Chrám Matky Božej v Paríži od Victora Huga je historický román, ktorého dej sa odohráva v stredovekom Paríži a v chráme Notre Damme v 15. storočí. Román je príbehom krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda, príbehom dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia.
Autorom diela je Victor Hugo, zakladateľ, teoretik a praktik francúzskeho romantizmu. Úplne typické pre romány Victora Huga je siahodlhý opis plný znakov romantizmu, citovosť, filozofické úvahy. Autora k napísaniu diela Chrám Matky božej v Paríži podnietil tajomný nápis v tmavom zákutí jednej veže Chrámu Matky božej.
Literárne obdobie: Preromantizmus ako predstupeň romantizmu
Román Chrám Matky Božej v Paríži patrí do obdobia romantizmu. Preromantizmus, ako predstupeň romantizmu, sa datuje do 2. polovice 18. storočia a vychádza z francúzskej kultúry. Charakterizuje ho:
- Iracionalizmus - filozofický smer
- Idealizmus - filozofický smer
- Autoštylizácia - autor je hlavným hrdinom
Romantizmus sa prejavuje v diele Chrámu Matky Božej v Paríži najmä v týchto znakoch:
- Citovosť
- Siahodlhé opisy
- Filozofické úvahy
Obsah diela Chrám Matky Božej v Paríži
Dej sa začína dňom, kedy sa odohrávajú dve slávnosti: sviatok 3 kráľov a Slávnosť bláznov. Utrápený Pierre Gringoire bez akýchkoľvek finančných prostriedkov odchádza zo sály, túla sa nočným Parížom, až natrafí na Esmeraldu, mladú cigánku, ktorá si zarába tancovaním a predvádzaním svojej kozičky na námestiach. Začína ju prenasledovať a nečakane ju prepadnú. Chudobnému básnikovi nezostáva nič iné ako sa ďalej pustiť nočnými uličkami a dostáva sa až na Dvor divov, územie žobrákov. Hrozí mu stretnutie so šibenicou, ale objavuje sa záchrana v podobe Esmeraldy, ktorá si ho berie za manžela.
Quasimodo sa stáva kráľom bláznov, oblečú ho do posmešného odevu a usporiadajú sprievod. Pozornosť publika púta aj krásna cigánka Esmeralda so svojou kozičkou Džoli. Gringoire sa túla po Paríži a stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy, ktorý zosnoval Frollo. Kapitán Phoebus únoscov prekvapí a zatkne, Esmeraldu pustí a ona sa doň zaľúbi. Gringoire zablúdi do Parížskeho podsvetia na Dvor Divov a hrozí mu smrť. Život mu zachráni Esmeralda tým, že predstiera, že si ho vezme za manžela. Quasimoda za únos Esmeraldy zatknú, mučia a dajú ho na pranier. Jediná Esmeralda sa nad ním zľutuje a podá mu vodu. Quasimodo sa do nej zaľúbi.
Uplynulo niekoľko týždňov, ale kapitán Phoebus na Esmeraldu nezabudol. Dohodne si s ňou stretnutie, na ktoré však nevedomky, v opitom stave pozýva i arcidiakona Frolla. Ten sa ukrýva v kúte, zatiaľ čo Esmeralda s kapitánom sa vyznávajú so svojich citov. Žiarlivý Claude Frollo vychádza zo svojho úkrytu s dýkou vpred, mieriacou rovno na mladíka, ktorý v okamihu padá s hruďou zakrvavenou. Esmeralda je z tohto náhleho útoku taká rozčarovaná až sama omdlieva a stráca vedomie. Objavujú ju až vojaci, ktorí ju okamžite odsudzujú za vraždu. Pod nátlakom sa činu prizná.
Vo väzení, kde čaká na smrť ju navštívi arcidiakon a ponúka slobodu, ale ona odmieta a radšej zomrie. Ale Quasimodo vystihuje správnu chvíľu a unáša ju do chrámu, kde sa z nich dvoch stávajú dobrí kamaráti. O zajatej Esmeralde sa dozvedá i jej manžel, ktorý privádza do chrámu Matky božej tulákov z celého Dvora divov, aby jeho mladej manželke pomohli. Quasimodo si však myslí, že jeho chránenkyňu chcú zabiť tak ju obetavo bráni.
Arcidiakon ešte raz predostiera svoju ponuku, no tá je i teraz odignorovaná. Esmeralda sa tak dostáva do rúk Guduly, ktorá ju má strážiť, aby sa jej náhodou niečo nestalo. Vďaka maličkej topánočke, ktorá jej jediná ostala ako spomienka po matke, ju Gudula spoznáva a prijíma za svoju stratenú dcéru. Chce ju síce ochrániť, avšak Esmeralde sa pomôcť nedá. Uteká odtiaľ preč a nešťastnou náhodou sa dostáva do rúk vojakom. Jej osud je spečatený.
Quasimodo chce svoju milovanú zachrániť, ale je neskoro, je mŕtva. Claude Frollo sa teší, čo sa mu však nevypláca, keď ho za všetky jeho zlé skutky Quasimodo zhodí z veže chrámu Matky božej a sám sa stráca.
Postavy románu
Medzi hlavné postavy románu patria:
- Esmeralda: Krásne šestnásťročné dievča pokladané za cigánku, plná temperamentu a láskavosti.
- Quasimodo: Škaredý hrbáč, ktorý nemá rád ľudí kvôli ich výsmechu, ale je verný Claudovi Frollovi a zamilovaný do Esmeraldy.
