Pravdepodobne ste už niektoré z nich navštívili, alebo ich aspoň poznáte z fotografií a médií. Sú totiž majestátne, majú neopakovateľnú atmosféru a dýchajú históriou. Vyberte sa s nami na cestu do Moskvy a objavte jeden z najznámejších chrámov, ktorý láka ľudí z celého sveta - Chrám Vasilija Blaženého.
Chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí v Moskve
História Chrámu
Chrám Vasilija Blaženého, známy aj ako Sobor Pokrovu Presvätej Bohorodičky, je architektonicky významný chrám na severozápadnej strane Červeného námestia v Moskve. Jeho architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou.
Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552. Chrám bol postavený v rokoch 1555 až 1561 na príkaz ruského cára Ivana Hrozného ako pripomienka víťazstva nad kazanským chánom. Išlo vtedy o skutočne obrovské víťazstvo, pretože pustošivé nájazdy Tatarov na moskovské územie trvali už viac ako storočie.
V rámci ateizácie sa v roku 1928 stal súčasťou Štátneho historického múzea a v roku 1929 bol uzavretý boľševikmi a z veží boli odňaté zvony. V roku 1588 pristavali kaplnku Vasilija Blaženého, ktorá dala meno celej katedrále.
Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou. Výstavba katedrály začala na mieste pôvodného chrámu Trojického. Architekt stavby nie je jednoznačný.
Predpokladá sa, že ním bol Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce práve na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči - údajne preto, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil. V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý ma svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú.
Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila. K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom.
Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili. V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia. Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť.
Lokalita Chrámu Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.
Architektúra a Štruktúra
Chrám sa skladá z ôsmich viac-menej samostatných chrámov, symbolizujúcich jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Štyri z chrámov sú osové, štyri ďalšie sú umiestnené medzi ne. Týchto osem cerkví obopína centrálny stĺpovitý chrám zasvätený Pokrovu (Ochrane) presvätej Bohorodičky.
Osem bočných chrámov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou. Celá skupina chrámov má spoločné základy s perimetrickou (predtým otvorenou) galériou a vnútornými klenutými priechodmi.
Plán Chrámu Vasilija Blaženého
V roku 1588 bola ku stavbe pristavená kaplnka svätého Bazila (Vasilija) Blaženého (1469 - 1552), ktorého ostatky sa nachádzali na mieste stavby chrámu a ktorý dal celej stavbe jej druhé meno. Stavba bola zavŕšená dobudovaním zvonice v roku 1670.
Podľa legendy bola svätyňa postavená na mieste úmrtia Vasilija Blaženého, ktorý zahynul počas výstavby chrámu. Chrám bol pôvodne známy ako Chrám Najsvätejšej Trojice, neskôr bol postavený centrálny chrám zasvätený Pokrovu presvätej Bohorodičky.
Chrám sa skladá z deviatich chrámov. Dal ho postaviť cár Ivan IV. Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom.
Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby. Existuje tiež povesť, podľa ktorej, keď Ivan Hrozný uvidel postavený kostol, prikázal staviteľa oslepiť, aby nikde inde na svete nemohli postaviť tak krásny chrám. Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve.
Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby.
Stavitelia chrám konštruovali tak, aby zobrazoval svätý Jeruzalem. Pokrovský chrám nie je jeden, ale deväť pravoslávnych duchovných stánkov. V Chráme Vasilija Blaženého je deväť ikonostasov, v ktorých je okolo 400 ikon zo 16.-19. storočia a považujú sa za jedny z najkrajších diel novgorodskej a moskovskej ikonopiseckej školy. Steny chrámu pokrýva maľba a fresky zo 16.-19. storočia. Okrem ikon sú v priestoroch duchovného stánku aj portrétna maľba a krajinky 19. storočia i náboženské predmety.
K novému rozkvetu maliarstva prispela nádhera ikonostasu- steny pokrytej ikonami, ktorá oddeluje svätynu od chrámovej lode. Čoskoro vznikali školy, význam moskovskej školy vzrátol osobnosťou Andreja Rubľova, ten vynikal citlivým pochopením symboliky a jemným kultivovaným podaním. Jeho vrcholným dielom je slávna ikona so sv.
Význam Chrámu
Chrám Vasilija Blaženého je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom ruskej kultúry a histórie. Jeho pestrofarebné kupoly a zložitý dizajn priťahujú návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú obdivovať jeho krásu a dozvedieť sa viac o jeho bohatom dedičstve.
Aký je kultúrny význam Katedrály Vasilija Blaženého? Katedrála Vasila Blaženého, známa aj pod názvom Pokrovský chrám, je hlavnou dominantou Červeného námestia, ale aj samotnej Moskvy. Tak ako New York má svoju Sochu slobody, ako Paríž má svoju Eiffelovú vežu, ako Rio De Janeiro sochu Spasiteľa Krista, tak Moskva má svoj vlastný symbol - chrám Vasila Blaženého.
Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552.
Medzi najvzácnejšie exponáty chrámu spolu s freskami však patrí ikona Vstup do Jeruzalema.
V polovici 20. rokov 20. storočia Chrám Vasilija Blaženého nadobudol štatút múzea.
Slávnostná liturgia, ktorú má podľa programu sláviť patriarcha Moskovský a celej Rusi Kirill, sa v utorok 12. júla stane ústredným podujatím pri príležitosti 450. výročia posvätenia jedného zo symbolov Moskvy a celej Ruskej federácie, Pokrovského chrámu Presvätej Bohorodičky. Je známejší pod názvom Chrám Vasilija Blaženého a stojí na Červenom námestí v Moskve.
Ako v rozhovore pre tlačovú agentúru RIA-Novosti povedala riaditeľka Múzea Pokrovský chrám Taťjana Saračevová, v deň výročia chrámu si ho budú môcť obyvatelia a návštevníci Moskvy prezrieť bezplatne. Architektonická a duchovná pamätihodnosť je zapísaná aj v Svetovom dedičstve Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Dňa 12. júla 1561 sa stavba chrámu dokončila a v ten deň architektonické dielo vysvätili. Preto sa dátum 12. júl pokladá za "narodeniny" staviteľskej pamiatky.
Chrám budovali v rokoch 1555-1561 na Červenom námestí stavitelia Ivan Barma a Postnik Jakovlev z rozhodnutia cára Ivana Hrozného ako vďaku za ťaženie proti Kazanskému chánstvu.
Zaujímavosti o Moskve
Moskva je historickým, duchovným, ale aj politickým centrom Ruskej Federácie. Ak by ste sa nás spýtali kam v Moskve ísť, ako prvé by sme vám odporučili Červené námestie - samotné srdce Moskvy. Úchvatné miesto, z ktorého dýcha veľkosť a hrdosť Ruského národa. Mimochodom. Spomínaný Kremeľ určite nevynechajte. Monumentálne sídlo najmocnejších mužov cárskeho aj novodobého Ruska, budí rešpekt svojou rozlohou a jeho až 17 metrov vysoké múry z neho robia nedobytnú pevnosť (slovo Kremeľ v skutočnosti znamená práve pevnosť).
Kúsok od Kremľa stojí Chrám Vasilija Blaženého. Nádherná stavba, symbol ruskej architektúry, je ako vystrihnutá z Ruských bohatierskych rozprávok. Prekvapí vás farbami, aj hravými pozlátenými kupolami vežičiek.