Bazilika svätého Petra: História, Sochy a Význam

Bazilika svätého Petra, oficiálne Basilica Papale di San Pietro in Vaticano, je renesančno-baroková sakrálna stavba vo Vatikáne, jedna z najväčších, najznámejších a najviac navštevovaných svätýň na svete. Centrum kresťanského sveta púta pozornosť mnohých cestovateľov. Svoje nadanie tu zvečnili najvýznamnejší umelci všetkých čias a dodnes tu sídlia skvosty, ktoré reprezentujú nie len kresťanstvo.

Bazilika svätého Petra v noci.

Umiestnenie a Význam

Umiestnenie jednej z najznámejších cirkevných stavieb kresťanského sveta je úzko späté s miestom posledného odpočinku apoštola Petra. Vatikánsky pahorok je na ľavom brehu Tiberu obrátený k siedmim rímskym pahorkom, a aby sme ho jasne vložili do kontextu, je to miesto, kde je pochovaný Peter, muž, ktorému Pán povedal: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“

Pri hodnotení stavby svätopeterskej baziliky z architektonického pohľadu musíme mať okrem toho na zreteli i duchovný význam miesta, na ktorom chrám stojí. Ten pochopíme ak vychádzame z presvedčenia o pobyte a mučeníckej smrti prvého Kristovho apoštola v Ríme.

Viera v túto skutočnosť sa zakladá na svedectvách obsiahnutých v spisoch popredných cirkevných spisovateľov z prvých storočí nášho letopočtu, ako aj na ľudových tradíciách. Veľmi dôležitou skutočnosťou, vychádzajúcou z historických faktov, je miesto Petrovho hrobu.

Ak prijmeme fakt, že zomrel počas vlády cisára Nera (cisárom v rokoch 54 - 68), je takmer isté, že bol popravený na mieste pre vladára významnom - v jeho cirku, ktorý sa v antických dobách nachádzal pri južnom múre súčasnej baziliky. Toto miesto bolo odnepamäti miestom zvláštnej úcty a hrob, ktorý sa tu nachádzal, prví kresťania uznávali ako hrob svätého Petra.

Píše sa rok 64 a Rím sa zmieta v plameňoch rozsiahleho požiaru, ktorý zničil takmer tri štvrtiny mesta. Z jeho založenia sú obvinení kresťania, a tak cisár Nero začína jednu z najrozsiahlejších razií proti vyznávačom tejto viery. Mnohí z nich, v obavách pred istou smrťou na popravisku, hľadajú spásu v úteku a masovo opúšťajú mesto.

Medzi nimi je aj apoštol Peter, najvernejší a najobľúbenejší z Kristových učeníkov. Podľa legendy sa mu však počas cesty na Via Appia zázračne zjaví Ježiš a v odpovedi na otázku “Domine, quo vadis?” ho podnieti k návratu späť do Ríma, aby tu podstúpil mučenícku smrť. Nedlho na to je Peter ukrižovaný na úpätí vatikánskeho pahorku v miestach, kde sa dnes rozprestiera známe námestie sv. Petra.

Zmučené telo ešte tú noc pochovali Petrovi nasledovníci pri stene, neďaleko popraviska. Pravosť miesta jeho posledného odpočinku však bola po mnohé storočia spochybňovaná. Preto je až prekvapujúce, že archeologické práce tu začali iba v 30. rokoch minulého storočia.

Nález starého rímskeho pohrebiska a kostrových pozostatkov v oddelenom hrobe, ktorého poloha aj popis sa s rozprávaním zhodovali, však pôvodnú verziu aspoň čiastočne potvrdili.

Vývoj Architektúry Chrámu

Architektonické dejiny chrámu sú pomerne zložité. Dnešná bazilika stojí na mieste predchádzajúcej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal prvý kresťanský cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I.

