuóznym spôsobom vzdať hold vykupiteľskému dielu Ježiša Krista. Vďaka doporučeniu slávneho sochára a architekta Gian Lorenza Berniniho fascinujúcu freskovú výzdobu klenieb vytvoril jeho priateľ Giovanni Battista Gaulli, známy i pod menom Baciccio.
Baciccio, Triumf mena Ježišovho, 1676 - 1679, stropná freska v centrálnej lodi
Kaplnky a Oltáre
Súčasťou centrálnej lode je osem postranných kaplniek (po štyroch na každej strane). Vľavo sú to kaplnky (smerom k hlavnému oltáru):* Kaplnka svätého Františka Borgiu (Capella di S. Francesco Borgia) so stropnými freskami zachytávajúcimi výjavy martýria apoštolov svätého Petra a svätého Pavla (autor Niccolò Circignani)* Kaplnka Svätej rodiny (Capella della Sacra Famiglia) s freskovou výzdobou zachytávajúcou udalosti pred Kristovým narodením a z jeho najranejšieho detstva (Nebeské slávnosti narodenia Krista, Zvestovanie pastierom, Vraždenie neviniatok, Predstavenie Krista v chráme a Klaňanie troch kráľov),* Kaplnka Najsvätejšej Trojice (Cappella della Santissima Trinità)* Kaplnka Panny Márie na ceste (Capella di S.Prvou kaplnkou na pravej strane je Kaplnka svätého Ondreja (Capella di S. Andrea) s freskami s výjavmi zo života niektorých svätcov, druhou kaplnkou je kaplnka zvaná Capella della Passione s lunetovými freskami, ktorých dominantným námetom je utrpenie Krista (Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášov bozk, Ecce homo a i.), nasleduje tzv.Hrobka a oltár svätého Ignáca sa nachádzajú v ľavom krídle. Pod dozorom umelca Andrea Pozzoa na nej pracovalo viac ako 100 ľudí. Pomocou vzácnych kovov a nevšedných materiálov tu vytvorili skvost barokovej architektúry.Okrem hlavného oltára, pochádzajúceho až z 19. storočia, umelecky i historicky hodnotnejšie sú oltáre v transepte kostola. Oba patria prvým svätcom jezuitského rádu - vľavo svätému Ignácovi z Loyoly a vpravo svätému Františkovi Xaverskému. Oltár svätého Ignáca z Loyoly nad hrobom tohto svätca vytvoril v rokoch 1696 - 1700 jezuitský mních Andrea Pozzo. Pôvodná monumentálna socha tohto svätca zo striebra bola dielom francúzskeho umelca Pierra Le Grosa. V roku 1798 však bola socha roztavená; dnešná pochádza z rokov 1803 - 1804 z dielne Antonia Canovu.Vplyv na Barokovú Architektúru
Za 1. barokovú stavbu sa považuje jezuitský kostol Il Gesú v Ríme, postavený Giocomom Vignolom. Táto stavba sa stala vzorom pre výstavbu ďalších jezuitských kostolov. Vignola navrhol základný pôdorys tohto hlavného jezuitského chrámu, ktorý sa neskôr stal vzorom pre ostatné barokové chrámy a stavby. Kostol je príkladom stavieb, ktorých povesť prekročila nielen hranice mesta, ale aj štátu. Vďaka činnosti jeho zakladateľov sa stal známym takmer na celom svete. Z architektonického hľadiska predstavuje del Gesù vzorový model kostolov postavených v tzv.| Architekt | Významné Prvky | Vplyv |
|---|---|---|
| Giacomo Vignola | Základný pôdorys, tvar latinského kríža | Vzor pre barokové chrámy |
| Giacomo della Porta | Fasáda | Spojenie renesančných a barokových prvkov |
| Giovanni Battista Gaulli (Baciccio) | Freska Víťazstvo svätého mena Ježišovho | Vrcholná práca neskorobarokovej sakrálnej výmaľby |
| Andrea Pozzo | Oltár svätého Ignáca | Skvost barokovej architektúry |