Slovo synagóga pochádza zo starogréckeho slova synagogé a znamená „zhromaždenie“.
Toto slovo je prekladom hebrejského názvu bejt kneset -„dom zhromaždenia“.
Nejedná sa však o židovský chrám.
Chrám v prvom zmysle slova - hebr. bejt ha mikdaš - „dom svätyne“ bol chrám v Jeruzaleme ktorý bol vybudovaný za vlády kráľa Šalamúna okolo roku 950 p.n.l.
Tento chrám bol zničený v roku 586 p.n.l. keď Jeruzalem dobyli Babylónčania.
Model Druhého chrámu v Jeruzaleme
Na rovnakom mieste bol podľa pôvodného plánu vybudovaný tzv. Druhý chrám približne v rokoch 520 - 515 p.n.l..
Okolie druhého chrámu prešlo rozsiahlymi prestavbami ktoré viedli k zväčšeniu chrámového okrsku.
Tento druhý chrám bol zničený Rimanmi v roku 70 n.l. a do dnešných čias sa dochovala iba časť mohutného podporného múru terasy, na ktorej sa rozkladal chrámový okrsok.
Zachovaná časť múru je dnes známa ako tzv. Západný múr alebo Múr nárekov.
Jeruzalemský chrám nebol jediný židovský chrám známy v histórii.
Okrem Jeruzalemu sa nachádzal chrám aj v meste Arad na území južnej Palestíny, postavený rovnako ako jeruzalemský chrám za vlády kráľa Šalamúna.
Bol zrušený pravdepodobne okolo roku 621 p.n.l. v rámci náboženskej reformy kráľa Jóšijáša v 7.storočí p.n.l., ktorý sa snažil centralizovať kult iba do Jeruzalema.
Ďalšie dva chrámy sa nachádzali v Egypte, kde bola veľká židovská diaspóra.
Zanikli už v helenistickom období.
Samaritáni vylúčení zo židovskej komunity si postavili chrám neďaleko mesta Nablus v dnešnom Izraeli, ale ten bol zničený v roku 107 p.n.l.
Po zničení prvého jeruzalemského chrámu v období babylonského vyhnanstva pravdepodobne vznikli prvé synagógy.
Ich význam ako centier náboženského života v komunitách však vzrástol po zničení druhého chrámu a následkom vzniku rozsiahlej diaspóry.
Podľa židovskej tradície by mala byť budova synagógy orientovaná smerom k Izraelu, k Jeruzalemu, k Chrámovej hore, respektíve podľa možností východným smerom.
Všeobecne hebrejské slovo mizrach (hebr. „východ“) označuje smer k Jeruzalemu, ktorým je treba sa otočiť pri modlitbe a aj jeho vyznačenie na stene synagógy alebo príbytku.
Vo východnej stene synagógy sa nachádza schránka - svätostánok nazývaný aron ha-kodeš na uloženie zvitkov textu Tóry.
Má pripomínať Archu zmluvy, ktorá bola uložená v najposvätnejšej časti prvého jeruzalemského chrámu a podľa tradície v nej boli uložené kamenné dosky s Desatorom božích prikázaní.
Ďalším odkazom na usporiadanie v pôvodnom jeruzalemskom chráme je zakrytie svätostánku závesom alebo oponou (hebr. parochet), ktorá pripomína dvere oddeľujúce priestor hlavnej chrámovej lode od najposvätnejšej časti chrámu.
Blízko svätostánku je v synagógach z prelomu 19. a 20.storočia vyvýšené pódium kde je umiestnený pult na čítanie Tóry.
V starších a ortodoxných synagógach býva pult v strede budovy.
Interiér Veľkej synagógy vo Florencii
Rozdiely medzi ortodoxnými a neologickými synagógami
Ďalším rozdielom medzi staršími, ortodoxnými synagógami a neologickými je miesto usadenia mužov a žien.
V starších a ortodoxných synagógach je ženská časť oddelená od mužskej časti stenou, alebo sa nachádza na vyššom poschodí, na hornej galérii.
V neologických synagógach toto rozdelenie nie je.
Okrem týchto základných prvkov nie sú žiadne ďalšie predpisy, ktoré by určovali ako má synagóga vyzerať.
Menšou modlitebňou sa môže stať akýkoľvek priestor zariadený striedmo a s miestom na sedenie.
Neexistuje ani žiadny špecifický židovský štýl v architektúre.