Konštantínova Bazilika

Umiestnenie chrámu vychádza z dejín prvotnej kresťanskej cirkvi, ktoré sa začínajú v 1. storočí. Už od roku 41, na mieste ležiacom neďaleko dnešnej baziliky, existoval cirkus, postavený za vlády cisára Caligulu, neskôr premenovaný na Nerov, v ktorom mučeníckou smrťou prišli o život tisíce prívržencov nového kresťanského náboženstva.

Petrov hrob dal časom vzniknúť rozsiahlej nekropole kresťanských ale aj pohanských hrobov. Pochovávalo sa tu až do začiatku 4. storočia, keď cisár Konštantín I. nariadil pohrebisko zrušiť a pôvodný pahorok zarovnať. Dôvodom bola žiadosť pápeža Silvestra I. na vybudovanie baziliky nad hrobom prvého Kniežaťa Apoštolov.

Grafická rekonštrukcia Konštantínovej baziliky sv. Petra.

Po príprave miesta sa mohlo pristúpiť k stavbe. Jej začiatok však nie je známy; predpokladá sa, že sa tak stalo medzi rokmi 319 - 322 a v hrubých rysoch mala byť dokončená v roku Konštantínovej smrti, v roku 337. Jej vzhľad je dnes známy iba z dobových kresieb: k ohromnému päťlodiu priliehala priečna loď, pričom priestoru dominovala polkruhová apsida za Petrovým hrobom.

Celá stavba, vrátane átria a slávnostného vstupu, mala dĺžku viac ako 240 metrov. Hlavná loď bola vysoká 32 metrov a mala celkovú šírku 23 metrov. Bočné lode boli od hlavnej oddelené stĺporadím, hlavná loď od priečnej lode vysokým víťazným oblúkom. Podlaha bola vyložená bielym mramorom a strop zlatými kazetami.

Bazilika sa od samého počiatku svojej existencie stala významným miestom, kam smerovali tisíce pútnikov ku „kolíske kresťanskej viery“. Jej význam vzrástol po tom, keď Jeruzalem obsadili Saracéni a Rím tak pre kresťanov ostal jediným Svätým mestom. Stavba v takejto podobe existovala až do prelomu 15. a 16. storočia.

Jednou z prvých stavebných aktivít bolo vybudovanie monumentálneho schodiska, vedúceho k portiku, ktoré dal postaviť začiatkom 6. storočia pápež Symachus (pápež dal v rovnakom období pri bazilike postaviť svoje nové sídlo, predchodcu dnešného Apoštolského paláca).

Na vnútornej strane portika sa nachádzala Giottova mozaika Navicella s námetom pripodobnenia cirkvi lodi. Obraz však neprežil zbúranie baziliky začiatkom 16. storočia (fragmenty mozaiky možno však obdivovať nad stredným portálom baziliky). Portikom sa vchádzalo do átria, ktorému dominovala bronzová kolosálna socha píniovej šišky (dnes je šiška umiestnená na jednom z nádvorí Apoštolského paláca, pomenovanom Cortile della Pigna, t. j.

Presbytérium sa nachádzalo priamo nad hrobom svätého Petra. Pietnosť miesta bola na konci 6. storočia za pápeža Gregora I. Veľkého (590 - 604) zdôraznená stavebnou úpravou, kedy bolo možné cez ozdobnú mrežu, umiestnenú v podlahe presbytéria, vidieť apoštolov hrob. Interiér baziliky presvetľovalo okrem okien i množstvo lámp a lustrov. Vstup doň zabezpečovala pätica brán; šiesta - tzv. Svätá brána - vznikla až v roku 1500, kedy bola založená tradícia otvárať ju iba v tzv.

Mnohé umelecké poklady zdobiace Konštantínovu baziliku sú dnes stratené. O ich existencii vieme vďaka Giacomovi Grimaldimu, pápežskému notárovi, ktorý začiatkom 17. storočia zdokumentoval všetko zariadenie starej baziliky predtým, než podľahla demolácii.

Zásluhou jeho precízne vedenej evidencie sa tak zachovali nákresy a popisy všetkého zariadenia chrámu, vrátane oltárov, malieb, mozaík i mobiliáru. Z ním namaľovaných a zachovaných akvarelov sa dozvedáme napr. o existencii veľkolepého freskového cyklu s námetom významných udalostí zo Starého i Nového zákona, ktorým dal pápež Lev I. (440 - 461) vyzdobiť steny hlavnej lode.

