Obec Čierny Balog sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorá je úzko spätá s rímskokatolíckou cirkvou. Táto cirkev zohrávala a stále zohráva významnú úlohu v živote miestnych obyvateľov, o čom svedčia mnohé sakrálne pamiatky a tradície.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Čiernom Balogu
Správa Farnosti
O chod farnosti sa starajú:
- Administrátor: Mgr. Daniel Baláž
- Výpomocný duchovný: Mgr. František Havlík
Sakrálne stavby v obci
Na území Čierneho Balogu sa nachádza viacero kaplniek a kostolov, ktoré svedčia o hlbokej religiozite miestnych obyvateľov:
- Farský kostol: Nanebovzatia Panny Márie (1804)
- Kaplnka: Panny Márie Kráľovnej - Jánošovka (1927)
- Kaplnka: Ružencovej Panny Márie - Komov (1954)
- Kaplnka: Narodenia Panny Márie - Krám (1753)
- Kaplnka: Sedembolestnej Panny Márie - Medveďovo (1969)
- Kaplnka: Lurdskej Panny Márie - Urbanov Vrch (1942)
- Kaplnka: Mena Panny Márie - Fajtov (1932)
- Kaplnka: sv. Jána Nepomuckého - Závodie (1824)
- Kaplnka: Panny Márie Pomocnice na cintoríne (2000)
Obecný úrad v súčinnosti s Komisiou cestovného ruchu, regionálneho rozvoja, kultúry a podnikateľských aktivít pripravila Všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach obce Čierny Balog, ktoré obecné zastupiteľstvo schválilo dňa 9. decembra 2021 ako Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2021 o pamätihodnostiach obce Čierny Balog.
Cieľom tohto nariadenia je utvorenie evidencie pamätihodností na území obce Čierny Balog a stanoviť podmienky jej odborného vedenia v záujme ochrany kultúrnohistorickej hodnoty týchto pamätihodností, zlepšovania ich stavu a ich zachovania pre budúce generácie.
Do evidencie pamätihodností obce možno podľa §14 ods. 4 zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce.
Pamätihodnosti obce Čierny Balog
V zozname národných kultúrnych pamiatok na Slovensku sú za obec Čierny Balog zapísané:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1797-1804)
- Partizánsky cintorín na Skalici, 20 hrobov a pomník (1951)
- Partizánsky cintorín Tlstý javor (1959)
- Pomník obetiam fašizmu - zavraždení partizáni - Dobroč za obcou (Brotovo) (1959)
- Pomník padlým partizánom - Socha partizána pred KD (1951)
- Ľudový dom zrubová konštrukcia- Pusté 588
- Čiernohronská úzkokolajná lesná železnica
- Budova výpravná (1908)
- Koľaj úzkorozchodná
- Most cestný - cez cestu II/529 (zač.20.st.)
- Most železničný - sv. Ján - viadukt (1948)
- Most železničný Nový Krám - do Cútove dolinky (1908)
- Dom strážny na sv. Jáne - murovaná konštrukcia (1923)
- Stavba hospodárska murovaná,drevená konštrukcia, sv. Ján (1923)
- Pivnica na sv. Jáne - murovaná konštrukcia (1923)
- Budova výpravná -železničná stanica - hlavná budova s reštauráciou (1920)
- Výhrevňa - Dolný hajc v centre (zač.20.st.)
- Výhrevňa - Horný hajc v centre (1908)
- Most železničný narušený - len zachované prahy (1908)
- Most železničný - Vydrovo, pri kríži (1908)
- Most železničný pred Obrubovanskou (1908)
- Most železničný cez potok v skanzene pri didaktickom prístrešku (1908)
Evidencia pamätihodností obce nie je nemenná. Do evidencie možno zaradiť ďalšie pamätihodnosti rozhodnutím obecného zastupiteľstva.
Kroj
Čiernobalocký kroj vystihuje mužnosť jeho nositeľa. Mužský kroj pozostáva z košele, súkenných nohavíc, opasku, zápästkov, kožuška, hune, klobúka.
Opasok je okrášlený prackami (drevorubačom v robote chránil najmä obličky, kríže, brucho) a slúžil aj na odloženie si dohánu, fajky, noža a podobne.
