Stretnúť mníšku na ulici? Kláštor. Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame. Kláštor. Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame. Kláštor. Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame. Na Slovensku pôsobí 43 ženských reholí, každá z nich má iné pravidlá a poslanie.
Dostať sa na celý deň do ženského kláštora pritom nie je jednoduché. Neurazia sa, ak sa pokúsim preniknúť do ich prísne stráženého súkromia? Nájdeme vôbec spoločnú reč? Túžim na vlastnej koži zistiť, ako sa tam žije. Samozrejme, bojujem aj s predsudkami.
Rešpektovať musím iba dve veci - súkromné izby sestier ostanú tabu kvôli klauzúre. Ide o priestory, do ktorých nesmú vstupovať svetské osoby. Nakoniec vyhrávajú bonboniéry, o ktorých predpokladám, že sa zaraďujú medzi rehoľou tolerované hriechy. Neurazia sa, ak sa pokúsim preniknúť do ich prísne stráženého súkromia? A aj keby také bolo, nepanuje tam šialená nuda? Nebudú ma považovať za votrelca? Nájdeme vôbec spoločnú reč?
Presne o šiestej, teda v čase, keď sestry po prebudení začínajú zo svojich izieb prúdiť do oratória modliť sa ranné chvály a rozjímať pred raňajkami, otvoria sa vonkajšie dvere kláštora a ja prejdem mrežami. Hoci sme v centre hlavného mesta, v budove s múrmi hrubými 1,5 metra sa skrýva úplne iný svet. Počas dňa sa mi ani nechce veriť, že také ticho existuje na jednom z najrušnejších miest Bratislavy.
Len čo si v modlitebni na prvom poschodí sadnem, v ruke mi pristáva hrubý breviár. Keďže sa ako laik v spleti stoviek textov neviem nijako chytiť, všímam si podružné detaily, napríklad, že breviár má 2352 strán. Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame sa niekoľkokrát denne stretnú na spoločných modlitbách v oratóriu. Počas modlitieb sledujem práve Hermanu, ktorá si zrazu pokojne vytiahne mobil a ťuká si doň.
Život v kláštore
„Rozjímanie je vlastne ranné čítanie z Písma a následné premýšľanie, čo konkrétne znamená pre môj život,“ vysvetľuje neskôr asi 30-minútový proces, po ktorom idú ranné chvály. Niekde tu Hermana usúdi, že je čas na vyvrátenie jedného z častých mýtov - v tomto kláštore nežijú mníšky, ale rehoľné sestry.
O trištvrte na sedem nastáva presun do jedálne na raňajky. V jedálni je plno, ale relatívne ticho, väčšina - vrátane mňa - je ešte mierne rozospatá. Prisadám si k Stanislave a Agneške, ktoré mi vysvetľujú, že kolektív sa čoskoro rozdelí. Staršie sestry na dôchodku si zase upracú izby, pomodlia sa ruženec a nakoniec sa vrátia do jedálne, kde budú čistiť zeleninu, lúskať orechy, jednoducho pomáhať s prípravou obeda.
Život v kláštore v skratke predstavuje neustále striedanie práce s modlitbami, vraví Stanislava s tým, že trochu oddychu majú len v nedeľu poobede. Pre kláštor sa rozhodla z dôvodu, ktorý sa podľa nej nedá iným vysvetliť. „Ide o volanie, na ktoré ak neodpoviete, ostanete nešťastný. Na prípadnú samotu jej veľmi pomáha vzťah s Bohom a duchovné priateľstvá so spolusestrami.
Agneška sa zase pre kláštor rozhodla až na vysokej škole, sestrou vôbec nechcela byť, dokonca sa plánovala vydať. „Situácia sa však zvrtla, a tak som sa v modlitbe a rozmýšľaní pýtala Boha, čo odo mňa chce. Počas neho sa jej motivácia vyjasní. „Nemajú to nacvičené, ony to tak cítia. Nie je to hlas, ale konkrétne životné situácie, ktoré vás navedú na správne rozhodnutie, ako keď si žena z troch miliárd chlapov na svete vyberie za manžela jedného konkrétneho.