Z Grimaldiho zápisov vyplýva, že iný ranokresťanský pápež Ján VII. (705 - 707), dal v tesnom susedstve baziliky postaviť tzv.V dejinách baziliky sa vyskytli i trpké časy. Jedným z nich bol 23. august 846, kedy chrám vyplienili Saracéni.

Udalosť, ktorá otriasla samou podstatou európskeho kresťanstva, podnietila stavebné aktivity smerujúce k zaisteniu bezpečnosti nielen baziliky, ale aj celého vatikánskeho územia. Za pápeža Leva IV. (847 - 855) bol vybudovaný tzv.Obdobie nasledujúcich piatich storočí vzhľad baziliky veľmi nezmenilo.

Za výnimku možno považovať pontifikát Kalixta II. O ďalšiu výzdobu chrámu sa pričinil počas svojho pontifikátu Mikuláš III. Začiatok 14. storočia znamenal rozkol v katolíckej cirkvi. Pápež Klement V. na nátlak francúzskeho kráľa Filipa IV. opustil Vatikán.

Nasledujúcich takmer sedemdesiat rokov bola bazilika opustená. S nástupom Martina V. na Petrov stolec nastalo pre chrám obdobie znovuzrodenia. Pápež natrvalo presídlil do Ríma. Roky jeho pontifikátu sa stali nástupom prvej vlny záujmu o umenie a všeobecne o hodnoty ľudského ducha. Prvé snahy o vytvorenie reprezentačného kostola pochádzajú z čias pontifikátu Mikuláša V. (1447 - 1455).

Dvanásť storočí nechalo svoju pečať na vzhľade Konštantínovej baziliky. Jej interiérové vybavenie patrilo k tomu najvzácnejšiemu čo ľudské ruky vytvorili. Nešlo však iba o umelecké poklady. Svojou duchovnou hodnotou bazilika ďaleko prevyšovala hmotné vybavenie. Takmer na každom vhodnom mieste stál nejaký oltár - nielen v kaplnkách, ale i pri stĺpoch a v rôznych výklenkoch. Duchovný rozmer chrámu sa prejavil najviac na jeho návštevnosti.

Až s nástupom pápeža Júliusa II. (1503 - 1513) sa začalo so stavebnými prácami, ktoré boli rozhodujúce pre dnešný vzhľad baziliky. Po predchádzajúcich úvahách sa pápež definitívne rozhodol pre radikálne riešenie. Jestvujúcu stavbu dal z väčšej časti strhnúť a 18.

Výstavba Novej Baziliky

Projekt výstavby nového chrámu sa mal uskutočniť v najväčších možných rozmeroch. Mal dokázať vzmáhajúcu sa moc Ríma a jeho nadradenosť nad pohanskou minulosťou cisárstva. Bramante hľadal inšpiráciu v najväčších existujúcich stavbách nielen v Ríme ale i v okolitých mestách.

Prvý Bramanteho náčrt predpokladal kostol s pôdorysom v tvare gréckeho kríža, ktorý zodpovedal ideálom renesancie a oživoval myšlienku antického mauzólea, s hlavnou kupolou a so štyrmi vedľajšími kupolami. Priečelie baziliky, ktoré navrhol architekt Carlo Maderno zdobí osem korintských stĺpov a štyri pilastre.

Interiér Baziliky svätého Petra s výhľadom do kupoly.

V roku 1513 Július II. zomrel. Na jeho miesto nastúpil Lev X. (1513 - 1521), ktorého vlastné návrhy priniesli zmenu plánov. V roku 1514 zomrel aj Bramante a práce sa ujal jeho dovtedajší asistent Giuliano da Sangallo, ktorý si za pomocníka prizval vyše osemdesiatročného Fra Gioconda.

