Len málo literárnych diel sa tak preslávilo a stalo námetom mnohých filmových spracovaní ako Chrám Matky Božej v Paríži a Bedári. Ich autor, Victor Hugo, patril k vrcholným predstaviteľom francúzskeho literárneho romantizmu. V jeho svetoznámych dielach sa odrážajú humanistické tradície aj historické procesy, ktorými francúzska spoločnosť prechádzala v 19. storočí.
Victor Hugo, jeden z najslávnejších predstaviteľov svetovej literatúry, sa do sŕdc miliónov čitateľov zapísal ako autor mnohých vynikajúcich prozaických, básnických i dramatických diel. Azda najznámejšie z nich je jeho historický román Chrám Matky Božej v Paríži (1831), ktorý po rokoch ponúkame slovenským čitateľom v novom vydaní.
Victor Hugo
V monumentálnej románovej freske ožíva pred našimi očami nielen tragický príbeh znetvoreného zvonára Quasimoda a krásnej Cigánky Esmeraldy, ale aj sám Paríž pätnásteho storočia - stredoveké mesto so svojou magickou atmosférou, úzkymi uličkami a námestiami, nespočetnými vežami a kostolmi, medzi ktorými dominuje Chrám Matky Božej, nádherná majestátna katedrála, s ktorou sú nerozlučne späté osudy hlavných hrdinov. Ich príbeh dotvára množstvo epizód, kde sa vystrieda veľa postáv z najrozličnejších spoločenských vrstiev vrátane tých najvyšších. Do centra románu sa však postupne dostáva ľud - parížska chudoba, živelne sa búriaca proti cirkevnej tyranii a objavujúca svoje ušľachtilé jadro, lásku a ľudskosť uprostred stredovekej krutosti a tmy.
Život Victora Huga
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon ako syn generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a prívrženkyne monarchie. Postoje k politike a k dianiu v spoločnosti boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné a aj v samotnej rodine Hugovcov dochádzalo denne k prudkým výmenám názorov. Už ako pätnásťročný získal úspech svojimi básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne.
Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, keď sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberálnych ideí, ktoré našli výraz najmä v divadelných hrách ako Kráľ sa zabáva, Maria Tudorová, Angelo, tyran padovský a predovšetkým v tragédii Ruy Blass.
V polovici 50. rokov 19. storočia sa Victor Hugo venoval politike. Spočiatku v intenciách monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom zákonodarného francúzskeho zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu.
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži. Dožil sa 83 rokov.
Chrám Matky Božej v Paríži a jeho úspech
Chrám Matky Božej v Paríži z roku 1831 bol preložený do mnohých európskych jazykov a tiež viac razy sfilmovaný. Zrejme najslávnejší je film Zvonár u Matky Božej z roku 1956, v ktorom hlavné postavy stvárnili hviezdy strieborného plátna Gina Lollobrigida a Anthony Quinn.
Chrám Matky Božej v Paríži
K dodnes veľmi čítaným aj filmovaným Hugovým dielam patrí rovnako slávny román Bedári, ktorý napísal o viac než tri desaťročia neskôr. Victor Hugo sa inšpiroval viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s realizmom a sociálnymi témami. Svetoznámy román bol viackrát prenesený na filmové plátno a tiež na divadelné javiská v podobe muzikálu. V rovnomennom filme z roku 1958 stvárnil hlavnú postavu Jeana Valjeana legendárny francúzsky herec Jean Gabin, o 24 rokov neskôr s veľkým úspechom Lino Ventura. Zahral si ju aj Gerard Depardieu v televíznom seriáli z roku 2000 a dočkal sa filmového spracovania aj v roku 2012, hlavnú postavu stvárnil austrálsky herec Hugh Jackman.
Ďalšie významné diela
Známe sú aj jeho diela Robotníci mora či Človek, ktorý sa smeje. Z básnickej tvorby zbierky Ódy a balady, Tresty, Piesne ulíc a lesov a Zvrchovaný súcit.
Autor dokonale vystihuje vtedajšiu dobu a problémy v spoločnosti, rovnako ako aj vo svojich ostatných dielach. Historický román "Chrám Matky Božej v Paríži" Victora Huga, slávneho predstaviteľa svetovej literatúry z obdobia francúzskeho romantizmu, patrí medzi jeho najoblúbenejšie romány.