„Každej záujemkyni naša rehoľa ponúkne možnosť bývať a žiť so sestrami. Ak vytrvá a aj rehoľa súhlasí, vstúpi do takzvaného noviciátu, čím sa stáva oficiálne prijatá rehoľou, zatiaľ však bez sľubov. Opäť to trvá rok a záujemkyňa počas neho prejde všetkými možnými pozíciami v kláštore. Až po ňom môže zložiť prvé sľuby na tri roky. Po tomto čase však už sestra môže zložiť večné sľuby, prípadne, ak si stále nie je istá, predĺžiť si tie dočasné.
Pri odchode z raňajok si na stole s množstvom minerálok všimnem fľašu od koňaku. Sestričky podpichnem, že som nepochybne objavil ich prvý a tajný hriech. Vracajú ma však do reality s ponukou ochutnať z tej fľaše skvelý bazový sirup. Zrazu niekto zazvoní. Vonku čaká neznáma žena s vedierkom plným jahôd a škatuľou čerstvej medovky a pivónií. „Pochválen buď Ježiš Kristus, toto je pre sestričky,“ vraví Hermane, podá jej košík a odchádza. „Sú to dobrodinci, ktorí sem nosia, ak majú niečo navyše.
Sestra Hermana opisuje systém pochovávania v krypte. Odchádzam do krypty, kde končia pozostatky sestier, ktoré ukončili pozemskú púť. Najskôr však treba prejsť cez vonkajšie átrium medzi kláštorom a školou. „Jasné, že okrem detí tu hrávajú basketbal aj sestry. Rovnako aj florbal,“ odpovedá na ešte nevyslovenú otázku Hermana. Vstupujem do chladného podzemia, kde sa nachádza časť krypty. Za komunistov slúžila ako sklad uhlia. Na stenách sú tabuľky s menami zomrelých sestier, viaceré vo francúzštine a v nemčine. „Po 50 rokoch sa pozostatky vyberú a v menšej krabičke uložia do kostnice.
Chcem vidieť sestry v práci, presúvam sa teda do vedľajšej školy. Škola zriadená rehoľou patrí k najlepším v bratislavskom kraji, preto je o ňu veľký záujem. Keď si príbeh prečítajú a pochopia, dostanú za úlohu zdramatizovať ho. O roly otca, synov a hospodára nie je záujem, všetky deti sa dožadujú zahrať rolu sviniek. V triedach na stenách vnímame obrázky zakladateľov rehole aj štátne symboly, obraz prezidenta nevidíme nikde. Komicky pôsobí preambula ústavy, ktorá je tak vysoko, že v kombinácii s malým písmom sa nedá prečítať.
Cez prestávku žiaci druhého stupňa začnú lacno predávať domáce dobroty ako palacinky a koláče. Sestra Hermana na terase gymnázia, ktoré spadá pod rehoľu. Po modlitbách každý z nich nahlas prehovorí, za čo sa modlil. Väčšina spomenie vďaku za to, že majú rodičov a čo jesť, takmer u každého sa opakuje aj želanie, aby nebola vojna na Ukrajine. Vyučovanie pokračuje v triede, žiaci odpovedajú na otázky podľa toho, komu sestra hodí loptičku. Väčšina sa hlási, evidentne ich to baví. Prináša to vtipné momenty.
Na otázku, aké vlasy mala Mojžišova mama, sa z lavice ozve, že mastné. Keď sa sestra pýta, ako sa Mojžiš dostal na púšť, jeden zo žiakov odpovedá, že vlakom. „Akože vlakom, jazdili vtedy na púšti vlaky?“ snaží sa sestra naviesť žiaka na správnu cestu. Učiteľky náboženstva Stanislava aj Agneška odmietajú rozšírenú tézu, že dnešné deti sú horšie. „Skôr sú iné, preto potrebujú aj iný prístup. Súvisí to s krízami v rodinách, ktoré sú v porovnaní s minulosťou častejšie.“ Správnym prístupom a láskavosťou sa vraj dá napraviť každé dieťa.
Zriaďovateľom základnej školy je priamo rehoľa. Riaditeľka Adriana Šišková pripomína, že funguje nepretržite už 245 rokov. V rebríčku hodnotenia INEKO získala škola v bratislavskom kraji tretie miesto.
