Egypt, krajina opradená tajomstvami a bohatou históriou, nám zanechala množstvo pamiatok, ktoré sú rovnako pútavé a zaujímavé ako pyramídy a sfinga v Gíze. Mojim cieľom je priblížiť vám egyptských faraónov aj kráľovné, všetko, čo po sebe zanechali, no najmä to, čo by ste si určite mali v Egypte pozrieť a čo by ste nemali obísť keď do tejto krajiny zamierite. Budem si všímať skúmať detaily v nástenných maľbách, papyrusy ako aj ich výrobu a budem sa sústrediť aj na architektúru stavieb pyramíd a chrámov.
Rozmýšľala som aj nad tým, čo si ľudia predstavia ako prvé keď započujú Egypt. Myslím, že sú to pyramídy a sfinga. Lenže to sú len čiastočky bohatého množstva egyptských pamiatok, ktoré sú rovnako pútavé a zaujímavé ako už spomínané, síce najznámejšie pyramídy a sfinga v Gíze.
A ako sa hovorí : lepšie raz vidieť ako stokrát počuť...takže aj vy keď budete teraz počuť , určite vám odporúčam aj vidieť .
Chrám kráľovnej Hatšepsut v Deir el-Bahri
Rozdelenie dynastií
Egyptská história sa delí na niekoľko období a dynastií:
- PREDYNASTICKÁ DOBA - predpokladá sa tzv. nultá dynastia s trvaním približne 150 rokov
- ARCHAICKÁ DOBA
- 1. dynastia: 8 panovníkov (3032 - 2853)
- 2. dynastia: 9 panovníkov (2853 - 2707)
- STARÁ RÍŠA
- 3. dynastia: 6 panovníkov (napr. Džoser) (2707 - 2639)
- 4. dynastia: 8 panovníkov (napr. Chufu-CHEOPS) (2639 - 2504)
- 5. dynastia: 9 panovníkov (napr. Neferefre) (2504 - 2347)
- 6. dynastia: 7 panovníkov
- 7. dynastia: Manehto uvádza počet 70 panovníkov
- 8. dynastia: 17 panovníkov (2216 - 2170)
- I. PRECHODNÉ OBDOBIE
- 9. - 10. Dynastia: 18 panovníkov (Hierakonpolis) (2170 - 2020)
- STREDNÁ RÍŠA
- 11. dynastia: spočiatku len vo Vesete, neskôr v celom Egypte, 7 panovníkov (napr. MentuhotepI.-IV., Antef,) (2119 - 1976)
- 12. dynastia: spočiatku len vo Vesete, neskôr v celom Egypte, 8 panovníkov (napr. Amenhemhat,Seostris) (1976 - 1794/3)
- II. PRECHODNÉ OBDOBIE
- 13. dynastiapribližne 50 kráľov (1794/3 - 1648)
- 14. dynastia: "Drobní" panovníci v delte Nílu- (1648)
- 15. dynastia: obdobie po vpáde Hyksósov, 6 panovníkov (napr. Salites,Beon,Apophis) (1648 - 1539)
- 16. dynastia: Hyksóski vazali, paralelná s 15. Dynastiou
- 17. dynastia: približne 15 panovníkov (len vo Vesete) (1645 - 1550)
- NOVÁ RÍŠA (KRÁĽOVSTVO)
- 18. dynastia: 14 kráľov-faraónov (napr.
- 19. dynastia: 7 kráľov (napr. Ramzes I.,II., Sethi, Amenmesset) (1292 - 1186/5)
- 20. dynastia: 10 kráľov (napr. Sethnakht,Ramzes III.-XI.) (1186 - 1070/69)
- III. PRECHODNÉ OBDOBIE
- 21. dynastia: 7 kráľov (napr. Smendes,Osochor,Psusennes) (1070 - 946/5)
- 22. dynastia: 8 kráľov (napr. Sešonk I.-V.,Pami,Takelot) (946/5 - 774)
- Hornoegyptskí panovníci: 9 panovníkov (napr. Harsiese,Rudamun) (774 - 730)
- 23. dynastia: v Delte, 3 panovníci (napr. Iuput, Pedubastis) (765 - 722)
- 24. dynastia: 3 panovníci (napr. Sais) - (714)
- NESKORÁ DOBA
- 25. dynastia - Kušitská: 6 panovníkov (napr. Kašta, Sabaka,Tanunamum.Taharka) (pred746 - 655) - následnícka vláda v Núbii
- 26. dynastia - "Saiská": 6 panovníkov (napr. Psametikus,Nesko,Apries,Amasis) (664 - 525)
- 27. dynastia (1. perzská nadvláda): 7 panovníkov (napr. Xerxes,Darius) (525 - 401) - (v Perzii od r. 359/8)
- 28. dynastia: panovník Amyrtaios (401 - 399)
- 29. dynastia: 4 panovníci (napr.
