Chrám svätej Kataríny Alexandrijskej, stojaci tesne vedľa kostola Narodenia Pána v Betleheme, má bohatú históriu a zohráva významnú úlohu v živote kresťanskej komunity. K obom chrámom priliehajú aj františkánske budovy, celý areál je na zozname dedičstva UNESCO. Chrám sv. Kataríny tak dnes slúži ako odľahčovací chrám pre pútnikov, ktorí sa v Betleheme „nezmestia“ do kostola Narodenia Pána.
Chrám svätej Kataríny Alexandrijskej v Betleheme
Založenie a vývoj
Kostol založili talianski a francúzski križiaci v čase I. križiackej výpravy 6. septembra 1099 v blízkosti jaskyne, kde dlhšiu dobu žil a pôsobil svätý Hieronym. V 12. storočí, v čase existencie Jeruzalemského kráľovstva, bol v blízkosti založený aj kláštor augustiniánskych kanovníkov, ktorého zvyšky sú dnes súčasťou areálu františkánskeho kláštora. Od roku 1347 je chrám zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Od 15. storočia v kostole pôsobili františkáni. V roku 1882 bol celý areál upravený, pretože pod moslimskou nadvládou prišlo k značnému poškodeniu svätyne. V 50. rokoch 20. storočia bola pod vedením architekta Antonia Barluzziho, hlavného pápežského projektanta v biblických lokalitách, prestavba z roku 1882 upravená.
Interiér Kostola svätej Kataríny
Prepojenie s jaskyňami a svätými
Z františkánskeho kláštora je možné dostať sa do sústavy jaskýň pod kostolom Narodenia Pána, kde sa nachádzajú hroby sv. Hieronyma, sv. Paulíny a sv. Eustachie. Ostatky svätcov však boli už v 15. storočí prenesené do Santa Maria Maggiore v Ríme, pretože hrozilo, že ich moslimovia zničia.
Súčasnosť
V súčasnosti chrám slúži ako dôležité miesto pre pútnikov.
Kardinál Pizzaballa v Gaze a Betleheme
Latinský patriarcha Jeruzalema, kardinál Pierbattista Pizzaballa, vstúpil do Pásma Gazy a slávil svätú omšu s katolíckou komunitou. „Sme na vás hrdí, pretože ste zostali tým, čím ste: kresťanmi s Ježišom.“ Na Štedrý večer kardinál slávnostne vstúpil do Betlehema, kde celebroval svätú omšu v kostole Svätej Kataríny. „Celý svet je s vami“, tak sa v nedeľu ráno vo farnosti Svätej rodiny v Gaze prihovoril jeruzalemský patriarcha kardinál Pierbattista Pizzaballa malej kresťanskej komunite v pásme Gazy, ktorá žije už viac ako 14 mesiacov ako utečenci v areáli farnosti. Návštevu kardinála Pizzaballu netrpezlivo očakávali veriaci, ktorí dúfali, že budú môcť osláviť Vianoce so svojím biskupom v pokojnej atmosfére, aspoň jeden deň bez izraelských vojenských útokov a streľby. Izrael totiž už niekoľko mesiacov vedie vojenskú kampaň v Gaze, pričom terčom ozbrojených síl sa stali tisíce palestínskych civilistov.
Latinský patriarcha Jeruzalema, kardinál Pierbattista Pizzaballa, pri vstupe do Pásma Gazy
Kardinál Pizzaballa vstúpil do Gazy tento rok už druhýkrát, prvú návštevu uskutočnil 16. mája. Aby bola zaistená maximálna bezpečnosť kardinála, informácie o návšteve boli poskytnuté až po jeho príchode do katolíckeho komunitného centra. Podarilo sa, ani arabskí teroristi a ani izraelskí vojaci sprievod kardinála Pizzaballu neostreľovali. Kardinál Pizzaballa celebroval svätú omšu v bielom rúchu. Počas omše tiež udelil niektorým mladým palestínskym katolíkom sviatosť birmovania. Vo svojej homílii povzbudil húževnatosť palestínskeho katolíckeho spoločenstva aj týmito slovami: „Ste svetlom našej cirkvi a Vianoce sú práve sviatky svetla. Naším svetlom je Ježiš, ten Ježiš, ktorý, na to nikdy nezabudnite, je tu tiež s vami“, a pokračoval: „Sme na vás hrdí, nie kvôli niečomu zvláštnemu, ale preto, že ste zostali tým, čím ste: katolíkmi s Ježišom.“ V podobnom duchu kardinál Pizzaballa pokračoval aj v Betleheme, kde slúžil svätú omšu v kostole Svätej Kataríny Alexandrijskej.
Svätá Katarína Alexandrijská
Ako napovedá jej prídomok, táto panna a mučenica pochádzala z egyptskej Alexandrie, z aristokratickej rodiny, podľa niektorých prameňov bola dcérou kráľa Kosta. Bola vraj neobyčajne krásna, vzdelaná, múdra, ale aj márnomyseľná. Odmietla mnohých urodzených nápadníkov. Raz jej jeden pustovník povedal, že bude nevestou samotného Ježiša Krista. To ju, pôvodne pohanku, dajako osvietilo a konvertovala na kresťanstvo.
Zahľadel sa do nej rímsky miestodržiteľ, podľa iných zdrojov sám cisár Maxencius (vládol v rokoch 306 až 312). Odmietla ho, navyše ho verejne kritizovala, že uctieva pohanské modly a prenasleduje kresťanov. Poslal za ňou päťdesiat učencov, aby ju presvedčili, že sa mýli. Ale ona ich všetkých obrátila na svoju vieru. Keď nepristala ani na sobáš a vo väzení priviedla ku kresťanstvu aj Maxentiovu manželku a dvesto vojakov, nechal ju mučiť. V rámci presvedčovacích prostriedkov kati používali koleso vybité klincami, no anjel ho bleskom rozštiepil. Dlhé dni nechali Katarínu bez jedla a vody, mučili ju, no vždy sa zázračne uzdravila. A tak sa k slovu dostal meč.
Caravaggio, Konverzia sv. Kataríny Alexandrijskej
Sväticu tradične znázorňujú s mečom, palmou, knihou a kráľovskou korunou na hlave, ale jej hlavným atribútom je práve zlomené koleso. Prostredníctvom neho sa stala patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu. Vyznávajú ju mlynári, kolári, hrnčiari, šičky, obuvníci, kníhtlačiari, lodníci a baníci (popri Barbare). Najmä v stredoveku ju uctievali aj ako ochrankyňu dievčat, panien a manželiek, učiteľov, študentov, teológov, filozofov a rečníkov. Katarína Alexandrijská bola dlhý čas druhou najuctievanejšou ženskou nebeskou postavou, hneď po Panne Márii.