Sestra Marcelka a spomienky na minulosť
Sestra Marcelka je v kláštore najstaršia, oslávila už 95 rokov. Dnes lúskajú orechy, tak si k nim prisadám a lúskam tiež. „V noci nás z ničoho nič na rok odvliekli do Nových Zámkov a potom do Česka, ani blízki nevedeli, kam nás berú. Viezli nás celú noc, skončili sme ako robotníčky alebo administratívne sily v továrňach na severe Česka. „Cieľom bolo zlomiť nás s tým, že to vzdáme a z rehole odídeme samy. Tí blázni však nepoznali, čo je to vôľa a aká sila nás sprevádza. Raz sme sa na to dali, tak sme vydržali aj to zlé. Kolegyne dopĺňajú, že nie všetky mali šťastie na továreň, niektoré skončili vo väzení. Do kláštora, v ktorom práve sme, sa vrátili až v roku 1990, keď odtiaľ odišla vojenská správa.
Na otázku, či sa im splnili životné sny, odpovedajú unisono - najväčším snom bol predsa vstup do kláštora, a ten sa podaril. Pre mladšiu sestru Janu, inak aj zástupkyňu riaditeľky základnej školy, bolo splneným snom osobné stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II. Vstúpila doň, lebo chcela nájsť čas na modlitbu. Všetky poznajú aj dôvod, prečo je vo svete toľko zla - lebo sa nedodržiava chrbtová kosť človeka, teda Desatoro. „Na to sa treba namáhať, to sa však ľuďom nepáči. Dôležitá je preto výchova. Žiaci druhého stupňa cez prestávku predávajú domáce sladkosti. Zo získaných peňazí sa nakúpia hračky pre deti na Ukrajine.
Ja som tu najmladšia stará, smeje sa 87-ročná sestra Aquinata. Sestry spomínajú, že počas prechádzok pri Dunaji sa im nepáčia verejné prejavy intímnosti mladých. Časť z nich napriek veku stále číta knihy a sleduje médiá, najmä po večeroch rádio Lumen. Najväčšiu úctu medzi sestrami požíva sestra Marcela, ktorá už oslávila 95 rokov. „Keď som v roku 1970 prišla do kláštora, už vtedy sa o nej povrávala historka, že ju sem rok či dva predtým poslali z nemocnice zomrieť.
Provokujem ich, či im nechýba maľovanie, pestré šaty, fintenie, kabelky. „A kvôli komu by sme sa parádili? Lebo to má zmysel len vtedy, aby sme sa niekomu zapáčili. My sa však chceme páčiť Bohu tým, čo robíme. Nakoniec priznajú, že jednému hriechu predsa len pravidelne podľahnú - majú rady sladké. Sladké má rada aj 87-ročná sestra Aquinata, ktorá hovorí šiestimi jazykmi a hrá na gitare, organe aj harmonike. Do kláštora vstúpila „hneď po fronte v roku 1945, hoci som nebola nábožensky vychovaná. Dodnes nerozumie, kde v kozmopolitnej Bratislave, v ktorej vtedy pokope žili Nemci, Maďari, Slováci či Židia, sa zrazu objavila toľká nenávisť. „A potom ešte aj tie nešťastné 50. roky, keď s nami rehoľníkmi zaobchádzali ako so zvieratami.
Bezprostrednosťou a milotou ma šokuje maličká, ale duchom obrovská 90-ročná sestra Hyacinta. Pochádza od Prievidze, v kláštore je už 72 rokov. Z miery ju nevyvádzajú ani spomienky na 50. roky. „Pánbožko sa o nás aj vtedy postaral, robila som v továrni pri stroji a neskôr v práčovni. Recituje mi vlastnú básničku, venovanú Bohu, a nakoniec si pýta moje meno, aby sa za mňa každý deň modlila.
Príprava na svätú omšu v kláštornom kostole. Tunajšiu základnú školu spolu s gymnáziom navštevuje takmer 900 žiakov. Je poludnie a ja sa presúvam do kláštorného kostola, kde prebiehajú polhodinové modlitby. Kým sa začne jesť, stíham vybehnúť aj na povalu a do pivnice. Tam podľa stavu zásob odhadujem, že najobľúbenejším nápojom sestier je Kofola a Coca-Cola. V tomto poradí. Na obed do jedálne prichádzajú aj sestričky, ktoré sme nevideli na raňajších modlitbách ani raňajkách. Obed však vnímajú ako jednu z mála možností tráviť čas medzi ľuďmi, preto sa síce s námahou, ale predsa len dostavia.