Postavy románu Chrám Matky Božej v Paríži
Medzi realisticky vykreslené postavy sa radí postihnutý hrbáč, ktorý má len svoj vysmiaty život, osirelé cigánske dievča, ktoré si svojou krásou podmanilo všetky srdcia a pritom sama túži po naozajstnej láske alebo kňaz, ktorý by mal byť morálnym vzorom všetkým postavám románu, on si však naopak vynucuje lásku cigánky.
Tragický príbeh hrbáča, zvonára Quasimoda je plný kontrastov. Jeho vonkajší výzor je odpudivý, on je však vo svojom vnútri citlivý a starostlivý človek. Krásna cigánka Esmeralda, ako aj Paríž pätnásteho storočia ma zaujali pri každom návrate k tomuto románu. Takisto stredoveké mesto so svojou magickou atmosférou, úzkymi uličkami a námestiami, vežami a kostolmi, medzi ktorými dominuje majestátna katedrála Chrám Matky Božej je úchvatné. Napätím som sledovala osudy hlavných hrdinov. Ich príbeh pozostáva z mnohých epizód.
Victor Hugo vyčaroval podrobným popisom nielen krásu Paríža v stredoveku, ale aj smutnú lásku krásnej cigánky Esmeraldy a kapitána Phoebusa veliteľa kráľovskej stráže. Skutočným hrdinom nádeje je samotná katedrála Notre-Dame, ktorá vyčnieva v chaose okolitých uličiek, reprezentuje Francúzsko búrlivého stredoveku. Do pozornosti románu sa však dostala aj parížska chudoba, ktorá sa živelne búrila proti cirkevnej tyranii.
Autor na začiatku diela detailne opisuje Paríž v plnom prúde osláv a veľkú sieň Súdneho paláca, v ktorej sa malo konať mystérium Pierra Gringoira. Bolo prerušené najskôr žobrákom, ktorý prosil o almužnu a neskôr príchodom kardinála. Skončilo sa však neúspechom. Ľud v sieni si volil aj kráľa bláznov. Stal sa ním Quasimodo, ktorý ani nepotreboval masku aby vyzeral odstrašujúco. Rozhodne sa ju sledovať. V tme jednej uličky ju prepadli dvaja muži. Na pomoc jej prišiel kapitán lukostrelcov, Phoebus, do ktorého sa Esmeralda zamilovala. Jedného z týchto mužov chytili a to Quasimoda. Dostal sa za to na pranier. Esmeralda ušla.
Gringoire sa pustil za ňou, v tme však zablúdil a dostal sa na Dvor divov, sídlo tulákov, žobrákov a zlodejov, ktorí ho chceli zabiť. Zachrániť ho mohla len ženba s obyčajnou ženou. Esmeralda sa nad ním zľutuje. Na druhý deň pomôže aj Quasimodovi, ktorého trestajú na pranieri za jej únos.
Quasimodo vyrástol v Chráme Matky Božej ako adoptovaný syn arcidiakona Clauda Frolla. Ten ho našiel v chráme, v jasliach, kde vystavujú nájdené deti. Neznáma zlodejka detí si ho vymenila za krásnu dievčinu Esmeraldu. Quasimodo miloval zvony, no po čase z nich ohluchol. Ľudia ho nemali radi pre jeho škaredý výzor, v ktorom vidia zlo. Jediného, koho mal Quasimodo rád bol kňaz Frollo.
Frollo pochádzal z dobrej rodiny, bol vzdelaný. Rodičia mu umreli na mor a tak sa staral aj o svojho brata Jehana. Na námestí bola malá cela nazývaná Myšia diera, v ktorej prebývala stará pustovnica Gudula. Pomätená zo straty dcéry, ktorú jej ako sa nazdávala ukradli ešte ako bábätko cigáni a zjedli ju počas sabatu.
Phoebus bol v dome svojej snúbenice, keď začul ako na námestí niekto spieva. Bola to Esmeralda. Dámy, ktoré boli v dome ju zavolali dnu. Phoebus jej dáva na javo, že sa mu páči a dohodne si s ňou schôdzku. Aj kňaz pozoroval cigánku z veže a keď zmizla vyšiel na námestie ju hľadať. Stretáva Gringoira, ktorý vystupuje spolu s cigánkou. Neskôr príde od Frolla pýtať peniaze jeho brat Jehan. Cestou späť stretne Phoebusa. Spolu idú do krčmi, kde ich sleduje aj kňaz. Dozvie sa o schôdzke Phoebusa a Esmeraldy a počká ich na mieste stretnutia. Frollo, ktorý je chorobne zamilovaný do Esmeraldy to nevydrží a prebodne Phoebusa dýkou. Esmeralda odpadne.