- Claude Frollo: Arcidiakon, ktorý miluje a zároveň nenávidí Esmeraldu, je rozporuplnou postavou.
- Phoebus: Kapitán lukostrelcov, sukničkár, do ktorého sa Esmeralda zamiluje.
- Piére Gringoire: Neuznaný básnik, ktorého Esmeralda zachráni pred smrťou.
Charakteristika hlavných postáv:
Esmeralda
Esmeralda je krásne šestnásťročné dievča pokladané za cigánku. Bola plná temperamentu, neprestajne živá a s úsmevom na tvári. Svojím temperamentom sa živila, bola totiž tanečnicou, spolu zo svojou kozou Džali predvádzali triky na Parížskych námestiach. Je protikladom Quasimoda, je očarujúco krásna, nežná a dôverčivá. Keď bola ešte malé dieťa, tak ju ukradli Cigánky, a tie ju vychovávali. Po jej mame jej ostal iba medailónik a maličká topánočka. Bola taká láskavá, aby zachránila básnika Pierra Gringorie pred popravou, stala sa jeho manželkou, stali sa priateľmi. Pretože bola ľahkomyseľná a prostá zamilovala sa do známeho sukničkára Phoebusa.
Quasimodo
„Obrovská hlava, na ktorej sa ježili ryšavé vlasy, medzi plecami obrovský hrb, ktorého náprotivok sa črtal aj vpredu, stehná a nohy tak čudne pokrútené, že sa mohli dotýkať iba kolenami, chodidlá široké, ruky obludné, štvorhranný nos, maličké ľavé oko prekryté chlpatou ryšavou obrvou, pravé oko sa strácalo pod obrovskou bradavicou a pri všetkej tej obludnosti bola v ňom akási hrozná sila a odvaha.“. Celý svoj život je oddaný svojmu adoptívnemu otcovi a učiteľovi arcidiakonovi Frollovi.
Keď mal Quasimodo 4 roky, dali ho na „adopciu“ do chrámu Matky božej. Pre jeho ohyzdný vzhľad sa ho nikto nechcel ujať. Zľutoval sa nad ním len arcidiakon Claude Frollo. Claude ho naučí čítať, písať a rozprávať. Keď Quasimodo vyrastie, stáva sa z neho zvonár u Matky božej. Svoje povolanie i zvony si veľmi obľúbil, takmer ako jeho adoptívneho otca. Paradoxné je, že zvuk jeho milovaných zvonov ho pripravili o sluch. Katedrála je pre neho celým svetom, pozná každý jej kút. V katedrále žije celý svoj život, takmer ju neopúšťa, lebo kvôli jeho výzoru ho vyštvali zo spoločnosti.
Z kostolnej veže sleduje mladú krásnu cigánku Esmeraldu, ktorá tancuje a predvádza svoje triky s kozou na námestí. Quasimodo sa zamiluje do Esmeraldy, aj pre jeho výzor je láska len jednostranná. Po tom, čo Esmeraldu odsúdia na smrť Quasimodo koná nadľudské až titanské činy, aby svoju lásku ochránil pred smrťou. V závere sa rozhoduje medzi láskou ku arcidiakonovi a Esmeralde, volí si lásku k žene a svojho adoptívneho otca zabije.
Claude Frollo
Arcidiakon, ktorý celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Miluje Esmeraldu a kvôli tejto láske je schopný i vraždiť. Je najrozpornejšia postava, je osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na netvora, veľmi vzdelaný, vážený, sám si uvedomuje svoju zmenu, sám hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre, nechce byť pastierom duší, ochutnáva i zakázané ovocie alchýmie a astrológie, rozmýšľajúci o živote, milujúci, ale žiarlivý, neuvedomujúci si city iných a ich konanie. Navonok vystupuje ako múdry muž, ktorého musí každý rešpektovať, no jeho sebecká až chlipná láska k Esmeralde ho privedie k šialenstvu.
Phoebus
Kapitán nočnej hliadky, vždy vyparádený vo svojej uniforme, za ktorým sa každé dievča obzrelo, známy sukničkár, do ktorého sa zamilovala i Esmeralda. Hovorí jej, že ju miluje, čo vôbec nie je pravda. Nakoniec sa ožení so svojou snúbenicou a na Esmeraldu si ani nespomenie.
Pierre Gringoire
Neuznaný básnik, ktorého pred istou smrťou zachráni Esmeralda a on sa pridá k tulákom. V diele sprevádza čitateľa Prížom. Po nevydarenom mystériu prišiel o všetky peniaze. Chceli ho zabiť cigáni, ale Esmeralda ho zachránila tým, že sa zaňho vydala. Svoju záchrankyňu mal úprimne rád, ale ona ostávala k jeho citom stále chladná, nikdy ho nemilovala. Skôr ako do nej sa zamiluje do jej kozičky, ktorú nakoniec zachráni a stane sa z neho bohatý básnik.
Gudula
Esmeraldina pravá matka. Nenávidela cigánov, pretože jej v mladosti ukradli jej krásnu dcérenku, myslela si že ju na sabate zjedli a namiesto nej jej podhodili mrzáka Quasimoda.
Hlavná myšlienka diela
Túžba po slobode, láske, ľudskosti, nenávisť voči bezpráviu a krutosti. Fyzická nepríťažlivosť až ošklivosť nič nehovorí o vnútornej kráse človeka. Často sa stáva, že človek, ktorý pôsobí odpudivo svojím výzorom nás môže prekvapiť svojou nádhernou dušou a môže byť jedinou osobou, ktorá nám podá pomocnú ruku.