Odbieham do kuchyne zistiť, aké jedlo u sestier letí. Jedlo sa zásadne nevyhadzuje - dnes sa bude dojedať fazuľová polievka zo soboty a slepačia z nedele. Som vegetarián, a tak prosím, aby mi nenosili rezeň, iba ryžu. „Nerobte si starosti, vydržím.“ O pár minút mi na tanieri pristane obrovský vyprážaný syr a zeleninový šalát. O jednej zvoní vonkajší zvonček a na obrazovke naskočí tvár bezdomovca. Nahlasuje, že by chceli päť porcií. O minútu hlási ďalšie dve. Neskôr ďalšie. O pol minúty je po všetkom, sestra ľudí bez domova iba prísne upozorní, aby obaly odhodili do koša, a nie na zem.
Zábava sa medzitým presunula do kuchyne, kde za všeobecnej veselosti prebieha umývanie riadu najmä staršími sestrami. Poobede sa presúvame do sakristie kostola, kde sestra Klára chystá potrebné predmety na omšu. Po omši nasledujú večerné modlitby, kde sestry okrem iného vyprosujú ochranu až do konca života aj pre mňa. Na večeri o šiestej večer však už opäť panuje veselá nálada, ženy si rozprávajú zážitky z celého dňa, od každého stola sa ozýva smiech. Hermana vysvetľuje, že táto časť dňa sa oficiálne volá rekreácia. Pred siedmou naraz všetko stíchne.
Po nej si už staršie dámy odchádzajú ľahnúť, mladšie a pracujúce si začnú chystať prípravy do školy, prípadne si čítajú. Sestra Aquinata, ktorá oslávila 87 rokov, mi pred odchodom do postele so smiechom šepká, že už mala obojstrannú embóliu pľúc a dusila sa. „O pol roka ma zase zrazilo auto. Pri výťahu sa ešte na chvíľu otočí a vraví: „Odkážte tým vonku, že tu nie sme žiadne nešťastnice. Raz sa ma v Česku pýtali, či som do kláštora nešla z nešťastnej lásky.
Rozumiem, že za jeden deň v kláštore som ako laik nemohol veľa pochopiť. Žiť ako spomínané sestry by som rozhodne nedokázal. Rehoľu Notre Dame, ktorú som navštívil, založili svätý Peter Fourier a blahoslavená Matka Alexia Le Clerc. „Alexia si totiž všimla, že o malé dievčatá najmä na vidieku nie je postarané. Založila preto školu, do ktorej bezplatne chodili najchudobnejšie dievčatá. Po Francúzsku sa školy rozšírili do Nemecka, odtiaľ v roku 1747 prišli prvé sestry do Bratislavy. Brigita dodáva, že „slávnostného obradu sa zúčastnila aj Mária Terézia, ktorá tu dala odskúšať aj svoju prvú školskú reformu.
Ruženec je jedna z najznámejších modlitieb rímskokatolíckej Cirkvi. Ruženec - pätdesiat perál na šnúrke či retiazke.Mimoriadne krásne a veľmi hlboké ružencové meditácie otca Dominika Chmielewského majú bezpochyby hodnotu úžasných duchovných cvičení pre každého, kto po nich siahne. Teologická hĺbka v kombinácii s evanjeliovou jednoduchosťou sprostredkovania ich obsahu z nich robí nesmierne efektívny nástroj evanjelizácie. Každý, kto sa do nich zahĺbi, sa v nich nájde so všetkými svojimi strachmi, starosťami, trápeniami, ale aj radosťami.
Keď kráčame s otcom Dominikom tajomstvami posvätného ruženca, akoby sme nanovo objavovali Máriu. Pre mnohých to bude Mária - Matka Pána Ježiša, akú dovtedy nepoznali.Vďaka rozjímaniam otca Dominika Chmielewského na jednej strane zisťujeme, že ruženec nie je nudným a jednotvárnym recitovaním Zdravasov, na druhej strane objavujeme moc tejto modlitby. Bude len otázkou času, kedy sa z ruženca začneme tešiť a stane sa pre nás nepretržitou modlitbou.