Pápež však poveril hlavným dozorom mladého a talentovaného umelca z Urbina Raffaela Santiho. Raffael vypustil niektoré Bramanteho návrhy, ale inak sa držal jeho pôvodných myšlienok. V roku 1520 však zomrel a ani jeden z jeho návrhov sa nezrealizoval. Vedením stavby bol poverený Antonio da Sangallo ml., Giulianov synovec, ktorý nadviazal na diela predchodcov.

Vytvoril alternatívu, ktorá sa zachovala ako drevený model. Plienenie Ríma vojskami cisára Karola V. v roku 1527 a následný nedostatok financií zabránili v pokračovaní stavby. Sangallo zomrel v roku 1546 a hlavného dozoru sa na prianie pápeža Pavla III.Michelangelo vytvoril ďalší plán, ktorý rátal s odstránením viac-menej jestvujúcich častí navrhnutých Sangallom a Raffaelom a návrat k pôvodnej idee Bramanteho.

Michelangelo svoj hlavný záujem však sústredil na kupolu, ktorú si predstavoval postaviť tak, aby ju ako neprehliadnuteľnú dominantu chrámu bolo vidieť zo všetkých strán. Vytvoril viacero návrhov zreteľne nadväzujúcich na Brunelleschiho kupolu florentskej katedrály Santa Maria del Fiore. To, čo však napokon vytvoril, bolo oveľa zložitejšie a monumentálnejšie. Za svojho života postavil valcový tambur, ale keď v roku 1564 zomrel, na samotnej kupole sa ešte nič podstatné neurobilo.

Pápežom sa medzitým stal Pius IV. (1559 - 1565), ktorý dvom novým architektom Pirrovi Ligoriovi a Giacomovi da Vignola nariadil pokračovať v Michelangelom začatom diele. V roku 1590, na príkaz Sixta V. (1585 - 1590), dokončil aj Michelangelovu kupolu, ktorú však zvýšil asi o deväť metrov, čo znamená, že vonkajší plášť je oveľa strmší ako Michelangelom navrhnutý tvar.

Stavebné práce však na bazilike pokračovali i v nasledujúcich rokoch. Keď sa v roku 1605 stal pápežom Pavol V. (1605 - 1621) vytýčil si za cieľ dokončiť stavbu chrámu. V roku 1607 bol vyhlásený konkurz na architekta, ktorý by chrám dokončil. Zbor kardinálov sa rozhodol pre skúseného, päťdesiatjedenročného švajčiarsko-talianskeho architekta Carla Maderna. Už na jeseň 1607 sa začalo s budovaním priečelia.

Do roku 1611 vznikol jeden z architektonických výtvorov, ktorý bol od svojho zrodu zdrojom neustálych polemík. Tie smerovali hlavne k jeho monumentálnosti, ktorá pri frontálnom pohľade z priestoru pred chrámom zakrýva Michelangelovu kupolu.Popri realizácii hlavného priečelia baziliky má Carlo Maderno zásluhu na vytvorení dnešnej podoby chrámového interiéru.

Vďaka jeho stavebnej genialite bola stavba koncom júna 1621 v hrubých rysoch dokončená. Socha svätého Pavla stojaca pred priečelím baziliky pochádza z 19. O päť rokov nato, 8. novembra 1626, bola bazilika slávnostne vysvätená pápežom Urbanom VIII.

Architektonické Prvky a Umelecké Diela

Pri spätnom pohľade na históriu výstavby dnešnej baziliky možno povedať, že tým čím je stavba dnes, je výsledkom zvláštnej súhry štyroch géniov svojej doby.

• Renesančný architekt Donato Bramante, stojaci pri jej zrode
• Michelangelo, ktorého návrh detailov stavby ako i kríženia lodí zavŕšeného kupolou vtlačil stavbe pečať vrcholnej renesancie
• Ranobarokový umelec Carlo Maderno so svojím riešením monumentálneho priečelia
• Architektonický a výtvarný odkaz týchto umelcov zavŕšil svojím veľkolepým prínosom Gian Lorenzo Bernini, geniálny sochár a architekt, ktorého meno ostane navždy spojené nielen s dotvorením chrámového interiéru (baldachýn nad hrobom sv. Petra, tzv.

