Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva.
Katedrálny chrám sv.Jána Krstiteľa v Prešove
V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Pri krste Ježiša Ján dostal uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Pôsobenie Jána končí po zatknutí Herodesom Antipasom.
Antipas sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom. Napokon dal Antipas Jána na podnet Herodiady počas oslavy svojich narodenín sťať. Jánovu hlavu daroval Herodiadinej dcére Salome, ako si to dievča želalo. V čase svojej popravy Ján nemal ešte ani 40 rokov. Jeho učeníci ho pochovali, podľa nehodnovernej tradície zo 4. storočia.
História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána.
Svätý Ján Krstiteľ
V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania.
Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať roku 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec.
Obdobie Reformácie a Minoriti
Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci. Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol stal evanjelickým kostolom slovenského obyvateľstva Prešova. Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v roku 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola minoriti dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál.
Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám a nemocnica majetkom minoritov, ktorí prišli z Poľska. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. 13 rokov nato kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.
V priebehu 17. a začiatkom 18. storočia sa v dôsledku niekoľkých únií katolícka cirkev v Uhorsku stala postupne silnejšou u nových gréckokatolíckych veriacich. V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania. Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher.
Pôvodná svätyňa sa zmenila na vstupnú časť predsiene s novým stropom a nad chórom, ktorý bol pribudovaný, bola zachovaná pôvodná sieťová neogotická klenba svätovítskeho typu, s desiatimi erbmi miest východného Slovenska a erbom mesta Prešov z roku 1453. Zo západnej strany bol chrám zväčšený, predĺžený a ukončený polkruhovou apsidou, kde sa nachádza dnešná svätyňa. Zo severnej strany bola pristavená veža so zvonicou. Na priečelí chrámu bol vytvorený polkruhový vstupný portál so stĺpmi. Vyššie na priečelí je situovaný oválny obraz krstu Ježiša v Jordáne.
V roku 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode.
Vznik Prešovskej Eparchie
Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa. Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície.
Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882. Kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu.
Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi).
Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove
Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie. Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.
V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta.
Krypta Katedrály
Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pred rekonštrukciou sa vchádzalo do krypty cez vchod nachádzajúci sa z pravej strany hlavného vchodu pod Kaplnkou sv. Kríža. Po nadvihnutí železného príklopu krypty tvorenej dvoma na seba kolmými chodbami, sa po strmých schodíkoch dalo zísť do jej srdca, kde návštevníka ovial tajomný duch histórie. S bázňou sa dalo vstúpiť k miestam posledného odpočinku veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, ktoré boli pochované v stenách krypty.
Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať. Podľa určitých zistení sa o kryptu katedrály intenzívnejšie zaujímal v čase totality iba otec Dr. Marián Potáš, OSBM s neskoršími členmi rádu a okolo roku 1980 vtedajší prešovský kaplán a terajší arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ.
V krypte je pochovaných veľa osobností cirkevného a spoločenského života. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911). V krypte je pochovaný napr. aj kapitulárny vikár Prešovskej eparchie Juraj Répássy, ktorý eparchiu spravoval v rokoch 1911 - 1913, ale aj gréckokatolícky kňaz a rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič, ktorému bola počas 7. svetového kongresu Rusínov v Prešove dňa 8. júna 2003 odhalená náhrobná tabuľa.
Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály.
Veľmi zaujímavými príbehmi sú životopisy biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM a pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorí boli blahorečení ako mučeníci a v Katedrále majú aj uložené relikvie v kaplnkách. Pavol Gojdič sa dostal do Prešova až keď sa stal biskupom. Neskôr, keď je gréckokatolícka cirkev v roku 1950 postavená mimo zákona, je zakázaná jej činnosť, sa biskup dostáva do väzenia. Časom mu bol trest znížený, ba dokonca mal pár ponúk k oslobodeniu, ale podmienkou bolo, že sa vzdá gréckokatolíckeho vyznania a stane sa patriarchom pravoslávnej cirkvi v Československu. Jeho odpoveď bola ale záporná. Vo väzní bol až do svojej smrti. Zomrel v deň svojich 72. narodenín vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Bol blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II. ako mučeník.
Podobne to bolo s pomocným biskupom Hopkom, ktorý sa ale dočkal oslobodenia. Jeho väznenie trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní. Počas väznenia bol aj 122 dní v samotke, kde musel neustále chodiť a dovolené sadnúť si mal iba pri jedení. Dožil sa aj obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, ale o 8 rokov, aj na následky väznenia, ako 72-ročný umiera. Po jeho pitve sa prišlo na to, že mal v tele nadmernú dávku jedu - arzénu, teda mu musel niekto podávať jed v malých pravidelných dávkach. Za svoju statočnosť bol biskup Vasiľ Hopka tiež blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II.