Architektonické štýly synagóg
V 19.storočí vládol v umení a architektúre historizmus - návrat k minulým štýlom, vypožičiavanie jednotlivých prvkov z nich a ich vzájomné miešanie.
Pri stavbe kostolov, univerzít, či iných významných budov sa uplatňovali nasledovné štýly: neorománsky (typickým prvkom sú okrúhle okná a štíhle vysoké v hornej časti zaokrúhlené okná, oblúčikový vlys), neogotický či gotizujúci (typické okná s lomenými oblúkmi), klasicistický (typický prvok je portikus a trojuholníkový tympanón pripomínajúci antický chrám na fasáde), barokový, byzantský (typický prvok kupola ako u byzantských kostolov), secesný a maurský štýl.
Štýl charakteristický pre synagógy z druhej polovice 19.storočia je maurský v kombinácii s vyššie spomínanými štýlami, zvyčajne neorománskym.
Typická stavba má dve veže alebo vežičky na priečelí, oblúčikovitý vlys na fasáde, okrúhle a oblúkmi zakončené okná vyplnené geometrickými rozetami, vnútro je rozdelené na tri pozdĺžne časti, ženská galéria je podopieraná liatinovými železnými stĺpmi, niekedy so zdobenými hlavicami.
Maurský štýl charakterizujú geometrické a florálne dekorácie odvodené z islamského umenia španielskych Maurov.
Uplatňuje sa hlavne na nástenných maľbách pokrývajúcich interiér a v geometrických vzoroch rozetových okien.
Stavba synagóg a modlitební na Slovensku začala po roku 1840, v ktorom Židia získali na základe zákona od uhorskej vlády povolenie trvalo sa usídliť v slobodných kráľovských mestách.
19.storočie bolo obdobím veľkých spoločenských zmien v Európe a reakcia na tieto zmeny nastala aj v rámci židovskej náboženskej komunity.
V rámci židovskej komunity žijúcej v Uhorsku spočíval spor v rozdielnych požiadavkách na podobu bohoslužobnej praxe, vzdelávanie a postavenie Židov v uhorskej spoločnosti.
Najhlavnejším problémom však bolo to, že po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vznikla zo strany vlády požiadavka, aby mali všetci Židia žijúci v Uhorsku ako samostatná skupina vedúce osobnosti, ktoré by ich zastupovali pred uhorskou vládou.
O túto úlohu sa začali prieť zástancovia tradičného a modernejšieho židovstva.
Spor viedol už k usporiadaniu snemu, ktorý sa konal v období od 14. decembra 1868 do 24. februára 1869 v Pešti.
Výsledkom tohto snemu bolo rozdelenie judaizmu v Uhorsku na konzervatívny - ortodoxný smer a reformovaný - neologický smer.
Tí, ktorí si neboli ochotní vybrať a zaradiť sa k jedným alebo druhým vytvorili tretí nezávislý smer nazvaný „status quo ante“.
Synagóga v Žiline | história
Príklad synagógy v Senci
Senec’s synagogue stands in a prominent location on the town’s main thoroughfare, at Mierové Square No. 12, in close proximity to the Municipal Office.
The synagogue was built in 1905-1906 to serve the religious needs of the local Jewish community, which then numbered about 400 souls.
The community belonged to the Orthodox movement and the synagogue architecture reflects this.
The architecture of the synagogue is a distinctive mélange or Rundbogen and Moorish styles.
A tripartite street façade features a central rose window and typical horseshoe-shaped entrance portal.
The synagogue was once a part of the Jewish community compound, which comprised a ritual bath (mikvah) and other community buildings adjoining it in a courtyard.
Based on the agreement between the Federation of Jewish Communities in the Slovak Republic and the Bratislava Self-Governing Region, as a result of which ownership of the synagogue building was transferred into public hands, a permanent exhibition of Jewish culture and local history will be installed on the upper floor of the building.
The exhibition, “Jewish Heritage of the Bratislava Self-Governing Region”, is a result of research and curatorial work conducted by the Jewish Cultural Institute in 2018-2021 and supplied to the Bratislava Self-Governing Region in June 2021.
This work includes the curatorial concept, exhibition texts, photographs, videos and a selection of Judaica objects.
The curatorial team closely cooperated with the architect who designed the exhibition architecture and infographics, based on the proposed visual identity, including the logotype of the new cultural institution that will operate in the Senec synagogue.
The final phase of exhibition preparation, production and installation will be conducted in 2022.
The archeological remains of the former ritual bath (mikvah) have been preserved in the synagogue courtyard.