Mladý kňaz Štefan Bitter upozorňoval a podnecoval veriacich, aby rozmýšľali o možnosti rekonštrukcie a zväčšenia starého, alebo o výstavbe nového, väčšieho a priestrannejšieho chrámu.
Rozhodnutie a financovanie výstavby
Rozhodnutie o výstavbe nového kostola schválil cirkevný výbor pomerom hlasov 9:3. Následne po vzájomnej dohode s urbárskym výborom začal pracovať na zabezpečení nevyhnutných finančných zdrojov. Peniaze sa získali odpredaním hory Gbezová vo Vrátnej varínskej píle Ofa. Išlo o čiastku vo výške jeden milión stotisíc korún. Celkový rozpočet ale predstavoval sumu až tri milióny korún.
Priebeh výstavby
Po mimoriadne namáhavom vykopaní základov položili v roku 1942 základný kameň budovy nového Božieho stánku. Realizáciu objektu zadávatelia zverili stavebnému družstvu Stavba z Banskej Bystrice. Pôvodne sa uvažovalo o zadovážení základného stavebného materiálu - kameňa - zo vzdialených Spišských vrchov. Vysoké finančné náklady (700 tisíc korún) však prinútili cirkevný výbor hľadať inú, vhodnejšiu alternatívu. Nakoniec sa ňou stal príležitostný lom vo Vrátnej (Tiesňavy). Obec takto ušetrila celé dve tretiny plánovaných nákladov.Na jeseň 1944 už bola stavba kostola postavená, omietnutá a pokrytá škridlou. Začiatkom jari nasledujúceho roka však zasiahol krutý vír vojnového besnenia. Popolom ľahlo zhruba 150 obytných domov vrátane farskej budovy. Táto tragédia sa odohrala v noci z 8. na 9. a z 9. na 10. apríla 1945. Útočište poskytla hrubá stavba nového chrámu, kde našli poškodení obyvatelia prístrešie na ubytovanie i možnosť uskladnenia úrody.
Ihneď po skončení vojny pristúpili veriaci k finálnym prácam.
Významné osobnosti a ich prínos
Opakovane treba zdôrazniť, že veľké pochopenie, oporu a pomoc pri budovaní kostola našli veriaci u vtedajších terchovských verejných činiteľov. Na základe svojich kompetencií, možností, ale i dobrej vôle pomohli starosta obce František Vallo, notár Bohdan Blaha, predseda cirkevného výboru Jozef Staňo, predseda urbárskeho výboru Ján Stašo, pokladník urbárskeho aj cirkevného výboru Ján Dikoš-Janácky, veliteľ hasičov Juraj Vallo. Všetci menovaní kľúčovo prispeli k realizácii myšlienky postavenia nového terchovského chrámu. Opomenúť nemožno ani dôležitý podiel majiteľov terchovskej píly Vavrína a Karola Hanuliakovcov, ako i miestnych kamenárskych majstrov Ondreja Meška z Podoliny, Jozefa Malého, Krkoškovcov, Staňovcov a Bobáňovcov. Píla bezplatne spracovala drevo na krov, lavice, lešenia a pod., kamenári zhotovili rôzne exteriérové aj interiérové súčasti.
Kostol sv. Cyrila a Metoda, Terchová
Interiér chrámu
Keď bola definitívne ukončená stavba kostola, pristúpilo sa k vyhotoveniu hlavného oltára. Ako materiál poslúžili spišský travertín a ónyx. Realizáciu i nainštalovanie hlavného oltára zabezpečilo formou daru obci Potravné družstvo Terchová - dedina pod vedením Jozefa Ondruša-Kováčika. Drevorezba korpusu pochádza z dielne chýrnych rajeckých majstrov, zoskupených okolo Jozefa Pekaru (jeho najväčším a najznámejším rezbárskym dielom je monumentálny Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej).V hlavnej chrámovej lodi sa nachádza vo dvoch radoch 23 symetricky umiestnených, esteticky pôsobivých masívnych lavíc. Stolársky majster Peter Manca z Dolného Kubína ich zhotovil z červeného smreka, ktorý pre nový kostol veľkoryso daroval gróf Majlát z Gbelian.
