Chrám v Karnaku: Pôsobivá história a mapa najväčšieho chrámového komplexu na svete

Vitajte v Luxore, meste, ktoré mieša súčasnosť s minulosťou v jedinečnom pomere! Už od čias starých Grékov a Rimanov bol Luxor obľúbenou turistickou atrakciou. Množstvo pamiatok nahromadených na jednom mieste za tisícročia vlády Egypťanov dodnes vyráža dych. Luxor je po pyramídach v Gíze druhou najnavštevovanejšou turistickou destináciou, a niet sa čomu čudovať. Toto miesto dýcha históriou - je osídlené nepretržite už 6000 rokov a mnohí ho považujú za najväčšie múzeum na svete.

Pozostatky chrámového komplexu v Karnaku, ktorý sa staval vyše 1000 rokov, ešte aj dnes udivujú svojou dokonalosťou. Cez rieku, na západnom brehu, ktorý bol odjakživa venovaný posmrtnému životu, vyrástli gigantické zádušné chrámy ako Medinet Habu, ale aj pred zrakmi ukryté hrobky faraónov v Údolí kráľov. Mesto Luxor, kedysi známe ako Théby, sa nachádza v Hornom Egypte, 777 km južne od hlavného mesta Káhiry. Odhaduje sa, že obsahuje tretinu najcennejších pamiatok a starožitností celého sveta, čo ho robí nesmierne významnou turistickou lokalitou. Väčšina turistov sa tu zdrží len pár dní, no návšteva všetkých zásadných miest si vyžaduje omnoho viac času.

Mapa chrámového komplexu v Karnaku.

Čo vidieť v Karnaku?

Karnak je najväčším chrámovým komplexom na svete. Združuje chrámy Amon Ra, Khonso, Ipt, Ptah, Montho a chrám boha Osirida. Poďme sa pozrieť na niektoré z najvýznamnejších miest v tomto komplexe:

1. Veľká stĺpová sieň: S rozlohou 5500 štvorcových metrov a 134 stĺpmi pripomínajúcimi papyrus, je to jedno z najpôsobivejších miest v Karnaku.
2. Chrám boha Ptaha: Aj keď zíva prázdnotou, stále je svedkom niekdajšej slávnej ríše.
3. Posvätné jazierko: S dokonale rovnou hladinou, ktorá odráža stĺpy a múry Karnaku, je to jedno z najkrajších miest v areáli.
4. Obelisk kráľovnej Hatšepsut: Najvyšší obelisk v Egypte, ktorý sa týči nad chrámom.

Zdá sa akoby tu chcel každý, kto čo i len chvíľku vládol krajine, zanechať odtlačky. Široké nádvorie zaplnili turisti, ktorých sem každý deň vyložia autobusy a sprievodcovia im rozprávajú príbehy čo sa tu kedysi odohrávali a ako tieto miesta vyzerali. Všade naokolo sú sochy, sfingy, stĺpy, palmy, malé rozpadnuté komory patriace rozličným bohom a hieroglyfy vytesané do chladného kameňa. Tu po prvých krokoch si málokto uvedomí, aký obrovský je Karnak, pretože je skonštruovaný tak, že ho treba kúsok za kúskom objavovať. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o druhom najväčšom starobylom náboženskom komplexe, ktorý dokázal prekonať len kmérsky Angkor Wat ležiaci v dnešnej Kambodži.

Prvé panovnícke meno dávané do spojitosti s výstavbou karnackého chrámu je Senusret I., kráľ 12.dynastie. Vládol medzi rokmi 1971-1926 pr.Kr. čo nám dáva krásny príklad toho s akým starovekým miestom máme dočinenia.

Vo veľkej stĺpovej hale naplnenej stĺpmi si človek pripadá ako v ríši divov. Obrovské stĺpy tak dokonale obieha obrázková výzdoba, že nenechali voľný ani kúsoček kameňa. „Celý priestor má 5500 štvorcových metrov a naplánoval ho Ramzes I., hoci ho zhotovil až kráľ Seti I. Stojí tu 134 stĺpov pripomínajúcich papyrus“ započujem od miestnej sprievodkyne, ktorá naučenú vetu povie denne možno aj niekoľko desiatok krát.

To, že stĺpy pripomínajú zatvorený papyrus nie je náhoda, pretože symbolizujú život a každoročne v období, kedy sa Níl vylieval zo svojho koryta sa voda z neho dostala až sem. Takto priamo z Nílu vyrastali kamenné papyrusy a nílska voda ich mala prebrať k životu. Oplatí sa tu sadnúť pod stĺp a nechať myšlienky poletovať a odrážať sa od nich kade tade. Človek, hoci teoreticky vie ako tento monument postavili, aj tak nechápe ako sa im to podarilo.

Čas tu beží inak a odrazu je podvečer, kedy sa chce slnko túžobne ponoriť do krajiny a splynúť s ním. Turisti, ktorí prišli so zájazdmi museli odísť a celý Karnak ostal pre nás a ďalšiu hŕstku ľudí. To sú tie momenty na aké človek napokon bude spomínať. V Karnaku sa zostalo ponevierať len niekoľko duší a je tu viac stĺpov než návštevníkov. Bezcieľne sa túlame menšími i väčšími nádvoriami, skrytými uličkami, slepými cestami končiacimi v stene a kam sa človek pozrie, tam vidí zvyšky niekdajšej slávnej ríše.

