Slovensko sa pýši mnohými kultúrnymi pamiatkami, medzi ktoré patria aj drevené chrámy. Tie sú jedinečné svojou architektúrou a sakrálnou hodnotou. Na území Slovenska sa nachádza viac ako 60 jedinečných drevených sakrálnych stavieb. V Prešovskom kraji sa nachádza vyše tridsať drevených chrámov, najviac v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Mnohé z nich boli postavené bez použitia jediného kovového klinca.
Medzi tieto skvosty patrí aj gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej. Poďme sa pozrieť na jeho históriu, architektúru a význam.

História obce Ladomirová
Obec Ladomirová sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline potoka Ladomirky. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, kedy bola založená v časoch valašskej kolonizácie. V 15. storočí bola najvýchodnejšou a najsevernejšou dedinou v doline Ladomirky a patrila do Šarišskej župy.
Cez obec viedla obchodná cesta z Potisia do Poľska. V roku 1600 mala usadlosť 16 obývaných poddanských domov, obydlie šoltýsa, mlyn, mýtnicu, kostol, faru, školu a kaštieľ. Po prvej svetovej vojne sa v obci usadili ruskí emigranti, ktorí tu v roku 1923 postavili pravoslávny chrám sv. archanjela Michala. Na jeseň 1944 sa pri obci odohrala veľká tanková bitka Karpatsko-duklianskej operácie.
Mierne zvlnený chotár obce v severo-východnej časti pokrývajú listnaté lesy, najmä buky, hraby a brezy. Obec, ktorá vyrástla na významnej obchodnej ceste do Poľska cez Dukliansky priesmyk, založili ako súčasť makovického panstva na tzv. Prvá písomná zmienka je z roku 1914, uvádza zálohovanie dediny Jánovi Bubekovi. V 15. storočí tu bola zriadená mýtna stanica a od roku 1458 v obci stál menší kaštieľ, z neho kasteláni spravovali východnú časť hradného panstva. Od 18. storočia tu mali majetky Ladomírskovci.
Najväčší počet obyvateľov prevažne rusínskeho pôvodu, takmer tisíc, obec dosiahla pred polovicou 19.storočia. Ľudia sa živili prácou v lese a pasení dobytka, neskôr ako doplnkový zdroj obživy tkali plátno, plietli košíky a paličkovali čipky.
Po prvej svetovej vojne sa tu usadili ruskí emigranti, ktorí v dvadsiatych rokoch 20.storočia postavili nový pravoslávny chrám a v roku 1924 založili kláštor s cirkevnou tlačiarňou.
História a súčasnosť gréckokatolíckého chrámu sv. Michala Archanjela
Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca. Presný rok výstavby je známy aj podľa vyrytého datovania na vstupnom portáli chrámu.
Kostol je zrubový trojpriestorový sakrálny objekt, členený podľa ritu do troch významových priestorov a bol vybudovaný podľa vzorových typov podkarpatsko-ruských Lemkov, ktorých východná tradícia u nás zasiahla karpatskú oblasť takmer až po rieku Poprad. Tzv. lemkovský typ dispozície je v Ladomirovej prezentovaný klasickou kvadratúrou troch priestorov na štvorcovom pôdoryse s ústrednou rozšírenou loďou, krytou rovnako ako presbytérium drevenou kupolou.
Ide o drevenú trojpriestorovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke.
Architektúra a interiér:
- Stavba chrámu je trojdielna, s troma vežami a tromi krížmi.
- Vplyv západnej slohovej architektúry sa najzreteľnejšie prejavuje v barokovom štýle vežičiek.
- Vedľa chrámu stojí mohutná drevená zvonica. Pôvodne v nej boli štyri zvony, z toho najstarší z roku 1742. V súčasnosti sú tam už len tri.
- Chrám má nové opláštenie ako aj šindľovú krytinu striech a vežičiek.
Klenba nie je riešená plynulým konštrukčným previazaním so zrubom stien, ale atypicky formovaným, vzdutým osemhranom bez pendatívov, ktoré používajú typy tzv. Veža cerkvi dominuje nad babincom. Veže i stupňovité dvojpodlažné stanové strechy nad svätyňou sú ukončené tzv. šindľovými „makovičkami“ s kovanými kovovými krížmi. Pozoruhodnú charakteristiku sakrálneho komplexu určuje exteriérová stupňovitá dynamická strecha, ktorá je pokrytá šindľom. Tento typ strechy je prototypom pre cerkvu v Miroli a Hunkovciach.
Zrub i podvežné priestory sú v exteriéri upravené vertikálnymi smrekovými doskami s lištami. V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť palánku - drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a taktiež vstupná bránička s nízkou ihlanovou strieškou pokrytou šindľom.
Vnútorné zariadenie zväčša barokové a pochádza z polovice 18.storočia. Vnútri chrámu sa nachádza niekoľko samostatných ikon, ktoré voľne visia na stenách chrámovej lode a svätyne.
Ikonostas a interiér:
- Interiéru dominuje päťradový ikonostas z polovice 18. storočia.
- Cárske dvere sú osadené šiestimi medailónmi s evanjelistami a výjavmi Zvestovania.
- Druhý rad s dvanástimi hlavnými sviatkami liturgického roka má v strede ikonu Poslednej večere.
- Tretí rad obsahuje ikony jednotlivých apoštolov a je predelený ikonou Krista Veľkňaza.
- Štvrtý rad pozostáva zo šiestich medailónov s dvojicami postáv starozákonných prorokov. Uprostred štvrtého radu je ikona Ukrižovania s Bohorodičkou a sv. Jánom Evanjelistom.