- 30. dynastia: 3 panovníci (napr. Nektanebo,Teos) (380 - 342)
- 31. dynastia: 2. perzská nadvláda, 4 panovníci (napr. egyptský antipanovník Chababaš) (342 - 336/5)
- PTOLEMAIOVSKÁ DOBA
- Macedónska dynastia: Alexander Veľký, Filip Arhidaeus, Alexander IV. (332 - 306)
- Ptolemaiovská dynastia: tzv. vláda diadochov Ptolemaios I. - XII., Kleopatra Bereniké III.,IV.,(Kleopatra Filopator 51 - 30) (306 - 30)
- Rímska dynastia: 30 r. n. l. - 313 n.l.
Faraóni - Božskí panovníci
Faraón bol titul používaný pre vládcu Egypta. Oficiálny titul znel „kráľ Horného a Dolného Egypta“. Slovo pochádza z egyptských slov per-aa - „veľký dom“, teda kráľovský palác. Už v najstarších prameňoch má palác význam slova „vláda“, neskôr sa stal (neoficiálnym) titulom kráľa. Prvé doložené použitie obratu v tomto význame sa týka Thutmose III.(1479-1425), pred kartušou so zapísaným kráľovským menom sa po prvýkrát objavuje počas 22. dynastie.
Dnes v egyptológii prevláda názor, že Egypťania svojich panovníkov chápali ako bytosti dvojakej podstaty - božskej a ľudskej súčasne. Božstvo kráľa bolo dané najmä božstvom jeho úradu - večnej kráľovskej moci. Faraón bol zvrchovaným panovníkom celého Egypta: bol zároveň bohom aj kráľom. Bol vodcom i ochrancom svojho ľudu, najvyšším náboženským, vojenským i politickým činiteľom. faraón mal v spoločnosti celkom výnimočné postavenie. Egypťania totiž verili, že je synom boha Slnka Réa. Bohovia ho poverili, aby vládol Zemi, a preto im bol roveň.
Keď sa Egypťania stretli so svojím panovníkom tak sa hodili na kolená a pobozkali zem: preukazovali tým svoj strach, svoju pokoru i rešpekt pres tým, kto riadil ich životy a od koho očakávali len dobré a správne skutky. Svojou božskou i pozemskou silou mal faraón chrániť Egypťanov pred všetkými nebezpečenstvami: pred vpádmi nepriateľov, pred obdobiami sucha, pred hladomorom... Rozhodoval o poriadku a spravodlivosti. Rozhodoval sám, no vládnuť mu pomáhali úradníci.
Hneď po nástupe k moci začal každý nový faraón so stavbou vlastnej hrobky. Bola to jedna z prvých vecí, na ktorú musel myslieť. No ak bol zámer rozsiahly a komplikovaný, práce sa do jeho smrti neskončili. To vysvetľuje, prečo toľko kráľovských hrobiek v Egypte zostalo nedokončených -pretože, keď faraón zomrel, nepokračovalo sa.
Starí Egypťania verili, že po smrti bude ich duch žiť ďalej, a tak sa usilovali zabezpečiť si čo najpríjemnejší posmrtný život faraónov.
V období starej ríše bol posmrtný život výsadou faraónov. Hrobka mala byť príbytkom pre ka - faraónovho ducha, neviditeľného sprievodcu živej bytosti. Egypťania sa domnievali, že ka žije, kým pozemské telo nepodľahne času. Preto telá svojich mŕtvych balzamovali. Na posmrtný život potrebovalo ka aj predmety, ktoré zosnulý používal počas svojho pozemského života, osobitne dôležité boli potraviny.
