Literatúru rozdeľujeme podľa žánrov na:
- Odbornú - odborné knihy, učebnice, ktoré pôsobia na rozum čitateľa.
- Umeleckú:
- Lyrika - básne
- Epika - poviedky, novely, rozprávky, romány
- Lyrická - nemá dej
- Epická - má dej
- Lyricko-epická - má dej začlenený do prírody
Epos je rozsiahle veršované epické dielo, v ktorom autor opisuje určité historické obdobie národa (Homér - opisoval trójske vojny v Ilias a Odysea, Ján Hollý - Svätopluk).
Román je rozsiahle epické dielo, ktoré zachytáva osudy postáv v románe v širšom časovom období. Kratšími epickými útvarmi sú novely, poviedky.
Postavy v románe (v epických dielach) sú veľmi rôznorodé. Rozlišujú sa charakterovými vlastnosťami, autor ich môže idealizovať (pripisuje najlepšie vlastnosti) alebo ich zobrazuje skutočné, reálne.
Romantizmus v európskej literatúre
Spoločenský vývoj v Európe medzi Veľkou francúzskou revolúciou (1789 - 1794) a buržoáznymi revolúciami (1848 - 1849) bol zložitý a protirečivý. Kapitalistické vzťahy ovládli spoločnosť a jednotlivec strácal istotu, začal sa cítiť v spoločnosti osamotený. Protirečenia sa zdali rozumovo neriešiteľné. Proti rozumu sa zdôrazňuje cit.
Vzniká nová filozofia - idealizmus (nemecký filozof Hegel), ktorá považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, hmotu, bytie za druhotné. Vzniká kult silného jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus).
Znaky romantizmu:
- Individualizmus: silný jednotlivec, ktorý nadraďuje seba nad všetko.
- Hrdina: osamelý, pochádzajúci z jednoduchého ľudu, má silné ideály, za ktoré umiera; individuálny alebo kolektívny.
- Idealizácia: čierno-biele videnie postáv a situácie.
- Autoštylizácia: autor je hlavnou postavou.
- Titanizmus: tulák, pútnik, ktorý pomáha ľudstvu, vzdoruje osudu a zomiera za svoje ideály.
- Prostredie: tajuplné.
- Čas: doba v minulosti.
- Konflikt: medzi snom a skutočnosťou.
- Kontrast: medzi dobrom a zlom, ale harmónia kontrastov.
- Druhová a žánrový synkretizmus: hranice medzi druhmi a žánrami zanikajú.
- Tzv. prírodná mystika: túžba po prírode.
Romantizmus prispel k posilneniu identity jednotlivých národov, zaoberal sa hlavne históriou národov, národným jazykom a ľudovou kultúrou.
Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži
Victor Hugo bol zakladateľ francúzskeho romantizmu, básnik, dramatik, prozaik a esejista. Jeho román Chrám Matky Božej v Paríži je historický román z 15. storočia, opisujúci reálny svet aj svet ideálov, vymyslený dej sa odvíja od skutočnosti. Základom fabuly sú osudy mladej cigánky Esmeraldy a vášnivá láska pokryteckého kňaza Frolla k nej.
Zvonár v chráme, hrbáč Quasimodo, Esmeraldu ochraňuje, ale po jej poprave zhodí Frolla z veže a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde. Román sa vyznačuje harmóniou kontrastov (Esmeralda, Quasimodo). Dielo je typické romantickým napätím, protikladmi, výnimočnými postavami i filozofickými úvahami.
Postavy:
- Quasimodo - fyzicky odpudzujúci, ale vnútorne čistý. Stelesňuje nevedomosť a veľkú silu ľudu; titan; úprimne a čisto miluje Esmeraldu; nástroj osudovej pomsty.
- Esmeralda - krásna vo vnútri aj navonok, kontrastne vyniká na pozadí temného stredoveku, stelesnenie pôvabu a krásy, plná citov, no nemiluje Quasimoda - zamilovaná do Phoeba.
- Claude Frollo - múdry, vzdelaný arcidiakon, ale aj alchymista a hermetik - považovaný za čudáka. Človek s čiernou dušou - kontrast. Znázorňuje stredoveký rozpor medzi cirkvou a životom, vierou a vedou, pravdou a pokrytectvom, drevený osudovosťou lásky - láska k Esmeralde sa mení na posadnutosť.
