Paríž sa honosí množstvom svetovo známych pamiatok. Medzi ne patrí aj Chrám Matky Božej v Paríži (Notre Dame), ktorý sa nachádza vo východnej časti ostrova Ile de la Cité na rieke Seine. Toto duchovné srdce francúzskej metropoly je jednou z najznámejších katedrál na svete a je skvostom stredovekej gotickej architektúry.
Chrám Matky Božej v Paríži
História a výstavba
Dlhotrvajúca stavba katedrály, ktorá je domovskou katedrálou rímskokatolíckej parížskej arcidiecézy, sa začala za vlády Ľudovíta VII. Historici sa dodnes nedokážu zhodnúť na tom, kto položil jej základný kameň, no je isté, že začiatky jej výstavby siahajú do roku 1163. Práce sa začali stavbou chóru, nasledovali chrámové lode, chórové kaplnky a priečelia. Hlavný oltár bol vysvätený v roku 1182, no katedrála bola úplne dokončená až v roku 1345.
Z architektonického hľadiska hlavnou novinkou gotiky je spojenie lomeného oblúka s krížovou klenbou, ktorej rebrá vedú tlaky do štyroch bodov a proti nim sa zvonka vzpierajú oporné oblúky. V gotike každému tlaku zodpovedá protitlak zvislých vzpier, zakotvených v zemi. Toto usporiadanie umožnilo jednak prelamovať v nosných múroch široké otvory (prípadne ich zredukovať na stĺpy) a jednak zdvihnúť klenbu do výšky predtým nepredstaviteľnej.
Architekti a stavitelia
Zo staviteľov sa zachovali mená:
- Jean de Chelles (prevzal vedenie stavby v roku 1258 a potom znovu v roku 1296)
- Pierre de Montreuil (1265-1296)
- Jean Ravy (1318-1344)
- Jeho synovec Jean de Bouteiller (od 1344)
- Raymond du Temple
Exteriér a interiér katedrály
Katedrála na prvý pohľad ohromuje svojím majestátnym vzhľadom. Dosahuje dĺžku 130 metrov, šírku 48 metrov a výšku 35 metrov. Mohutná fasáda je vertikálne rozdelená na tri časti pilastrami. Spodnú časť predstavujú tri hlboké portály s obdivuhodnou reliéfnou výzdobou so stredovekými biblickými výjavmi. Nad vchodom sa nachádza Galéria kráľov s 28 sochami izraelských a judejských panovníkov.
Jednou z dominánt exteriéru je dubový špic pokrytý olovom, dosahujúci výšku 96 metrov. Olovo pokrýva aj strechu. Vo vežiach vysokých 69 metrov sa nachádza päť zvonov. Najväčší z nich je Emmanuel s váhou vyše 13 ton, zavesený v južnej veži. Mohutné priečelie katedrály rozdeľujú piliere s priemerom päť metrov na päť chrámových lodí. Na konci každej z nich sú ružicové okná s nádhernými mozaikami, pochádzajúcimi z 13. storočia.
Tak ako v iných gotických chrámoch ani v interiéri Notre Dame nenájdeme nástenné maľby. Mozaikové okná tak predstavujú najvýraznejší element výzdoby. Najväčší obdiv vzbudzuje okno na severnej strane s námetmi zo Starého zákona. Prechod z transeptu do chóra zdobia dva piliere. V pravom z nich je uložená vzácna socha Panny Márie pochádzajúca zo 14. storočia. V katedrále má svoje miesto aj jedna z významných kresťanských relikvií - Ježišova tŕňová koruna, ktorú pre Francúzsko získal Ľudovít IX.
Spoločenské nepokoje a rekonštrukcie
Pôvodný vzhľad katedrály sa nezachoval. Na podstatných zmenách sa podpísali predovšetkým početné spoločenské nepokoje a vojny a následné rekonštrukčné práce. Katedrála bola v roku 1793 takmer úplne zničená. Cirkvi ju vrátili v žalostnom stave až za vlády Napoleona v roku 1802. V polovici 19. storočia sa katedrála nakoniec dočkala veľkej rekonštrukcie, trvajúcej 23 rokov.
Ich sochy sú rozmiestnené na vrchnej časti fasády pri vežiach, kde vznikol malý svet démonov. Okrem chimér skrášľujú vrchnú časť fasády aj chrliče v podobe kamenných tvárí. Mali nielen estetickú funkciu, ale plnili aj dôležitú úlohu: odvádzali dažďovú vodu z okraja strechy do dostatočnej vzdialenosti od katedrály.
Významné udalosti
Veľkolepý chrám bol celé storočia miestom kráľovských korunovácií aj sobášov. V roku 1302 sa v ňom na svojom prvom zasadnutí stretol prvý francúzsky parlament. V roku 1430, počas Storočnej vojny, tu bol za francúzskeho kráľa korunovaný anglický kráľ Henrich IV. Počas francúzskej Revolúcie bola katedrála v roku 1792 vyplienená a poničená a v roku 1793 dokonca hrozilo, že ju zbúrajú. Zachránil ju úradujúci šéfrevolucionár Maximilien de Robespierre, no aj tak slúžila ako sklad vína.
V roku 1831 vyšiel román Victora Huga „Chrám Matky Božej v Paríži“, kde katedrála vystupuje nie ako miesto deja, ale v podstate ako jedna z hlavných postáv. Popularita tohto románu spôsobila, že záujem verejnosti o katedrálu stúpol a v roku 1840 bol prijatý zákon, ktorý nariadil jej obnovu. Reštaurátorské práce viedol v rokoch 1844-1864 architekt a kunsthistorik Eugene Emmanuel Viollet-le-Duc, ktorému vďačíme za dnešný výzor chrámu.
Poslednú pohromu zažila katedrála počas Parížskej komúny v roku 1871, kedy v nej komunardi založili požiar, ktorý síce zničil veľkú časť zariadenia interiéru, ale našťastie sa nerozšíril až do konštrukcie krovu.
Napriek tomu sa obyvatelia Francúzska zomkli v pomoci a svoju pýchu plánujú obnoviť v čo najkratšom možnom čase. Prezident Macron hovorí o piatich rokoch, ale podľa odborníkov si to vyžiada podstatne dlhšie obdobie.
Zaujímavosti o katedrále Notre Dame
- Notre Dame stavali 182 rokov
- Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži
- Na stavbe pracovali robotníci a za odmenu dostávali mušt
- Zvony na katedrále Notre Dame majú svoje mená i funkciu
- Pred katedrálou Notre Dame sa nachádza bod NULA
- Vyobrazené výjavy z Biblie pre tých, čo nevedeli čítať
- Revolucionárom neunikli ani hlavy sôch kráľov
- Vzácny orgán
- Konali sa tam korunovácie
- Je na Zozname svetového dedičstva UNESCO
| Fakt | Detail |
|---|---|
| Začiatok stavby | 1163 |
| Dokončenie stavby | 1345 |
| Výška veží | 69 metrov |
| Výška špice | 96 metrov |
| Dĺžka katedrály | 130 metrov |
| Šírka katedrály | 48 metrov |
Stratené hrobky Notre Dame | Celý dokument | NOVA | PBS
Hoci sa rekonštrukcia podstatnou mierou odrazila na vzhľade katedrály, Notre Dame dodnes predstavuje unikátnu architektonickú a kultúrnu pamiatku.