Súčasťou sú aj zápästky vyrobené z vlny. Kožušok a huňa tvorili vrchnú časť kroja.
Široký čierny klobúk plnil viaceré funkcie - proti dažďu, ako nádoba na načieranie vody, vejár na rozdúchanie ohňa, ale chránil aj pred slnkom. Menšie klobúky boli využívané pri slávnostnejších príležitostiach.
Ku kroju sa nosili krpce, čierne kožené čižmy alebo celé topánky. Cez chrbát prehodené cedilo - veľká súkenná kapsa.
Mužský kroj z Čierneho Balogu
Na týždňovky si v cedile drevorubači nosili potraviny, v lesných kolibách v noci slúžilo na spanie - ako podhlavník či v zime na zakrytie. Súčasťou sú frumbie (súkenné zviazané čiernobiele povrazy). Pri slávnostných príležitostiach a spoločenských udalostiach dopĺňala mužský kroj aj čierna šatka s tzv. obrúčkou uviazaná okolo krku.
Základ ženského kroja tvorí oplecko, sukňa, zástera, šatka alebo čepiec, kožuch a prusliaka. Oplecko s bielou čipkou alebo výšivkou, prusliak (plnil funkciu podprsenky) v rôznych farebných prevedeniach, sukňa so zásterou - čiernou glotovou, alebo tzv. tabľavou (modrotlač).
Slobodné dievčatá mali vo vlasoch stužky (aj vzorované), vydaté šatku alebo čepiec - na Balogu tzv. kapka. K ženskému kroju patria čierne kožené čižmy, krpce, v zime súkenné kapce a k nim hnedý ženský kožuch.
Významné osobnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v Čiernom Balogu, patrí Štefan Petruš, ktorý sa narodil 29.10.1783 v Žiari nad Hronom. Za farára vtedajšom Čiernohronskom Balogu bol investovaný 16. augusta 1810, v poradí ako druhý farár v novom murovanom kostole.
Založil knihu - Historia domus, do ktorej latinsky zapisoval dejiny svojej farnosti. Autor svoju rozsiahlu ručne, úhľadne písanú kroniku na dobovom papieri po jej dokončení v apríli 1818 zviazal do tvrdých dosiek a označil na jej titulnom liste veľkým písmom, celým názvom HISTORICO=STATISTICA PAROCHIAE NIGRO=HRONCZENSIS SCIAGRA=PHIA, ANNO 1818. V preklade Historicko - štatistický popis fary na Čiernom Hrone, rok 1818.
„ Pamätná je balocká fara tým, že prechováva veľmi vzácnu etnografickú historickú knihu História domus parochiae Balogiensis / Domáca kronika balockej fary /, hlavne pre čiastku písanú počiatkom 19. storočia, kde sa neobyčajne pekne opisujú zvyky, dialógy rýdzeho pôvodného ľudu, kraj a všetko, čo sa hýbe a nehýbe, s osobitným úvodom o historickom vývine Slovanstva a Slovenska, čo na ten čas a tak dôkladne popísané, je obdivuhodné. Zakaždým, keď sa táto kniha dostane do rúk interesovaných znalcov, s veľkým záujmom ju čítajú“.
Toto veľké uznanie napísal G. K. Zechenter - Laskomerský, bansko-lesný lekár, pôsobiaci v Brezne 1853-68, vo svojej autobiografii s názvom Päťdesiat rokov slovenského života / viď rok 1853 /.
Farnosť rím. - kat. cirkvi uchováva historický poklad obce, prvé historické spracovanie vývoja osídlenia a podmienok života na Čiernom Hrone.
V roku 1968 sa Dr. Albert Stránsky s kolektívom rozhodol celé toto dielo preložiť a knižne vydať. Sám k tomu hovorí: Pri spracúvaní Petrušovej Sciagrafie sa dlho uvažovalo, či sa má proste len preložiť, alebo prepracovať a kde treba aj doplniť. Časti, v ktorých Petrušova Sciagrafia stojí na dobovej výške, boli voľne preložené a tvoria jadro knihy. Doplnky sú výsledkom podrobného štúdia ďalších archívnych prameňov a odbornej literatúry“.