Tri chrámové lode oddeľujú od seba mohutné okrúhle stĺpy. Strop hlavnej lode je kazetový, bočné lode majú jednotlivé stropy rovné. Pri stĺpoch sú však členené klenbovými výstužami sedlového tvaru. Obloky na kostolnom obvode a veži sú obdĺžnikovo-hranatého tvaru, deleného na tretiny. Kamenný obklad zdobiaci základy chrámu, ako i vonkajšie rohy jednotlivých lodí a múrov kostolnej veže vyhotovili terchovskí kamenári.
Dvojmanuálový organ dodala firma Rieger z Krnova. Nainštalovali ho v roku 1952 a obsahuje 30 registrov s 2 471 píšťalami.
Kostolné zvony majú názvy: Svätý Michal Archanjel (1765 - najstarší), Umieračik (1921), Sedembolestná Panna Mária a Svätý Martin (oba 1930). V súčasnosti sa vo veži nachádza dvojica hodinových zvonov. Menší odbíja štvrťhodiny, väčší oznamuje celú hodinu. Vežové hodiny skonštruovala firma Mašek zo Železného Brodu (hodiny sa museli ručne naťahovať každý deň). Na sklonku sedemdesiatych rokov - 12. júla 1979 - zabezpečil Okresný priemyselný podnik Vyškov na Morave dodanie nového typu vežových hodín na elektrický pohon.Slávnostné posvätenie a relikvie
Slávnostné posvätenie nového terchovského kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti apoštolského administrátora Nitrianskej diecézy arcibiskupa Eduarda Nécseya. Po jeho boku koncelebroval kanonik Štefan Bitter, ktorý sa mierou vrchovatou zaslúžil o postavenie chrámu. Výnimočný akt konsekrácie si nenechalo ujsť množstvo veriacich, nechýbal dokonca ani filmový štáb!Protokolárna kniha biskupských slávení od roku 1788 do roku 1974, ktorá sa nachádza v Nitre, obsahuje aj záznam z 9. októbra 1949, keď bol posvätený nový Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 9. október 1949 | Posvätenie Kostola svätých Cyrila a Metoda |
| Svätí Klement a Severín | Relikvie uložené v kostole |
Prítomní boli tiež títo služobníci oltára: Msgr. Pavol Beňuška, sekretár biskupstva, vysokodôstojný pán Štefan Kúsek, vicediakon a farár v Tepličke nad Váhom, vysokodôstojný pán Marcel Žovic, farár v Bánovciach nad Bebravou, dôstojný pán Albert Hedera, farár vo Varíne, dôstojný pán Aemilius Januš, farár v Dolnom Hričove, dôstojný pán Jozef Minárik, administrátor v Dolnej Tižine, dôstojný pán Michal Borčin, farár v Belej, dôstojný pán Boris Ivanov, administrátor v Nesluši, dôstojný pán Dr. Štefan Janega, profesor na Teologickej fakulte v Nitre, dôstojný pán Elemír Štrbavý, biskupský ceremoniár, dôstojný pán P. J. Stašo z rehole saleziánov, dôstojný pán P. Konopa, kňaz byzantského rítu z Ruska, dôstojný pán P. Honoratus, OFM, a vysokodôstojný pán Štefan Bitter, miestny farár spolu s miestnym kaplánom dôstojným pánom Cyrilom Metodom Šujakom.
Projekt (kostola) pripravil Harminc, bratislavský architekt. Práce na stavbe začali v roku 1942.Keďže sú v zápise spomenuté relikvie, pripájame vysvetľujúci text cirkevného historika pátra Tomáša Gerboca, SVD. Pokiaľ ide o relikvie, nakoľko v bývalej i súčasnej Nitrianskej diecéze boli vo viacerých kostoloch uložené ostatky svätého Klementa (4. pápeža v poradí) a svätého Severína (mnícha), môžeme sa domnievať, ba dokonca i tvrdiť, že tieto boli uložené aj v kostole v Terchovej.
