Východné Slovensko je oblasťou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, čo sa odráža aj v rozmanitosti sakrálnej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečným príkladom ľudového staviteľstva. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.
Chrám svätého Lukáša Evanjelistu v Brežanoch
Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať.
Medzi kostoly zapísané v zozname UNESCO patria:
- Gréckokatolícke kostoly:
- V Ruskej Bystrej
- V Ladomírovej
- V Bodružali
- Rímskokatolícke kostoly:
- V Tvrdošíne
- V Hervartove pri Bardejove
- Evanjelické kostoly:
- V Kežmarku
- V Hronseku
- V Leštinách
Obyčajne boli postavené nad dedinou, na ťažšie prístupných miestach. Jedinečná je ich konštrukcia. Na ich stavbu bol použitý najbežnejší a najdostupnejší materiál - drevo. Z neho bol vytvorený celý exteriér i interiér.
Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.
Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
História obce Brežany
Najstaršia písomná správa o Brežanoch je z roku 1329. Dedina vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou už v druhej polovici 13. storočia. Obec patrila začiatkom 15. storočia Cudarovcom, neskoršie Rozgonyiovcom, Joanelliovcom, v 19. V roku 1427 mala obec 15 port, v roku 1787 mala 16 domov a 107 obyvateľov, v roku 1828 mala 19 domov a 146 obyvateľov. Aj v minulosti i teraz patrili Brežany medzi malé osady. Boli filiálkou starobylej gréckokatolíckej farnosti Klenov o čom svedčí aj záznam v súpise z Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie z roku 1788. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1959. V dedine sa nachádza drevený gréckokatolícky chrám svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727, ktorý je jediný v okrese Prešov a tiež jediný v celej Šarišskej vrchovine.
Chrám svätého Lukáša Evanjelistu v Brežanoch
Gréckokatolícky drevený chrám v Brežanoch postavený v roku 1727 je zasvätený sv. evanjelistovi Lukášovi. Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša trojpriestorového východného typu, jediný v okrese Prešov bol postavený v roku 1727 a obnovili ho v druhej polovici 18. storočia. Radí sa tým medzi najstaršie drevené kostolíky na Slovensku. V súčasnosti je kostolík plne funkčný a slúžia sa v ňom rímskokatolícke bohoslužby. Z architektonického hľadiska ide o trojdielnu, trojpriestorovú, jednovežovú stavbu s dvoma krížmi. Loď a svätyňa sú postavené zrubovou technikou, kým veža má stĺpovú konštrukciu. Medzery medzi trámami sú vyplnené a vybielené, čo stavbe dodáva typický rustikálny vzhľad. Pyramídová strecha je pokrytá šindľami a vo veži sú zavesené dva zvony. Chrám prešiel čiastočnou obnovou v rokoch 1999 a 2001.
Interiér Chrámu svätého Lukáša Evanjelistu v Brežanoch
Architektúru chrámu reprezentuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hevartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiacu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom.
Interiér chrámu
Vnútorné zariadenie chrámu je z prvej polovice 18. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1782 a je barokový. Nachádza sa na murovanej menze a zdobí ho obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho (1782), zasadený do stĺpovej oltárnej architektúry. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry.
Ikonostas chrámu pochádza z roku 1733, je štvorradový na štyroch poschodiach. Prvý rad obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a ikonu sv. evanjelistu Lukáša. Druhý rad sviatkov má namiesto ikony Poslednej večere sklonený Mandylion. Tretí apoštolský rad obsahuje v strede ikonu Krista Veľkňaza spolu s Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Štvrtý rad prorokov tvorí dvanásť ikon. Z mobiliára je to oltár s obrazom Korunovanie Bohorodičky (1782), bočný oltár s obrazom Pieta, bočný oltár s obrazom Krista (druhá polovica 18.
Medzi najcennejšie časti výzdoby patrí ikona sv. Lukáša evanjelistu, zobrazujúca autora evanjelia v plnej tvorivej činnosti pri zapisovaní posvätných textov. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí.
Chrám je súčasťou historického cintorína, kde možno nájsť hroby a kríže staršie ako sto rokov. Kostolík je súčasťou historického cintorína, kde nie je problém nájsť hroby a kríže staršie ako 100 rokov. Hlavne železné kríže pôsobia určite pútavo. Jedna časť cintorína je vyhradená pre hroby novorodeniatok - šesť malých hrobov, kratších než jeden meter, je označených drobnučkými drevenými krížmi, vysokými len okolo 20 centimetrov. Časť cintorína je vyhrdená pre hroby novorodeniatok. Blízko seba sa nachádza 6 hrobov, ktorých dĺžka nepresahuje meter s drevenými krížmi nie väčšími ako 20cm.
Praktické informácie pre návštevníkov
V prípade záujmu návštevy kostola sv. Lukáša, kontaktujte prosím kostolníčku p.. Kontakt na pani kostolničku, ak si chcete pozrieť kostol sv. Lukáša: p.
V regióne môžete nájsť aj ďalšie drevené kostolíky. Za návštevu stojí napríklad:
- Drevený chrám sv. Michala Archanjela UNESCO v Ladomírovej,
- Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach,
- Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali,
- Drevený chrám Svätej Paraskevy vo Svidníku,
- Drevený chrám Sv.
Poloha Slovenska v strednej Európe, na križovatke vplyvov rôznych kultúr, je jedným z dôvodov vzniku originálnych objektov ľudovej architektúry svetového významu.
Unikátne drevené chrámy - Hervartov, Ladomírová, Bodružal
tags: #chram #svateho #lukasa #evanjelistu #brezany