Země území záhad tajemství velké Sfingy a pyramid Dokument
Hlavným účelom hrobky bola ochrana tela a uložených predmetov pred vykrádačmi hrobov. Veď pyramídy boli aj ukážkou moci a bohatstva faraónov. Tých pri odchode do posmrtného života sprevádzali rozprávkové poklady. Aj vyššia šľachta mala vo svojich hrobkách vzácne predmety a dokonca aj pomerne jednoduchých ľudí pochovali aspoň s niekoľkými misami jedla.
Pyramídy v Gíze
Pyramídy
Pyramídy sú veľkolepé kráľovské hrobky, ktoré sa stavali v období Starej ríše. Slúžili ako uloženie mumifikovaného faraónovho tela. K múmii sa ukladal nábytok, šatstvo a vzácne predmety, ktoré faraón používal za svojho života. Pyramídy mali tvar stupňovitého ihlana. Po stupňoch mohol kráľ vystúpiť do neba, aby sa znova stretol so svojím otcom Réom, bohom Slnka. Hrany pyramídy predstavovali slnečné lúče.
Keď sa Níl rozvodnil, roľníci prepravovali na loďkách obrovské kamenné bloky. Na súši ich potom premiestňovali na akýchsi saniach, ktoré sa kĺzali po navlhčenej zemi Aby dostali kamene do výšky niekoľko sto metrov , vybudovali po boku pyramídy šikmú rampu. Keď stavbu dokončili, rampu zrúcali. Do pyramídy bol sarkofág vložený už počas stavby.
Nakoniec pyramídu zariaďovali a zdobili omietkari, štukatéri, kresliči, maliari, sochári, či kamenári ktorí realizovali vnútornú výzdobu. Nezaháľali ani dekoratéri - šperkári a zlatníci, stolári a rezbári, tkáči - tí všetci boli zainteresovaní do prípravy pohrebnej výbavy ktorá musela spĺňať tie najprísnejšie kritériá. A hrobka bola pripravená kým nepríde panovníkov čas.
Známe pyramídy v Gíze
V Gize pri Káhire stoja tri najväčšie pyramídy sveta:
- Prvá a najväčšia, známa ako Veľká pyramída, bola pamätníkom faraóna Chufeva (po grécky Cheopsa), ktorý vládol približne od roku 2590 do roku 2567 pred n. l. Je aj jedniným zo siedmych divov sveta, ktorý sa nám zachoval až dodnes. Veľká pyramída bola pôvodné 146 metrov vysoká a jej štvorcový pôdorys s 229 metrami na každej strane zaberá plochu 5,3 hektára. Na túto plochu by sa zmestilo 200 tenisových kurtov. Pyramídu postavili asi z 2 300 000 kamenných kvádrov. Každý z nich váži v priemere vyše 2,5 tony, niektoré majú viac než 15 ton a žulové dosky v strope Chufevovej pohrebnej siene vážia 50 ton.
- Druhá najväčšia pyramída (prostredná) patrila Cheopsovmu snynovi Rachefovi (po grécky Chefrenovi). Pôvodne bola vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa bola 215,3 m x 215,3 m. Jej uhol sklonu je 52°20'. Jej pôvodné alabastrové obloženie sa zachovalo len na jej vrchole (a podľa toho ju možno ľahko spoznať a pôsobí aj ako vyššia). Mala dva vchody zo severu. V pohrebnej komore je veľký žulový sarkofág. S Veľkou Sfingou, pri ktorej stojí Rachefov údolný chrám, zádušný chrám pyramídy spája 400 m dlhá stúpajúca cesta. Južne od pyramídy sa nachádzajú malé zvyšky satelitnej pyramídy.
- Tretia pyramída v poradí patrila faraónovi Menekaurovi (po grécky Mykerinovi), ktorý bol Cheopsov vnuk. Vládol od roku 2532-2503 pred Kr. Pôvodne bola vysoká 62 metrov.
Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dáhšure, el-Lište, Mejdúme a el-Lahúne.