Nik, kto bude rozjímať s otcom Dominikom Chmielewským, už nikdy nebude ľahostajný k modlitbe ruženca, ktorá je jedinečnou diaľnicou do neba. Ruženec je jednou z najznámejších a najobľúbenejších modlitieb v tradícii Rímskokatolíckej cirkvi. Ale uvedomujú si dnes katolíci prínos tejto stáročnej pobožnosti?Redaktorka Gretchen Crowe ponúka myšlienkovo bohaté a podnetné spisy svätých mužov a žien, ktorí milovali túto mariánsku modlitbu a boli jej oddaní. Spoločne tvoria presvedčivý argument, prečo je modlitba ruženca v 21. storočí dôležitejšia než kedykoľvek predtým.
Prečo ruženec? aby sme prelomili hluk... s kardinálom Albínom Lucianim (pápežom Jánom Pavlom I.);pre hlbšiu oddanosť Cirkvi... s bl. Fultonom J. Sheenom;na posilnenie rodín... s otcom Patrickom Peytonom, ružencovým kňazom ;pre rast v kresťanskom učeníctve... s pápežom svätým Jánom Pavlom II.;za mier vo svete... s otcom Hubertom F. Schifferom SJ;ako zbraň proti zlu... s pápežom Piom XII.;na boj so sekularizmom... s pápežom Levom XIII.;aby sme sa stali svätými... s pápežom svätým Jánom XXIII., svätou Matkou Terezou, svätým kardinálom Newmanom a mnohými ďalšími.
Kniha Prečo ruženec? nie je typická príručka o ruženci. Je to kniha, ktorá vás mnohorako povzbudí, aby ste častejšie siahli po ruženci, a tak získali dary, ktoré ponúka svetu i každému z nás. Ježišova mama Mária darovala modlitbu ruženca sv. Dominikovi Guzmánovi, a poprosila ho, aby o ruženci rozprával svojim kamarátom, a aby ich naučil modliť sa túto modlitbu. Poznáme 4 ružence - radostný, svetla, bolestný a slávnostný -podľa toho o akých udalostiach z Ježišovho života hovoria. Modlitba ruženca nám pomôže lepšie spoznať Ježiša i jeho lásku k nám. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, modlitba ruženca je veľmi jednoduchá.
Ružencové bratstvo je združenie duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, cirkev a svet potrebné dobrá. Členom RB môže byť pokrstený katolík, ktorý má minimálne 9 rokov (výnimka je možná), ktorý sa slobodne rozhodne, že na seba vezme práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v RB a pri vstupe do RB si vyberie jednu z foriem modlitby posvätného ruženca a stane sa tak členom Živého, Svätého alebo Večného ruženca.
Tam, kde sa viacerí ľudia stretávajú, tam, kde spolu niečo vytvárajú, sú nutné isté pravidlá. Sme naozaj rôzni, pričom vidíme, že často nám isté pravidlá chýbajú už doma, v našich pokrvných vzťahoch. Plynulý chod ružencových bratstiev si vyžaduje istú štruktúru, rozdelené úlohy. Ani doma sa nedá, aby všetci robili všetko. Preto už istý čas ružencovým bratstvám ponúkame obzvlášť užitočný dokument - Stanovy ružencových bratstiev. Ony nás vedú k cieľu, zjednocujú našu reč, chápanie nás samých, určujú naše smerovanie, úlohy, a teda v neposlednom rade pomáhajú riešiť rozličné možné otázky a problémy v našich ružencových bratstvách, ktoré celkom samozrejme prináša život.
| Ruženec | Význam |
|---|---|
| Radostný | Udalosti z Ježišovho detstva |
| Svetla | Udalosti z Ježišovho verejného života |
| Bolestný | Udalosti z Ježišovho umučenia a smrti |
| Slávnostný | Udalosti z Ježišovho zmŕtvychvstania a oslávenia |
RUŽENEC Svetla | Zábery zo Šaštína, Marianky a Spišskej Kapituly

Znázornenie ruženca