Oči opäť spočinú na chráme, kde leží zašpicatený obelisk kráľovnej Haštepsut, najvyšší v celom Egypte. Monumentálne stavby z granitu, čierneho granitu, pieskovca či žuly stoja na každom kroku. Chrám boha Ptaha, Ramzesa II, aj Setiho II. už zíva prázdnotou. Pomedzi ruiny sa prechádza niekoľko strážnikov, ktorí za bakšiš ukážu detail, aký by nepozornému návštevníkovi ušiel. „Obíďte sochu skarabea a ten Vám prinesie šťastie“ znie rada jedného z nich. Takto si aspoň privyrobia niekoľko libier naviac.

Jedným z najkrajších miest je posvätné jazierko uprostred areálu. Hladina je dokonale rovná až pôsobí ako zrkadlo v ktorom sa odrážajú stĺpy a múry Karnaku. Sadneme si na jeho breh a neviem na ktorú stranu sa skôr dívať. Či na zrkadlový odraz štyroch štíhlych, vysokých paliem alebo na stranu opačnú, kde sa každým pohybom jemného vetra rozkolíše hladina s obrázkom starovekých múrov. Toto je to najkrajšie miesto celého Karnaku.

Ráno by som ho vnímal určite inak ak by sa tu tlačili stovky turistov, ale teraz je tu ticho, ktoré pokrylo staroveké ruiny. Sedieť tu na okraji jazierka a sledovať ako slnko každým pohybom prefarbuje tisícročné stavby patrí k zážitkom na aký sa nezabúda. Je čas sa z Karnaku vrátiť nazad do moderného mesta a rušných ulíc.

Luxorský chrám

Na konci aleje nás čaká Luxorský chrám, impozantná stavba zo vzácneho núbijského pieskovca, založená asi v roku 1400 pred Kristom. Počas rímskej nadvlády slúžil ako legionárska pevnosť a oblastné sídlo rímskej vlády. Náš hotel v Luxore sa nachádza práve blízko Luxorského chrámu, ktorý je večer krásne nasvietený a dýcha na nás ešte z diaľky tajomnou bohatou históriou tejto výnimočnej krajiny...

Prejdime si niektoré dôležité fakty:

• Luxorský chrám bol zasvätený trom bohom - Amónovi (Boh slnka), jeho manželke Mut a ich synovi Chonsovi (Boh mesiaca).
• Jeho výstavbu naštartoval v roku 1390 p.n.l. Amenhotep III., avšak v priebehu času sa na jeho výstavbe a rozširovaní podieľalo viacero faraónov, vrátane Ramzess II, či Alexandra Veľkého.
• Stavebným materiálom bol pieskovec, ktorý sem bol dovezený z oblasti Gebel el-Silsila.
• Dlhú dobu bol celý chrám zasypaný pieskom, ktorý ho dokonale zakonzervoval do času vykopávok v roku 1885.

Dnes tu návštevníci môžu obdivovať cestu lemovanú sfingami, ktorá končí pri vysokom pylóne, ktorý mimochodom postavil Ramzes II. V minulosti táto alej sfíng lemovala 3 km dlhú cestu z Luxoru až do Karnaku. Za 24 metrov vysokým a 65 metrov širokým pylónom pokračuje Veľké nádvorie Ramzesa II. s dvomi radmi 74 stĺpov, vysokých 16 metrov. Ďalej môžeme obdivovať rôzne svätyne, reliéfy zobrazujúce napríklad ťaženie Ramzes II. proti Chetitom. kolosálne sochy, napr. Ramzesa II. a jeho manželky Nefertari.

V minulosti tu stálo viacej obeliskov, z ktorých však niektoré Egypt daroval Parížu, Londýnu a New Yorku. Dnes tu môžeme obdivovať 25 metrov vysoký žulový obelisk, priamo pred prvým pylónom. Hlavná časť chrámu začína procesnou kolonádou, ktorú tvorí 14 stĺpov o výške 20 metrov a slnečné nádvorie postavené faraónom Amenhotepom III. Najstaršia časť chrámu, ktorá je zároveň najposvätnejšou, je sieň - centrálny svätostánok, v ktorej bola uložená socha boha Amona, hoci v súčasnosti z nej už zostal zachovaný len podstavec. Dodnes sa tu v areáli nachádza aj mešita Abú al-Haggaga, ktorá bola pôvodne súčasťou obytnej zóny, ktorá sa tu nachádzala ešte v čase, keď chrám bol zasypaný pieskom. Bola snaha odstrániť aj mešitu, avšak tento návrh tvrdo narazil na odpor obyvateľov, preto tu dodnes zostala. Pôsobivá atmosféra chrámu je vo večerných hodinách, kedy je chrám vysvietený a verejnosti prístupný.

Ceny vstupeniek do vybraných pamiatok v Egypte:

Poznámka: Ceny sa môžu meniť.

Pohľad na stĺpy v Karnaku.

tags: #chram #v #karnaku #mapa