Veľká SFINGA
Strážkyňa pyramíd. V staroegyptskom umení monumentálna socha s telom leva a hlavou kráľa, v ktorom je vyjadrená vládnuca moc kráľa. Väčšina bádateľov je presvedčená, že ju do skaly dal vytesať Chafre (Chefren, Rachef), ktorý vládol okolo 2500 pred Kr. Takisto sa väčšinou tvrdí, že rysy Sfingy predstavujú tvár samotného Chafreho, ale aj toto tvrdenie je veľmi sporné. Ak vychádzame z predpokladu, že socha vznikla ako súčasť gízskej nekropoly, mala azda úlohu strážcu tejto nekropoly. Okolo roku 1279 pred Kr. dal sochu ako posledný rozsiahlo prepracovať Ramesse II.. Ďalšie zásahy na nej urobili stáročia neskôr Arabi. Socha bola v minulosti po stáročia úplne alebo prevažne zaviata pieskom.
Od roku 1979 sú pyramídy v Gíze a takisto aj kolosálna socha Sfingy súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Údolie kráľov
Hrobky faraónov v Údolí Kráľov
Úradný názov tohto pohrebiska znel v staroegyptštine Ta-sechet-maat, čo v preklade znamenalo "Veľké a majestátne pohrebisko miliónov rokov faraónov, života, sily a zdravia v západných Tébach (Vesete)". Arabi mu dali meno Bibán el-Mulúk, J. F. Champollion zasa Údolie kráľov (angl. The King’s Valley) a to je názov pod ktorým ho pozná väčšina ľudí.
Nad Údolím kráľov sa týči zaujímavý horský útvar "Thébsky štít", ktorý domorodci nazývajú aj el-Kurn, Roh. El-Kurn totiž svojím tvarom pripomína pyramídu čo je vo vzťahu k miestu nad ktorým sa týči viac ako symbolické. Starovekí Egypťania ho považovali za stelesnenie bohyne Meretseger, "Tá, ktorá miluje ticho". Údolie kráľov sa rozdeľuje na Východné údolie a Západné údolie.
Zoznam hrobiek v Údolí Kráľov:
Najznámejšie hrobky vo východnom údolí. Väčšina z hrobiek je prístupná verejnosti.
- Ramesse I.-XI.(objavitelia a prieskumníci hrobiek napr.J.Burton,Bruce,G.B.Belzoni)
- Thutmose I. (hrobku objavil r. 1899 V.Loret )
- Thutmose II. (hrobku objavil r.1900 Howard Carter)
- Thutmose III.(hrobku objavil r.1898 V.Loret)
- Thutmose IV. (hrobku objavil Howard Carter)
- Amenhotep II. (hrobku objavil r.1898 V.Loret)
- Amenhotep III.(hrobku objavili r.1799 Jollois a de Villiers)
- Setchi I.,II.
- Amenmesse
- Maiherpi
- Veserhat,Horemheb
- Juja a Thuju (hrobky objavené r.1903-1908 Howard Carter)
- Siptah
- Tutankhamun (najznámejšia hrobka, dovtedy jediná nevylúpená, objavenáHowardom Carterom v roku 1922)
Ďalej sa v Údolí Kráľov nachádza mnoho pohrebných komôr, chodieb bez nápisov a malieb alebo hrobiek bez nápisov.
Ďalšie významné archeologické udalosti a objavy :
- r.1708 - 1712 Claude Sicard lokalizoval Veset (gr. Théby) a jeho hrobky
- r.1734 R. Pococke nakreslil jeho prvý plán na ktorom bolo 18 hrobiek z ktorých ale bola prístupná len polovica, svoje poznatky publikoval v knihe Pozorovania Egypta
- r.1824 - 1830 J. G. Wilkinson pôsobiaci v Údolí kráľov identifikoval a očísľoval hrobky. Číslovanie sa používa dodnes
- r.1828 - 1850 Údolie navštívili významné osobnosti egyptológie ako J. F. Champollion, R. Lepsius, R. Hey či I. Rosellini
- r.1995 K.
