Chrám Matky Božej v Paríži, známy aj ako Notre-Dame, je majestátna katedrála, s ktorou sú nerozlučne späté osudy hlavných hrdinov rovnomenného románu Victora Huga. Autor dokonale vystihuje vtedajšiu dobu a problémy v spoločnosti, rovnako ako aj vo svojich ostatných dielach.
Chrám Matky Božej v Paríži počas západu slnka.
Dej a postavy románu
Román sa odohráva v stredovekom Paríži v roku 1482, v dobe vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. Hlavnou myšlienkou diela je obraz Paríža v 15. storočí, kde autor ukazuje žobrákov, zlodejov, študentov, cirkev, prostý ľud a pokryteckú šľachtu. Hlavní hrdinovia stoja na okraji spoločnosti.
Dej sa začína 4. januára 1482 na parížskych mystériách. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvonár Quasimodo, ktorý sa stáva kráľom bláznov. Spolu s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, no je chytený a pripútaný k pranieru. Esmeralda mu prinesie zo súcitu vodu a on sa do nej zamiluje.
Esmeralda je krásna šestnásťročné dievča pokladané za cigánku. Je plná temperamentu, neprestajne živá a s úsmevom na tvári. Svojím temperamentom sa živí, je tanečnicou, a spolu zo svojou kozou Džali predvádzajú triky na Parížskych námestiach. Je protikladom Quasimoda, je očarujúco krásna, nežná a dôverčivá.
Claude Frollo je arcidiakon, ktorý celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Miluje Esmeraldu a kvôli tejto láske je schopný i vraždiť. Je najrozporuplnejšia postava, osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na netvora, sám si uvedomuje svoju zmenu a hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre.
Phoebus je kapitán nočnej hliadky, známy sukničkár, do ktorého sa zamilovala i Esmeralda. Dôstojník parížskeho pluku, ktorý je zasnúbený, a ktorý sa aj napriek tomu radostne oddáva dievčinám a múti im hlavy. Gudula je Esmeraldina pravá matka, ktorá nenávidí cigánov, pretože jej v mladosti ukradli jej krásnu dcérenku.
Charakteristika postáv
- Quasimodo - mrzák, ktorý žije v chráme a robí zvonára. Je to kontrastná postava. Zvonku je mrzký, hrbatý, hluchý, ale vo vnútri je láskavý, citlivý, úprimný.
- Esmeralda - nekontrastná postava. Navonok pekná, vo vnútri úprimná, mravná, vášnivo sa zamiluje do Phoeba, nepristúpi na nečisté ponuky Frolla ani za cenu straty slobody a života.
- Frollo - kňaz Chrámu Matky Božej v Paríži. Najrozporuplnejšia postava. Je nezvyčajný tým, že ako kňaz je nositeľom zlých vlastností.
- Pierre Gringoire - svojou prítomnosťou spája jednotlivé postavy a prostredia románu. Spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom románu. Je to spisovateľ bez úspechu, bez peňazí, dobrodruh, túla sa po uliciach, pozoruje život, hľadá námety.
- Phoebus - kapitán lukostrelcov. Veľmi pekný, ale Esmeraldu nemiluje, chce ju len na pobavenie.
Vnútorný svet Chrámu Matky Božej
Katedrála je pre Quasimoda celým svetom, pozná každý jej kút. V katedrále žije celý svoj život, takmer ju neopúšťa, lebo kvôli jeho výzoru ho vyštvali zo spoločnosti. Ľud sa Quasimodovy vysmieva, ale sa ho aj boja, lebo si myslia že je v spojení s diablom. Quasimodo začína ľudí nenávidieť, stáva sa plachým a nesmelým.
Claude Frollo celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Je najrozpornejšia postava, je osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na netvora, veľmi vzdelaný, vážený, sám si uvedomuje svoju zmenu, sám hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre, nechce byť pastierom duší, ochutnáva i zakázané ovocie alchýmie a astrológie, rozmýšľajúci o živote, milujúci, ale žiarlivý, neuvedomujúci si city iných a ich konanie.
Autor detailne predstavil prostredie celého príbehu pomocou podrobných opisov katedrály Notre Dame. Postavy, ktoré v diele vystupujú sú autorom precízne vykreslené, každá má svoj vlastný osobitý charakter a minulosť, ktorá pomáha čitateľovi urobiť si ucelený obraz na vtedajšiu spoločnosť a ich spôsob života. Osudy postáv sa vzájomne prelínajú a čitateľ tak vidí obraz, ktorý sa na scéne odohráva z viacerých uhlov pohľadu.
Skutočným hrdinom nádeje je samotná katedrála Notre-Dame, ktorá vyčnieva v chaose okolitých uličiek, reprezentuje Francúzsko búrlivého stredoveku. Victor Hugo vyčaroval podrobným popisom nielen krásu Paríža v stredoveku, ale aj smutnú lásku krásnej cigánky Esmeraldy a kapitána Phoebusa veliteľa kráľovskej stráže.
V románe sa nachádza množstvo opisov (Paríž z vtáčej perspektívy, obyvateľstvo, chrám), sú tu tiež vedecké a teoretické pasáže, napr. o kníhtlači, architektúre, atď.
Autor poukazuje na rôzne vrstvy obyvateľov v Paríži, že sú skazené a prehnité. Ukázal ,že aj vydedenec zo spoločnosti, ktorého všetci nenávidia, dokáže milovať a za svoju lásku obetovať aj život. Odcudzuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Na druhej strane je kňaz od ktorého by nikto nečakal že vie byť pokrytecký, otrasný a zlý.
Interiér Chrámu Matky Božej v Paríži.
Záver
Chrám Matky Božej v Paríži je dielo plné kontrastov, vášne, lásky a nenávisti. Victor Hugo vytvoril nezabudnuteľný príbeh, ktorý upúta čitateľa svojou dramatickosťou a neočakávanými zvratmi. Román podáva obraz Paríža v 15. storočí a odhaľuje skryté zákutia ľudskej duše.