Dostáva sa pred súd, lebo je obvinená z čarodejníctva a z vraždy Phoebusa, ktorý ale naozaj nezomrel. Esmeralda sa k ničomu nechcela priznať, ale z mučenia mala strach a tak sa nakoniec priznala. Odsúdia ju na smrť obesením a zavrú do žalára. Tam prichádza za ňou kňaz, vyznáva jej svoju lásku a dáva jej návrh, že ak ho bude milovať, zachráni ju od smrti. Odvážajú ju na popravisko, ale Quasimodo ju unesie a ukrýva ju na posvätnej pôde chrámu, kde jej nik nemôže ublížiť.
Frollo sa to dozvedel a v noci prichádza za ňou. Na pomoc jej príde opäť Quasomodo, ktorý by útočníka premohol, ale keď zbadá, že to je jeho pán utečie. V druhej časti Paríža na Dvore divov sa konali prípravy na oslobodenie Esmeraldy. Dozvedel sa o útoku na chrám a vyslal tam svojich vojakov. Množstvo tulákov sa zatiaľ snažilo dostať do chrámu. Quasimodo chcel ochrániť Esmeraldu a maril im prácu ako sa len dalo. Pritom zabil aj Jehana. Esmeraldu zatiaľ z chrámu zachráni Gringoire, prevedie ju cez rieku a nechá ju tam samú s Frollom. Ten jej ešte raz ponúka svoju lásku. Keď ho znova odmietne odvádza ju na šibenicu.
Gudula až vtedy spozná v cigánke svoju stratenú dcéru. Bráni ju pred hliadkou, ale to ju tak vyčerpá, že zomiera. Frollo stojí na veži a pozoruje popravu Esmeraldy. Vo chvíli keď ju obesia sa začne smiať. Quasimodo stojí za ním a plní nenávisti k Frollovi za to čo urobil ho zhodí dole. Quasimodo sa s ľútosťou pozrie na biele telo na šibenici a na rozpľašteného kňaza na dlažbe, z oka sa mu vyvalí prúd sĺz a z hrdla sa mu vyderie chrčivý vzdych: „Ach, všetko čo som miloval!“ Po tejto udalosti Quasimodo zmizol.
EP147 victor hugo - chrám matky boží v paříži
Neskôr v pivnici obesencov našli dve kostry. Jedna záhadne stískala druhú. Jedna bola kostra ženy, druhá kostra muža.
Analýza diela
Úplne typické pre romány Victora Huga je siahodlhý opis plný znakov romantizmu, citovosť, filozofické úvahy. Autora k napísaniu diela Chrám Matky božej v Paríži podnietil tajomný nápis v tmavom zákutí jednej veže Chrámu Matky božej. Podľa môjho názoru dielu nechýba nič, čo by mi mohlo chýbať počas čítania. Dielo Viktora Huga vo mne vzbudilo množstvo emócií a donútilo ma zamyslieť sa nad vnímaním ľudí ako takých.
Dielo obsahuje pohľad na ľudské osudy, spoločenské nerovnosti, biedu a nešťastnú lásku. Rovnako poukazuje na žiarlivosť, nenávisť a odlišnosť, ktoré sú často v diele znázornené postavami. Dielo sa zaoberá predsudkami, ktoré sú jednou z hlavných tém celého príbehu. Snaží sa nám ukázať, že spoločnosť posudzuje ľudí povrchne, bez akéhokoľvek kontextu. Ďalej sa autor v knihe zameriava problémami biedy v spoločnosti tedajšej doby, ako aj problémami vzhľadu a chovania jednotlivca a ich vplyvom na spoločenský život.
Victor Hugo sa v tomto románe snaží poukázať na nešťastnú lásku a zároveň poukazuje na význam chrámu Matky Božej, ktorý v príbehu zohráva hlavnú úlohu. Cieľom diela je ponoriť čitateľa do života v minulosti a smutného príbehu zvonára Quasimoda, ktorý musí celý život znášať predsudky ostatných kvôli jeho vzhľadu, a prežíva tragický osud a nešťastnú lásku.
Kniha vystihuje problematiku chudoby a biedy, čo je veľmi vážna téma. Rovnako sa zameriava na rôznorodosť medzi postavami a ich vzhľadom, čím zdôrazňuje rozdiely v spoločnosti. Jediným mínusom je pre mňa možno nedostatočný opis historických okolností a prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Tieto témy nie sú v časti dostatočne rozvinuté, a bolo tak pre mňa ťažké si celé prostredie v hlave predstaviť.