- Rok 2006 priniesol prekvapujúci objav v Údolí kráľov, kde bola vo februári objavená prvá hrobka od roku 1922, kedy bolo odkryté miesto posledného odpočinku faraóna Tutanchámona. Aj keď sa v najnovšej hrobke neobjavili žiadne múmie, bolo v nej niekoľko sarkofágov, dokonca jeden menší - detský zo zlata.
Zlatá posmrtná maska Tutanchamóna
TUTANCHAMON
Patrí do 18. dynastie a bol v poradí dvanástym faraónom tejto dynastie. Vládol v rozmedzí približne 1333 pred Kr.-1323 pred Kr.
Život
Na trón nastúpil, keď mal deväť rokov. Kráľom sa stal po Smenchkarem, ktorý zomrel za záhadných okolností. Tutanchamón sa stal bábkou v rukách Amónových kňazov. Zmenil si meno z Tutanchaton na Tutanchmón a aj jeho manželke Ancheseppaaton na Anchesenamon. Na dokumentoch uvádzal len trónne meno Nebcheprure. Pri svojej korunovácií dal spraviť sochu , kde stojí oproti Amónovi v menšej výške. Dal sa presťahovať z Achetatonu do paláca Amenhotepa III.s celým jeho dvorom, s háremom aj s manželkou do Malkaty. A jeho uznal za „otca božieho“ a spolukráľa, Haremheba vymenoval za „dôverníka nad všetkými kráľovskými dôverníkmi“.
Venoval sa aj zábavám, nie je však pravdepodobné, že by niekedy lovil levy a vonkoncom už nepozabíjal masy nepriateľov. Taký faraón kňazom vyhovoval a jeho nečakaná smrť šokovala ich aj Tutanchamóna, lebo jeho hrob nebol dokončený. a dal sa tam znázorniť v leopardej koži (veľkňazskej) pri vykonávaní rituálu otváranie úst. Hneď ako zomrel Tutanchamon, požiadal Aje o ruku Anchesenamon, ale ona ho odmietla. Tutanchamónova hrobka bola už vtedy dávno zatvorená. Dokonca sa raz do nej dostali aj lupiči. Určite si aj niečo odniesli, lebo ich tam nachytali dozorcovia. Tí po nich hrobku trochu poupratovali. Hrobku zatvorili a šli preč.
Tak ostala až kým Howard Carter v roku 1922 nenašiel jej vchod. „Jedinou pozoruhodnosťou v jeho živote bolo, že zomrel a bol pochovaný“ povedal Howard Carter. „Vďaka nemu sme sa dozvedeli mnoho.“ Od Carterových čias prevláda názor, že Tutanchamón bol synom Achnatona a jeho vedľajšej manželky Kije. Dodnes sa nevie prečo súčasne s Tutanchamónom boli poch...
Kráľovná Nefertari
O kráľovnej Nefertari, prvej manželke Ramzesa II., vieme veľmi málo. Kráľovské manželstvá v starovekom Egypte mali často za úlohu upevniť vzťahy medzi mocnými rodmi, ktoré sa spečatili krásnou nevestou. Bola teda svadba Ramzesa II. Odpoveď sme hľadali v nádherne vyzdobenej hrobke, ktorú pre ňu vybudoval v Údolí kráľovien v Západných Tébach. Ramzes II. si nikdy nenechal ujsť príležitosť, aby mohol velebiť sám seba. V jej hrobke však Ramzes nie je vôbec zobrazený a ani raz sa nespomína. Posledný prejav oddanosti venoval Ramzes celý iba svojej kráľovnej.
Na obrázku je výjav z hrobky - zobrazuje kráľovnú, ktorú vedie boh s hlavou sokola Harsiese (Hórus, syn Izis - na obrázku nie je zachytený). Boh drží Nefertari za ruku a predstavuje ju bohovi Re-Horakty a západnej bohyni - Hathor. Kráľovná je zaodetá do jemného priesvitného rúcha s červenou šerpou okolo pása. Pestrofarebná, no krehká hrobka kráľovnej Nefertari je v súčasnosti z bezpečnostných dôvodov väčšinou zatvorená. Hovorím väčšinou, pretože malé skupiny môžu výnimočne získať povolenie na krátku návštevu, pokiaľ zaplatia nemalú sumu za vzácnu vstupenku.