- Pierre Gringoirre - Esmeraldin manžel, mysliteľ a tvorivý génius, ten, ktorý podnieti ľud do vzbury; objaví ušľachtilé jadro, ľudskosť a lásku v chudobnom ľude. Ľahko sa nadchne, nič nedotiahne do konca.
Alexander Sergejevič Puškin: Kapitánova dcéra
Historická próza z 18. storočia je zasadená do obdobia sedliackeho Pugačovovho povstania. Autor venoval Pugačovovi pozornosť aj v diele História pugačovovskej vzbury (dokumentovaná biografia vodcu povstania), dokonca sa v roku 1833 sám vydal po miestach spojených s týmto vodcom povstania. (Jemelian Ivanovič Pugačov, 1742-1775, bol donským kozákom, v rokoch 1773-1774 sa postavil na čelo sedliackej a kozáckej vzbury na rieke Jaik a vyhlásil sa za vtedy už mŕtveho cára Petra III. Podarilo sa mu dobyť mnoho pevností a miest. Po zrade bol popravený pri meste Orengurg.)
Dielo nesie typické znaky romantickej historickej prózy, na pozadí historickej udalosti sa rozvíja príbeh lásky, ktorej sa do cesty stavajú prekážky. Griňov je ušľachtilý pôvodom i povahou, z rozmaznaného šľachtického chlapca sa stáva čestný muž. Švadrin je zákerný, nečestný, zradný, krutý k Márii, ktorá odmietla jeho lásku; zradí cára a prebehne k povstalcom, až do poslednej chvíle sa snaží pomstiť svojmu sokovi Griňovovi a nespravodlivo ho označí za zradcu.
Pugačova autor zobrazuje ako nekultúrneho, nevzdelaného, brutálneho mužíka, ale zvláštnosťou diela je správanie sa Pugačovova k hlavnej postave Griňovovi, ale aj opačne. V postave vodcu povstania nachádzame neočakávané reakcie (milosť, obdarovania, pocit potreby splatiť dlh atď.) Osud Griňova autor vložil niekoľkokrát do rúk Pugačova.
Skladá sa zo 14 kapitol (s názvom a s mottom - v niektorých kapitolách sú to aj celé ľudové piesne), v ktorých hlavná postava prerozpráva svoj príbeh. Rozprávač je v 1. osobe sg. (ja-forma). Autor v pozícii vydavateľa na konci 14. kapitoly dopovie osud hlavnej postavy a spomenie popravu Pugačovova. Zmieni sa, že rodinné zápisky priniesol vydavateľovi jeden z vnukov hlavnej postavy.
Hlavné postavy:
- Peter Andrejevič Griňov - mladý šľachtic, syn Andreja a Vasilievny, občas ľahkomyselný, ale inak statočný a rozumný.
- Archip Saveľjič - Griňov služobník, Petrov sprievodca, verný a dobrácky starec.
- Ivan Kuzmič Mironov - kapitán, veliteľ Belogorskej pevnosti, Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý.
- Vasilisa Jegorovna Mironovová - jeho žena.
- Mária Ivanovna Mironovová - dcéra, plachá, rozumná a citlivá dievčina, zamilovaná do Petra.
- Maximič Švabrin - seržant v Belogorskej pevnosti bývalý vojak. Žiarli na lásku medzi Petrom a Mašou, pretože ona ho odmietla. Chce sa pomstiť Petrovi. Je skúsený, smelý, ale hrubý.
- Jamelian Pugačov - vodca roľníckeho protifeudálneho povstania v 18. storočí.
| Dielo | Autor | Hlavné postavy | Historické pozadie |
|---|---|---|---|
| Chrám Matky Božej v Paríži | Victor Hugo | Quasimodo, Esmeralda, Claude Frollo | 15. storočie, Paríž |
| Kapitánova dcéra | Alexander Sergejevič Puškin | Peter Andrejevič Griňov, Jamelian Pugačov, Mária Ivanovna Mironovová | Pugačovovo povstanie v Rusku, 18. storočie |