Rafajovce sú jedným z najstarších pútnických miest Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, známe svojou zázračnou ikonou Presvätej Bohorodičky. Obec Rafajovce sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd v doline rieky Ondalík, a severozápadne susedí s dolinou rieky Ondavy. Zakladateľom obce bol šoltys Rafaj, ktorý po roku 1554 vybudoval na mieste dnešnej obce vlastné obydlie. Pri jeho dome sa čoskoro usídlilo niekoľko valašských rodín.
Pohľad na Rafajovce
História Farnosti a Chrámu
Presný dátum vzniku farnosti nepoznáme. Farnosť v Rafajovciach bola založená v roku 1690. No v Schema-tizme z roku 1792 sú Rafajovce spomínané ako Parochiák s vtedaj-šími 7 filiálkami. Počet filiálok sa často nemenil, no 50-te roky niektoré odtrhli úplne. Filiálkou, ktorá je čisto gréckokatolícka, sú len Piskorovce. V ostatných prevládalo odjakživa rímskokatolícke viero-vyznanie. Prvým známym kňazom pôsobiacim vo farnosti bol Štefan Bačinský ( r. ? - 1825). Prvým farárom v Rafajovciach bol Peter Bačinský, ktorý tu pôsobil v rokoch 1788 - 1792.
Zatiaľ najstarším zachovaným prameňom o živote far- nosti v 18. stor. je len vizitačný protokol biskupa Michala Manuela Olšavského, ktorý v roku 1752 Rafajovce navštívil. Vo svojom protokole napísal: „V Rafajovciach je drevený kostol, krásny, veľký, v dobrom stave , postavený v roku 1701, krásny zvonku i vnútra. Všetky ikony sú krásne. Oltár je veľký, krásny, čisto zakrytý obrusmi. Bohostánok s krásnou ikonou - drevený. Antimins biskupa Bizanciho. Čaše sú dve, jedna je z medi pozlátená, druhá z cínu, dávna. Iliton čistý. Majú všetky bohoslužobné knihy. Žertveník je dobrý, krásny. Zvony sú dva. Je tu zázračná ikona, ktorá slzila roku 1705, čo je dokázané v došetrení vedenom biskupmi, ale protokoly šetrenia sa nezachovali (vo farnosti), zato na slávu zázraku na sviatok Narodenia Prečistej Panny Márie sú odpusty, púte“.
Drevený chrám v Rafajovciach mohol byť postavený oveľa skôr. Svedčí o tom nápis na malom zvone, ktorý udáva, že pochádza z roku 1536. Preto roku 1750 postavili za pomoci veriacich z celého okolia nový murovaný chrám, do ktorého umiestnili obraz na hlavný oltár. Chrám zasvätili Narodeniu Presvätej Bohorodičky.
Ikona Bohorodičky s Dieťaťom z chrámu v Rafajovciach
Legenda o Zázračnej Ikone
K tomuto pútnickému miestu sa viaže legenda o zázračnom obraze. V ústnom podaní sa dodnes zachovala udalosť, ktorá sa tu odohrala približne pred viac ako 300 rokmi. Dedinku v tom čase postihlo veľké nešťastie. V požiari zhorelo vtedy dvanásť domov aj s dreveným kostolíkom. Zachránil sa len obraz Panny Márie, ktorý zostal nedotknutý. Zvesť o zázračnom obraze sa rýchlo rozšírila do okolitého sveta.
Keďže Rafajovčania nemali vlastný chrám, rozhodli sa vzácny obraz umiestniť do susednej obce. Čo si umienili, to aj vykonali. Po veľkej slávnosti sa procesia veriacich vrátila domov. Aké bolo ich prekvapenie a zdesenie, keď obecný richtár sotva vkročil do svojej izby, videl nad stolom visieť ten istý zázračný obraz. Na druhý deň prišli do Rafajoviec občania Keľče a zarmútene oznámili, že niekto obraz ukradol. Keď sa dozvedeli o zázračnom premiestnení obrazu, ponáhľali sa túto radostnú správu oznámiť do svojej obce.
O týždeň sa situácia opakovala. Procesia, ktorá odniesla obraz, sa ešte nestihla vrátiť do Rafajoviec, už jej v ústrety vyšli ľudia so správou, že obraz je na pôvodnom mieste. Rafajovčania to považovali za znamenie, aby obraz neodnášali.
Ungváry Ede v roku 1900 napísal, že na svahu Giroszka, stál kedysi obrovský dub. Jedného dňa sa na tomto často využívanom mieste odpočívajúcim cestujúcim zjavil obraz Blahoslavenej Panny Márie. Zvesť o neobyčajnom zjave bleskurýchle preletela okolím a všade vzbudila záujem. Záujem sa vystupňoval, keď krátko po zjavení začal z kmeňa tohto bukového stromu vyvierať prameň. V tom čase sa usadil v blízkosti prameňa jeden tichý rehoľník. Mních hneď po svojom príchode namaľoval obraz Panny Márie s Ježiškom. Obraz zavesil na buk a pod ním kázal, spovedal a vysluhoval sviatosti. Mních za pomoci okolitých ľudí postavil drevenú cerkev.
Po dlhom čase drevený chrám zhorel, ale obraz Panny Márie sa zázračným spôsobom zachránil a zostal nepoškodený. Veriaci obraz znova zavesili na buk pri prameni, kam sa chodievali modliť. Po požiari bol tento zázračne zachránený obraz prenesený do Giroviec a bol tam, kým sa v Rafajovciach nepostavila nová cerkev. Ale z girovského chrámu zmizol, neznámym spôsobom sa opäť dostal do Rafajoviec. Táto udalosť sa opakovala. Podľa toho miestni ľudia uznali, že obraz si praje ostať v Rafajovciach.
Vo vizitačnej správe biskupa Michala Manuela Olšavského o Rafajovciach z roku 1752 sa však píše: „Je tu zázračná ikona, ktorá slzila v roku 1705. Tento rok bol rokom povstania Františka Rákociho II., ktoré ničilo a ohrozovalo Mukačevskú eparchiu.
Odpustové Slávnosti
Dodnes je zvykom, že v našej farnosti je odpustová slávnosť dvakrát v roku. Eparchiálna odpustová slávnosť na sviatok Zoslania Svätého Ducha, ďalší na chrámový sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky.
Reprodukcia Ikony Rafajovskej divotvornej ikony Božej Matky. Ikona je vyrobená v dielni Romaniv art autorskou technikou - levkas na masívnom dreve.
Praktické Informácie
- Webstránka: Pútnické miesto v Rafajovciach
- Kontakt: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Rafajovce
tags: #chram #narodenia #presvatej #bohorodicky #v #rafajovciach