Ak by sme mali vybrať objekt, v ktorom je najplnšie obsiahnutá duša Francúzska, nepochybne by sme museli ukázať na Notre-Dame v Paríži. Je považovaný za symbol francúzskej identity. Je to skvost stredovekej gotickej architektúry, vznešená chvála Bohu a pocta umeleckého génia Božej Matke, na druhej strane je to chrám, ktorého história je neoddeliteľne spätá s históriou Francúzska, a ktorého interiér bol dejiskom mnohých mimoriadnych udalostí.
História a Výstavba Katedrály
História miesta, kde dnes stojí Katedrála Notre Dame, je dlhá a siaha až do čias Rímskej ríše. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika. Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej budovy. O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Po neuveriteľných 182 rokoch (r.1345) sa podarilo dokončiť celú katedrálu Notre-Dame.
Položenie základného kameňa kostola na ostrove Ile de la Cité na Seine sa uskutočnilo v júni 1163 za prítomnosti pápeža Alexandra III., ktorý prišiel do Francúzska špeciálne na túto príležitosť. Postavenie impozantnej sakrálnej stavby, zvnútra i zvonku plnej zložitých ornamentov, trvalo viac ako 200 rokov. Bolo to obdobie, ktoré sa do dejín Európy zapísalo pod názvom „čas katedrál“.
Architektúra chrámu Notre - Dame v Paríži
Ako napísal poľský básnik Zbigniew Herbert: „Milióny, milióny ton kameňa. Počas troch storočí, od 11. do 14. storočia, sa vo Francúzsku vykopalo viac tohto materiálu ako v starovekom Egypte, krajine gigantických stavieb. Osemdesiat katedrál a päťsto veľkých kostolov, postavených v tomto období, by spolu tvorilo pohorie, ktoré vyzdvihla ľudská ruka.“
Chronológia výstavby:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1163 | Položenie základného kameňa |
| 1200 | Dokončenie chrámových lodí a priečelia |
| 1245 | Výstavba kaplniek v chrámových lodiach a chóre |
| 1345 | Dokončenie celej katedrály |
Architektúra Katedrály
Katedrála je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry, ktorú obdivujú ľudia po celom svete. Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej masívne priečelie delia piliere na tri rôzne časti, vodorovne sú rozdelené na dve galérie. V spodnej galérii katedrály sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály. Portál Svätej Anny, portál Posledného súdu a portál Svätej Panny Márie. V galérii nad nimi sa nachádza 28 sôch králov Izraela a Judey. Stredná časť nad sochami obsahuje dve impozantné okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom približne desať metrov. Toto okno trvalo postaviť až 5 rokov v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je zdobený sochou Madony s dieťaťom v náručí a sochami Adama a Evy popri nej. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky zobraujú typickú siluetu známej katedrály.
Významné Udalosti v Katedrále
Notre-Dame bolo a stále je miestom rôznych udalostí, ktoré sa odohrávali viac v dávnej minulosti než v modernej dobe. Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy kvôli presadeniu vlastnej politiky. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois a Henricha IV. V katedrále, v roku 1804, sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom. V 15. storočí tam začali rehabilitáciu Johanky z Arku.
V zápale Revolúcie
Počas Francúzskej revolúcie 2. novembra 1789 bola katedrála odňatá Cirkvi a 12. júla 1790 znárodnená. Samotná katedrála sa počas Revolúcie stala predmetom veľkého vandalizmu. Boli zničené obrazy, sochy a ploché plastiky. Tam, kde boli obrazy svätých, zavesili portréty nových „hrdinov“: Marata, Robespierra, Saint-Justa. Osobitný akt profanácie sa odohral 10. novembra 1793, keď Národný konvent zrušil katolícku bohoslužbu. V ten deň sa bazilika premenila na Chrám rozumu. Keď sa posadila na trón, v chráme zaznela Hymna slobody. O dva týždne neskôr sa bazilika zmenila na sklad vína.
Zdalo sa, že katedrálu stihne rovnaký osud ako mnohé ďalšie kostoly vo Francúzsku, odsúdené na zánik. Zachránil ju názor jedného vedca, ktorý revolucionárom pripomenul, že na mieste Notre-Dame kedysi stál pohanský chrám. Bazilika sa tak stala jednou z dvoch sakrálnych stavieb na ostrove Cité, ktoré prežili Revolúciu. Zvyšných 15 bolo zbúraných. Áno, toto je dedičstvo Francúzskej revolúcie, ktorá je vo Francúzsku štátnym sviatkom!