Začiatkom januára minulého roka sa konala archierejská svätá liturgia v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Na konci slávnosti otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ posvätil jedenásť nových pohrebných miest na pochovávanie v zrekonštruovaných priestoroch krypty pod katedrálou. Vtedy sa zároveň ukladala do krypty rakva s telesnými ostatkami štvrtého prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho. Doteraz bola uložená vo voľnom priestore pod katedrálou. V samostatnej schránke bolo s pozostatkami do krypty uložené aj jeho srdce. Bolo to z toho dôvodu, že biskup bol prezývaný biskupom zlatého srdca. Počas homílie arcibiskup a metropolita Ján hovoril o potrebe vydávať svedectvo kresťanského života a ako jeden z príkladov takého kresťana uviedol štvrtého prešovského biskupa. Biskup Vályi sa narodil v roku 1837. Oddaným biskupom v Prešove bol 28 rokov. Zaslúžil sa o dobudovanie seminára, založenie internátu a Učiteľskej akadémie.
Počas Noci kostolov, ktorá sa konala 24. mája 2013, gréckokatolícku Katedrálu v Prešove navštívili stovky účastníkov. Záujemcovia mali novozrekonštruovaný vchod priamo z lode katedrály sprístupnený do večerných hodín. Rekonštrukcia a sprístupnenie krypty sa udiali hlavne z iniciatívy vladyku Jána Babjaka, SJ. Bol to ďalší vklad k blížiacemu sa 200.
Na krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa ešte plánujú určité zmeny a rekonštrukcie. Týka sa to ešte jedného, momentálne neprístupného miesta v krypte, ktoré je zamurované a taktiež aj obnovenia názvov na úložných miestach posledného odpočinku pochovaných.
Návšteva Pápeža Jána Pavla II.
Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď bol na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7.
V nedeľu 2. júla 1995 popoludní navštívil Prešov pápež Ján Pavol II. Pricestoval z neďalekých Košíc, kde predpoludním svätorečil Troch košických mučeníkov, ktorých v roku 1619 kruto utýrali na smrť hajdúsi sedmohradského kniežaťa Gábora Bethlena. Vítali ho státisíce ľudí, ktorých prekvapil, keď sa cestou z gréckokatolíckej katedrály, kde sa poklonil pri hrobe biskupa Pavla Petra Gojdiča, zastavil pri pamätníku protestantských martýrov, obetí Caraffovho krvavého súdu, a s vtedajším evanjelickým biskupom Jánom Midriakom sa pomodlil Otčenáš.
Pápež, známy svojou snahou o pokoj a jednotu medzi cirkvami, sa na nasledujúcom stretnutí na priestranstve pred Mestskou halou prihovoril aj pravoslávnym veriacim: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“
Návštevu svätého pápeža v metropole Šariša pripomína jeho socha, ktorá symbolicky stojí medzi evanjelickým kostolom a rímskokatolíckou konkatedrálou, pamätné tabule pri pamätníku obetí Prešovských jatiek, v rímskokatolíckej konkatedrále a gréckokatolíckej katedrále, ale najmä Ulica Jána Pavla II. pri Mestskej hale.
Pri storočnici narodenia mesto Prešov udelilo pápežovi svätému Jánovi Pavlovi II. čestné občianstvo in memoriam „ako osobnosti, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá významným spôsobom obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a šírenie dobrého mena mesta Prešov a Slovenska a ako najvyššieho ocenenia jeho výnimočného vzťahu k mestu Prešov v rámci jeho vzťahov k Slovensku“.
V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie. V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna.
Kópia Turínskeho plátna je v katedrále od roku 2003, prešovská katedrála ju dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v Taliansku. Dar sprostredkovala spoločnosť AMCOR - Priatelia východných cirkví.
Na severnej stene katedrály je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
Na sviatok Povýšenia Svätého kríža v roku 2021, teda len o niečo viac ako po štvrťstoročí, bol Prešov opäť dejiskom pápežskej návštevy. Tentoraz - na rozdiel od svojho predchodcu - pápež František pred Mestskou halou slávil byzantskú liturgiu, ktorá mu je blízka ešte z detstva a ktorú s ním koncelebroval jeho rehoľný spolubrat prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Po nej - rovnako ako jeho predchodca - pápež František zaimprovizoval s programom návštevy a zastavil sa u svojich rehoľných spolubratov a ich spolupracovníkov v Exercičnom dome svätého Ignáca, čo pripomína tabuľa v interiéri domu.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých. Okrem spomenutých sa v katedrále nachádzajú aj ostatky týchto svätých: Sv. Ján Krstiteľ, sv. prvomučeník Štefan, sv. Anastázia, sv. Filip Neri, sv. Anton Padovský, sv.