Svätý Klement Rímsky
Pápež svätý Klement Rímsky (niekedy sa uvádza aj Kliment) zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník. Známy cirkevný hodnostár, právnik a spisovateľ Tertulián uvádza, že prijal biskupskú vysviacku od svätého Petra. Klementove ostatky našli počas svojej misie u Chazarov svätí Konštantín-Cyril a Metod. Neskôr ich priniesli pápežovi Hadriánovi II. počas svojej návštevy Ríma, keď prišli z Veľkej Moravy žiadať schválenie bohoslužobného jazyka - staroslovienčiny. Po smrti svätého Cyrila boli jeho ostatky uložené v Bazilike svätého Klementa, kde sú doteraz.Všetky vyššie uvedené fakty naznačujú, že v miestnom chráme sa nachádzajú relikvie svätca, ktorý priamo prepája ranokresťanské obdobie Ríma a prvých kresťanov s Kostolom svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Mramorová kazeta s ostatkami svätých Klementa a Severína je v súčasnosti umiestnená v kamennej platni bývalého obetného oltára. Ten sa v chráme nachádza v bočnej Kaplnke svätého Martina.
Interiér prešiel plynutím času mnohými zásadnými premenami či zmenami. Pripomenieme, že jeho súčasťou sa napríklad stala drevená Krížová cesta - dielo tvorivých rúk a umu rajeckých rezbárov. Štrnásť plastík Krížovej cesty nainštalovali 16. novembra 1975. Priečelie sanktuária vyplnili drevené plastiky patrónov chrámu (a zároveň spolupatrónov Európy) svätých Cyrila a Metoda od Štefana Hanuliaka. Tí istí rajeckí rezbárski majstri zhotovili aj štýlové drevené spovednice (1977). Rok predtým vytesali terchovskí kamenári podľa návrhu architekta (a katolíckeho kňaza v jednej osobe) Ferdinanda Foltána obetný stôl. Ako materiál opätovne poslúžil kvalitný kameň z Tiesňav. Tvorcom reliéfu je Štefan Hanuliak za výdatnej podpory Jozefa Meška a Františka Muchu. Konsekrácia oltára sa konala 9. októbra 1976. Posviacku vykonal vtedajší nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor za účasti viacerých kňazov z okolia a veľkého množstva veriacich.
Do systematicky modernizovaného interiéru kostola vhodne a najmä funkčne zapadli bočné lavice s čalúnenou sedacou plochou; rozšírili sedaciu kapacitu na 850 miest. Lavice zhotovil Štefan Hanuliak, čalúnil ich Jozef Holúbek. Teplovzdušné vykurovanie, ktoré bolo zavedené v roku 1978, definitívne odstránilo opakujúce sa problémy so zabezpečovaním adekvátnej teploty. O dva roky neskoršie (1980) rajeckí rezbári obnovili sakristiu.Bočné steny chrámu vypĺňajú sochy týchto svätcov: Dominika Savia, Márie Goretti, Jozefa, Júdu Tadeáša, Terezky Ježiškovej (Terézia z Lisieux) a Antona Paduánskeho. Vľavo od hlavného oltára, v bočnej lodi, sa nachádzajú sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Najsvätejšieho Srdca Panny Márie, medzi ktorými je veľký obraz Božieho milosrdenstva.
Popri výtvarných podobizniach patrónov kostola evokujú cyrilo-metodskú tematiku aj pôsobivé okná (vitráže). Vyobrazené sú na nich prostredníctvom leptov motívy z veľkomoravského obdobia našich dejín. Autorom tohto zaujímavého projektu je páter Emil Prokop.
Aspoň v stručnosti si priblížime témy na jednotlivých oknách:- Veľkomoravské posolstvo kniežaťa Rastislava žiada byzantského cisára Michala III. o poslanie učiteľov kresťanskej náuky v slovienskej reči.
- Cisár Michal III. vyhovel žiadosti Veľkomoravanov a posiela na ich územie bratov Konštantína-filozofa a Metoda.
- Veľkomoravské knieža Rastislav víta v roku 863 príchod byzantskej misie.
- Konštantín s Metodom krstia v Nitre našich predkov.
- Pápež Hadrián II. prijíma v Ríme oboch vierozvestov, ktorí okrem apológie vlastného učenia priniesli so sebou aj ostatky pápeža svätého Klementa.
- Pápež Hadrián II. schválil preklady Svätého písma a liturgie v slovienskom jazyku.
- Dňa 14. februára 869 dlhodobo chorľavý Konštantín zomiera.