V roku 1802, keď Napoleon podpísal konkordát so Svätou stolicou, sa katedrála opäť stala majetkom Cirkvi. O dva roky neskôr si v nej Bonaparte v prítomnosti pápeža Pia VII. nasadil na hlavu korunu a vyhlásil sa za francúzskeho cisára. V tom istom roku bola do klenotnice baziliky prenesená jedna z najvzácnejších relikvií kresťanstva - Ježišova tŕňová koruna, ktorá bola predtým uložená v parížskej Sainte-Chapelle, zničenej a vyrabovanej revolucionármi.
Návrat do gotiky
V roku 1831 vydal Victor Hugo svoj slávny román Chrám Matky Božej v Paríži. Dielo opisujúce Francúzsko 15. storočia sa rýchlo stalo svetovým bestsellerom. V spisovateľovej vlasti spôsobil renesanciu záujmu o stredoveké dedičstvo krajiny, ktoré elity vychované osvietenskou filozofiou zanedbávali.
V tomto období parížske úrady vážne uvažovali o možnosti úplného zbúrania katedrály, ktorá bola v stave ruiny. Práve Hugov romantický román tieto zámery zmaril. Do kolektívneho povedomia Francúzov vrátil zdevastovaný chrám. Vďaka nemu vzniklo spoločenské hnutie za obnovu baziliky. Poslancov táto myšlienka presvedčila a prijali zákon o obnove chrámu. K tomu došlo v rokoch 1845 až 1864. Poškodený gotický tvar chrámu bol potom obnovený.
Ďalšia revolúcia opäť priniesla útok na katedrálu. Počas Parížskej komúny v roku 1871 boli v chráme zapálené lavice a stoličky, ale požiar bol rýchlo uhasený a nespôsobil väčšie škody. Bazilika prežila aj dve svetové vojny bez väčšieho poškodenia - okrem menšej udalosti, keď na ňu 11. októbra 1914 spadla bomba z nemeckého lietadla.
Poškodenie a Záchrana Katedrály
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná a drahé kovy na oltároch boli roztopené. Všetkým 28 sochám biblických kráľov na priečelí budovy bola useknutá hlava, pretože si ich extrémisti pomýlili za kráľov francúzskych.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v žalostnom stave, zbúrané steny clonili tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Chvílu sa uvažovalo o kompletnom zničení stavby. Do osudu katedrály však zasiahol svetoznámy spisovateľ Victor Hugo s jeho románom Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, lebo sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a pomocou verejnej zbierky vyzbierať peniaze na jej obnovu.
Požiar Katedrály v Roku 2019
Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet šokujúca správa. V 18:50 SELČ vypukol v strešnej časti masívny požiar. Vyše 400 hasičov sa podielalo na jeho uhasení. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Požiar sa našťastie podarilo nadobro uhasiť o 3:30 SELČ nasledujúceho dňa. Príčina požiaru zatiaľ nebola určená. Predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru, kvôli množstvu prachu v katedrále, kvôli starým presušeným trámom, starému elektrickému vedeniu alebo nedostatočnému protipožiarnemu zabezpečeniu. Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu. Ľudia po celom svete, svetoví lídri aj slovenskí poslanci súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzsku a miest.
Niektorí komentátori píšu o symbolickom rozmere tejto udalosti: chrám, ktorý sa staval 200 rokov, zhorel za niekoľko hodín. Je to ako alegória katolíckej Cirkvi vo Francúzsku, ktorá prekvitala viac ako 1500 rokov, aby sa v rekordne krátkom čase sekularizovala.
Rekonštrukcia po Požiari
Katedrálu Notre-Dame, ikonickú pamiatku v srdci Paríža, zachvátili plamene pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019. Okolo veže katedrály Notre-Dame začali v pondelok 12. februára 2024 odstraňovať lešenie. Toto majstrovské dielo gotickej architektúry, chránené organizáciou UNESCO a preslávené románom Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, pred požiarom navštevovalo 13 miliónov ľudí ročne. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny. Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka.
V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine.
Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.
Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom.
Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.
Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri. Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame je rozsiahly projekt, ktorý si vyžaduje úsilie mnohých odborníkov a remeselníkov.