Prehľad Kostolov v Prešove
Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov Prešova:
- 14. storočie (1): Konkatedrála svätého Mikuláša (Staré mesto)
- 15. storočie (2): Kostol Najsvätejšej Trojice (Solivar), gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa (Staré mesto)
- 17. storočie (3): Kostol Najsvätejšieho mena Ježiša a Márie (Nižná Šebastová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Solivar), evanjelický Kostol Svätej Trojice (Staré mesto)
- 18. storočie (4): Kostol svätého Jozefa (Staré mesto), Kostol svätého Františka Xaverského (Šalgovík), Kostol Svätého kríža (Kalvária), Kostol svätého Donáta (Cemjata)
- 19. storočie (1): Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa (Soľná Baňa)
- 20. storočie (5): pravoslávny katedrálny Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Staré mesto), Kostol svätých Petra a Pavla (Surdok), Kostol svätého Ignáca z Loyoly (Kalvária), Kostol Kráľovnej pokoja (Sídlisko III)
Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove
Sviatok Narodenia úctyhodného a slávneho Proroka, predchodcu a krstiteľa Jána slávime 24. júna a patrí k najväčším sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Bol známy už v 4. storočí, keď sú známe homílie od sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza i sv. Augustína. Sv. Augustín napríklad hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa“ (pozn. Katedrálny chrám prešovského biskupstva je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Je nebeským patrónom všetkých príslušníkov prešovského biskupstva. Na západe sa sviatok sv. Jána Krstiteľa vyskytuje v kalendári africkej cirkvi. Západný obrad v súčasnosti Narodenie sv. Jána Krstiteľa slávi tiež 24. Východná cirkev sa osobitnou úctou vinie k sv. Jánovi Krstiteľovi. Na rozdiel o západu, viac zdôrazňuje jeho prímenie Predchodca (Predteča), než Krstiteľ. Jediný, okrem Bohorodičky, spomedzi svätých má deň narodenín pre tento svet (aj počatia 23.9). Úcta sv. Jána Krstiteľa je na Východe pradávna a rozšírená. Svedčí o tom veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte, ikonografia, úcta jeho pozostatkov a až 6 sviatkov na jeho česť v priebehu roka. Úcta na východe je veľmi rozšírená. V priebehu roka je mu zasvätených 6 sviatkov: počatie - 23.9; narodenie - 24.6; sťatie hlavy - 29.8; prvé a druhé nájdenie hlavy - 24.2; tretie nájdenie hlavy - 25.5; zbor - 7.1.
Počatie Jána Krstiteľa zvestoval archanjel Gabriel jeho otcovi Zachariášovi (5. 9) v Jeruzalemskom chráme (Lk 1,5 - 25). Keď sa narodil, pomenovali ho Ján (Lk 1,57 - 80). Len neskoršie odišiel do púšte, a potom vystúpil ako prorok. Za odev mu slúžil plášť z ťavej srsti, prepásaný bol koženým pásom. Pokrmom mu boli kobylky a lesný med (Mk 1, 2 -6) Hlásal príchod Božieho kráľovstva.
Herodes Antipas usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné, že jeho neustále napomínanie z cudzoložstva je nehanebné a tak, dal Jána uväzniť (Mt 14, 3 - 5; Mk 6, 17 - 18). Jánov koniec urýchlila pasca Herodiády. Ján bol sťatý na hrade Machaeri pri Mŕtvom mori (Mt 14, 6 -12; Mk 6,19 - 29). Keď Herodiáda dostala hlavu sv. Jána, dala ju zakopať na bezpečné miesto. Jánovo telo pochovali jeho učeníci. Jana, žena Herodesovho správcu, vedela kde je hlava. Odniesla ju a zakopala na Olivovej hore. Neskoršie ju našiel jeden mních, keď kopal základy pre chrám. Schoval ju u seba. Pred svojou smrťou ju pochoval na tom istom mieste, kde ju našiel.
Za cisára Konštantína Veľkého (21.5) prišli do Jeruzalema dvaja mnísi zo Sýrie, ktorým sa sv. Ján zjavil a ukázal im miesto, kde je pochovaná jeho hlava. Vykopali ju, no na spiatočnej ceste domov ju ľahkomyseľne dali jednému hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach, ktorý ju zakopal v jaskyni blízko Emáuz. Na tomto mieste bol vybudovaný monastier. Archimandritovi sa tu roku 452 zjavil sv. Ján a ukázal mu miesto, kde sa nachádza jeho hlava. To bolo druhé nájdenie. V 8 stor., v dobe obrazoboreckých bojov, odniesli hlavu sv. Jána z Carihradu do Komany v Malej Ázii. Roku 857 ju znova našli. Bola prenesená do Carihradu. V čase križiackych výprav ju odniesol neznámy latinský kňaz. Teraz sa nachádza v Chráme sv. Silvestra v Ríme.
Dnešný sviatok sťatia hlavy Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája s prísnym pôstom (je predpísaná zdržanlivosť od mäsa).
tags: #chram #svateho #jana #predchodcu