Na prvý pohľad upúta bazilika diváka neobvykle širokým priečelím. To je horizontálne členené vysokou atikou na dve podlažia. Realizáciou monumentálneho priečelia baziliky poveril pápež Pavol V. (1605 - 1621) architekta Carla Maderna.

Výsledkom bolo vytvorenie dominantnej 114,69 metra širokej a 45,55 metra vysokej fasády, doplnenej ôsmimi kolosálnymi korintskými stĺpmi a štyrmi pilastrami. Priečelie je prísne symetrické. Vrchné zakončenie tvorí balustráda s monumentálnymi sochami Ježiša Krista a jedenástich apoštolov (bez svätého Petra).

Námestie svätého Petra

Majestátne oválne námestie pred Bazilikou svätého Petra, je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších námestí na svete. Námestie bolo postavené v 17. storočí na príkaz pápeža Alexandra VII. Berniniho návrh je premysleným symbolom Cirkvi ako otvorenej náruče vítajúcej veriacich z celého sveta.

Námestie svätého Petra.

Námestie svätého Petra je prístupné verejnosti 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Vstup je bezplatný. Na námestí sa konajú rôzne podujatia, ako napríklad pápežské omše, modlitby a koncerty.

Interiér Baziliky

Bazilika svätého Petra ukrýva nespočetné umelecké diela, z ktorých každý kus má svoj vlastný príbeh a symboliku:

• Pieta: Michelangelove slávne sochárstvo zobrazuje Pannu Máriu s mŕtvym Kristom v náručí.
• Baldachýn: Berniniho monumentálny baldachýn z pozláteného bronzu sa týči nad oltárom baziliky.

Sixtínska kaplnka

Sixtínska kaplnka, ktorá sa nachádza v srdci Vatikánu, je úchvatnou renesančnou pamiatkou a jedným z najnavštevovanejších miest na svete. Kaplnka bola postavená v rokoch 1473 až 1484 na príkaz pápeža Sixta IV., podľa ktorého je aj pomenovaná.

Sixtínska kaplnka.

Výzdoba kaplnky je premysleným programom fresiek, ktoré zobrazujú biblické príbehy od stvorenia sveta po Posledný súd. Michelangelo namaľoval strop kaplnky v rokoch 1508 až 1512. Jeho monumentálne dielo zobrazuje deväť scén z knihy Genezis, medzi ktorými sú Stvorenie Adama a Posledný súd.

Vatikánske múzeá

Sú rozsiahlym komplexom múzeí a galérií nachádzajúcich sa v srdci Vatikánu. Ukrývajú rozsiahlu zbierku umeleckých diel a artefaktov z rôznych období histórie, od starovekého Egypta a Ríma až po renesanciu a baroko.

Niekoľko zaujímavostí o Bazilike svätého Petra

• Bazilika stojí na mieste umučenia apoštola Petra.
• Stavba najznámejšej baziliky sveta trvala takmer 120 rokov.
• V chráme môžu státisíce návštevníkov, ktorí tam každoročne prichádzajú, obdivovať svetoznáme umelecké diela.
• Dominantou chrámu je aj bronzová socha svätého Petra z 13. storočia.

Zaujímavé miesta vo Vatikáne

Okrem Baziliky sv. Petra a Sixtínskej kaplnky existuje niekoľko zaujímavých miest, ktoré sú menej navštevované, no rovnako fascinujúce:

• Vatikánske záhrady
• Vatikánske múzeum s menšími zbierkami
• Záhrady Castel Gandolfo
• Papal Gardens (Pápežské záhrady)
• Piazza San Damaso
• Vatikanische Grotten (Vatikánske krypty)
• Basilica di San Sebastiano fuori le mura
• Cappella di San Lorenzo
• Vatikánska farmácia

Tabuľka: Porovnanie bazilik v Ríme

tags: #chram #sveteho #petra #a #pavla #sochy