- V piatom rade sú dve ikony - Vzkriesený Kristus a cisárovná Helena s cisárom Konštantínom.
- Ikonostas je bohato zdobený motívmi úponkov vínnej révy a listov akantu.
Umelecky hodnotný je ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná drevená architektúra je vyplnená ikonami. V hlavnom rade ikonostasu sa nachádzajú ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigetrie, Ježiša Krista Učiteľa a svätého archanjela Michala. V druhom rade sú ikony s obsahom hlavných cirkevných sviatkov v strede, ktorého je ikona Poslednej večere. V treťom rade sú ikony s jednotlivými apoštolmi. V strede s ikonou Pantokratora. V štvrtom rade je šesť medailónom v ktorých sú vyobrazené dvojice postáv. Uprostred radu je zobrazené Ukrižovanie s Bohorodičkou a sv. evanjelistom Jánom. V piatom rade sú ikony Kristus vstal z mŕtvych, pod 2. a 3. ikonou sú zobrazení cherubíni a 4 ikonou byzantská cisárovná Helena a cisár Konštantín s krížom.
Zaujímavosťou ikonostasu je, že diakonské dvere medzi hlavnou loďou a svätyňou nie sú osadené krídlami, ale umožňujú priehľad do svätyne.
Zvonica a okolie:
- V areáli chrámu na južnej strane je drevená zvonica stĺpovej konštrukcie z exteriéru obložená vertikále kladenými smrekovými doskami, ukončená je stanovou šindľovou strechou s malou cibuľou.
- Areál chrámu tvorí starý cintorín s drevenými a kovanými krížmi, ako aj samostatne stojaca zvonica, ktorej tri zvony pravidelne vyzváňajú ručným poťahovaním lán.
- Do vnútra areálu sa vchádza cez vstupnú bránku so strieškou a cibuľkou. Drevená ohrada so šindľovou strieškou sa zachovala len v prednej časti areálu.

Poškodenia a obnova
Počas druhej svetovej vojny boli obec, fara aj chrám značne poškodené, podobne ako aj niekoľko vzácnych chrámových ikon. Oprava prebehla v roku 1946, ale už v roku 1957 bol chrám znova silno poškodený, tentoraz búrkou. Opravený bol v roku 1958.
Chrám bol poškodený počas druhej svetovej vojny a obnovou prešiel v roku 1946. Opäť bol poškodený v roku 1957, keď naň pri búrke spadla lipa.
UNESCO a súčasnosť:
- Od roku 1968 je národnou kultúrnou pamiatkou a od 8. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Drevené chrámy UNESCO v Prešovskom kraji
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO.
| Chrám | Obec | Okres | Druh |
|---|---|---|---|
| Chrám sv. Michala archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky |
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky |
Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v obci Ladomirová patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Chrám bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode. V interiéri kostola môžete obdivovať prekrásny byzantský ikonostas s vyobrazeniami mnohých svätcov. Autormi malieb sú mnísi Filon a Kyprian. Rezbárske a stolárske práce sú dielom mnícha Michala a miestneho občana Nikolaja Bojka.
Areál chrámu v Ladomirovej je otvorený pre verejnosť. Jeho súčasťou je aj cintorín, oplotený drevenou zrubovou ohradou. K chrámu patrí aj drevená zvonica so stĺpikovou konštrukciou. Jej strecha je pyramidálna, pokrytá šindľami.
Projekt Otvorené chrámy
Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska realizuje projekt Otvorené chrámy s cieľom zlepšiť služby a dostupnosť prehliadky týchto chrámov. Projekt zahŕňa tvorbu audiosprievodcov, propagačných materiálov a celkovú podporu návštevnosti chrámov.
V roku 2021 pribudli audiosprievodcovia do chrámov v Brežanoch, Jedlinke, vo Vyšnom Komárniku a v Jalovej. V roku 2022 boli vytvorené audionahrávky do ďalších piatich chrámov, medzi nimi aj do Chrámu sv. archanjela Michala v Ladomirovej.
Návštevníci si môžu vypočuť nahrávky s pútavými informáciami v slovenskom, poľskom, nemeckom a anglickom jazyku. Texty do audiosprievodcov v slovenskom jazyku načítal herec a spevák Ladislav Ladomirjak.
Ďalšie zaujímavosti v okolí Ladomirovej
Okrem dreveného chrámu sv. Michala archanjela v Ladomirovej sa v okolí nachádza mnoho ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Skanzen vo Svidníku: Národopisná expozícia v prírode - Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, sústreďuje mnoho najtypickejších pamiatok ľudovej architektúry charakteristických pre túto kultúru.
- Duklianske bojisko a pamätník na Dukle: Pamätník Československej armády na Dukle je národná kultúrna pamiatka pripomínajúca spoločnú operáciu sovietskych a česko-slovenských vojsk o Dukliansky priesmyk, ktorá sa tu odohrala na jeseň v roku 1944.
- Vojenské cintoríny z 1. svetovej vojny: V okolí sa nachádza niekoľko vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny, napríklad v Hunkovciach, Kurimke, Cernine, Mlynárovciach a Svidníku.
Tipy na výlety po drevených chrámoch v Prešovskom kraji:
- Bodružal: Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša, zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Tročany: Gréckokatolícky chrám sv. Lukáša Evanjelistu.
- Dobroslava: Gréckokatolícky chrám sv. Paraskievy.
- Topoľa: Gréckokatolícky drevený chrám sv.
Digitization of wooden churches inscribed on the UNESCO World Heritage List
tags: #chram #sv #michala #archanjela #lamirova