Za týchto podmienok vznikol ďalší hodnotný dokument, historické spracovanie vývoja osídlenia a podmienok života na Čiernom Hrone. Knihu Albert Stránsky - Drevorubači na Čiernom Hrone na rozhraní XVIII a XIX. storočia, vydalo Slovenské vydavateľstvo rok 1969. V knihe Alberta Stránskeho je možné o.i.
Ďalšie pamätihodnosti
- Kultúrny dom v Čiernom Balogu bol postavený ako prvý po druhej svetovej vojne na Slovenku a Ministerstvo hospodárstva darovalo na výstavbu 2.000.000 Kčs. Dňa 18.mája 1946 bol položený základný kameň Kultúrneho domu v Čiernom Balogu. Výstavba kultúrneho domu mala umožniť k schádzaniu sa k poradám, prednáškam a zábavám. Autorom projektu je Dušan Jurkovič.
- Betónová guľometná pevnosť u Jergov - cesta na Pavlovke. Na útok od Hriňovej postavili dve betónové pevnosti nad Zahorkou - Pod kopcom Salašíky (alebo Vydrovo).
- Pamätné kamene, mohyly a jubilejné háje boli zhotovené (vysadené) v roku 1928 ako súčasť oslavy 10. výročia vzniku Republiky Československej - RČS 1918 - 1928.
- Mlyn na Mlynskej ulici je na približne na rovnakom mieste vyznačený už na mape prvého vojenského mapovania z rl 1763-1768.
- Monumentálny pamätník SNP sa nachádza nad miestnou časťou Čierny Balog „v Kopci“. Bol postavený na počesť hrdinov protifašistického odboja v roku 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP.
- Vojnový cintorín na Skalici bol zriadený v roku 1951. Tu našlo svoj hrob asi 23 partizánov. Hrobových miest je však 20. Na spoločnom pomníku je umiestnená kovová tabuľa s textom: Večná pamiatka padlým hrdinom, ktorí padli v boji proti fašizmu za národné oslobodenie 1944-1945. Cintorín je známy tým, že je tu pochovaná najmladšia 16-ročná ukrajinská partizánksa Kamila Šagy.
- Pamätník sa nachádza v doline Páleničné na pamätnom mieste obranných bojov. Na pamätníku je umiestnená tabuľa s textom: Na tomto mieste občania Čierneho Balogu a partizáni Hrdinsky bránili obec proti presile fašistických jednotiek dňa 28.1.1945. Pri tomto boji bol smrteľne zranený náš občan Jozef Schön.
- Pamätník 1. sv. vojny sa nachádza priamo pred obecným úradom, je tvorený štvorhranom zo žulových platní s bustou vojaka na vrchu pamätníka.
- Pamätník 2. sv. vojny bol postavený pri príležitosti 50. výročia SNP. Na tabuli je vyrytý text: „Na pamiatku obetiam 2. svetovej vojny 1939 - 44 z obce Čierny Balog.“
- Rímsko-katolícky kostol Premenenia Pána bol postavený svojpomocne veriacimi v rokoch 1934-1936 v miestnej časti Dobroč.
- Dielňa sv. Jozefa Robotníka stojí pri farskom kostole v Čiernom Balogu.
- Kaplnka Mena Panny Márie stojí v miestnej časti Fajtov na mieste pôvodnej najmenšej kaplnky vo farnosti z roku 1932.
- Kaplnka Narodenia Panny Márie je najstaršou kaplnkou na území farnosti Čierny Balog.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého stojí od roku 1938 poniže farského kostola v Čiernom Balogu.
Anatómia a história vrtuľníka Black Hawk
Okrem zoznamu pamätihodnosti Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vedie Ústredný zoznam pamiatkového fondu (ÚZPF), ktorý má 4 registre - register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NKP), register hnuteľných NKP, register pamiatkových rezervácií a register pamiatkových zón. Tie v evidencii pamätihodností obce nie sú, pretože požívajú ochranu priamo zo zákona o ochrane pamiatkového fondu.
V súčasnosti evidujeme v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR (údaj k 31.12.2020) :
- Hnuteľné NKP: 15 308
- Pamiatkové predmety (PP): 36 260
- Nehnuteľné NKP: 10 065
- Pamiatkové objekty (PO): 17 248
Národná kultúrna pamiatka (NKP) je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. NKP a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje na jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky.