Čím sa Líši Katolícka Cirkev od Pravoslávnej: Podrobný Rozbor

Viac ako 88% americkej populácie sa považuje za veriacich a náboženstvo v USA je dosť demokratické a dynamické, s charakteristickým znakom diferenciácie. V posledných rokoch sa v existujúcich náboženských organizáciách v Spojených štátoch objavilo mnoho nových náboženských trendov a trendov. Preto je ťažké jednoznačne odpovedať na otázku, aké náboženstvo existuje v USA. Prísne dodržiavanie tradícií už nie je módne a niektorí domorodí obyvatelia sa napriek tomu snažia zachovať spomienku na minulosť. Sú to nasledovníci starovekých náboženstiev Inkov, ktorí kedysi žili v Severnej Amerike. História amerického náboženstva je plná mnohých udalostí.

K pravoslávnej cirkvi, ktorú podľa tvrdení jej predstaviteľov vnútorne riadi priamo Duch Svätý, sa pri sčítaní ľudu v roku 2001 na Slovensku prihlásilo viac ako 50-tisíc ľudí. Jej štatutárom je „Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska“, ktorý je zároveň šéfom Metropolitnej rady, správneho orgánu cirkvi. Kým viaceré zdroje uvádzajú, že cirkev ako taká vznikla odtrhnutím sa od Ríma, ona to označuje za historický omyl. Na jej webstránke sa uvádza, že „miestne pravoslávne cirkvi neboli nikdy podriadené Rímu, hoci rímsky patriarcha ako biskup prvého hlavného mesta Rímskej ríše sa tešil veľkej autorite. Právny vzťah východných patriarchov k rímskemu bol rovnaký, aký bol ich vzťah medzi sebou. Nebol to vzťah podriadenosti, ale rovnosti.“

Historické Korene a Rozkol

Pravoslávna cirkev formálne vznikla v roku 1054 (tzv. Veľkou schizmou) rozchodom s Rímskokatolíckou cirkvou. Pravoslávie možno rozdeliť na dva prúdy: Východné (napr. Grécka pravoslávna cirkev, Ruská pravoslávna cirkev, Srbská pravoslávna cirkev a iné) a orientálne (Koptská pravoslávna cirkev, Asýrska cirkev Východu a iné).

V roku 1054 skutočne nastal veľký cirkevný rozkol. Rímsky patriarcha zrazu stál sám proti štyrom - carihradskému, alexandrijskému, antiochijskému a jeruzalemskému. Tým sa nepáčili pomery v rímskej cirkvi - postavenie pápeža, odpustky, čiže vykupovanie sa z hriechov, zavádzanie latinčiny, povinný celibát kňazov, snahy o prijímanie pod jedným spôsobom a ďalšie veci. Hovorca Milan Gerka vysvetľuje, že to bolo logické, keďže „katolíci začali všetko podriaďovať Rímu, čo v prvom tisícročí neexistovalo.“

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik pripomína, že v roku 1965 pápež Pavol VI. a patriarcha Atenagoras vzájomne stiahli exkomunikáciu, ktorá obe cirkvi rozdeľovala takmer tisíc rokov. „Síce to neznamená plnú jednotu, ale je to výrazný krok k nej.“

Sledovať jednotu či nejednotu východných kresťanov s katolíckou cirkvou na našom území v 11. - 17. storočí je dosť problematické, v každom prípade značná časť nebola zjednotená. Po viacerých "pokusoch" sa k jednote s katolíckou cirkvou opäť prihlásili v r. 1646 podpísaním únie (dohody o zjednotení) na zámku v Užhorode. Súčasťou tejto dohody bol prísľub, že latinská cirkev nebude zasahovať do bohoslužobného a duchovného života východných katolíkov, nanucovať im svoje zvyky a formy zbožnosti ani sa snažiť ich asimilovať. Napriek tomu už o sto rokov neskôr badať v tomto smere výrazný tlak latinskej hierarchie. V neskoršom období sa snahy o priblíženie, pripodobnenie k západnému obradu, tzv. latinizácia, objavujú aj vo vnútri samotnej gréckokatolíckej cirkvi.

Mapa znázorňujúca rozšírenie východného kresťanstva.

Teologické a Doktrinálne Rozdiely

Hovorca pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milan Gerka tvrdí, že informácie o ich údajnom odtrhnutí sa šíri katolícka cirkev. „V skutočnosti sa odtrhli oni. Ak si niekto pozrie naše učenie, zistí, že naša cirkev dnes učí všetko tak, ako to bolo v pôvodnej cirkvi. Ostatné sa od tohto učenia odklonili, čiže sú v rozpore s pôvodnou praxou. My sme za dvetisíc rokov nezmenili nič. RKC tvrdí, že Duch Svätý pochádza od Boha Otca aj Syna, my veríme, že len od Otca. To bol jeden z dôvodov schizmy medzi východom a západom.“

Medzi hlavné rozdiely patrí:

  • Filioque: Pravoslávni veria, že Duch Svätý pochádza len od Otca, zatiaľ čo katolíci veria, že pochádza od Otca i Syna.
  • Primát pápeža: Pravoslávne cirkvi neuznávajú primát pápeža nad celou cirkvou a ani jeho neomylnosť.
  • Nepoškvrnené počatie: Pravoslávna cirkev neuznáva dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.

Podľa Kováčika je „vzťah medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou ten najbližší, aký medzi kresťanskými cirkvami existuje. Spájajú nás najmä sviatosti, ktorých majú obe cirkvi plný počet, teda sedem. Nevyriešenou ostala otázka postavenia pápeža. Aj tu však už niekoľko rokov prebieha intenzívny dialóg.“ Gerka blízky vzťah aj dialóg o postavení pápeža potvrdzuje, „ten však ešte ani zďaleka nie je na konci. Nie sme s ním v kánonickej ani eucharistickej jednote. Pápež má byť prvý medzi rovnými, nie nadriadený, máme problém aj s dogmou o neomylnosti v otázkach viery a mravov. Neomylná môže byť len cirkev ako celok, nie jednotlivec.“

Pravoslávni sú kresťania východných obradov (byzantský, arménsky a iné), no existuje i minorita západného obradu (napr. v Ruskej zarubežnej cirkvi).Vysluhujú sedem sviatostí (tajín): krst, myropomazanie (birmovku), Eucharistiu, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Eucharistiu vysluhujú pod obomi spôsobmi (telo aj krv), kňazom sa môže stať i ženatý muž, čo sa týka rozvodu, taktiež sú v ňom trochu otvorenejší a birmovanie a prvé prijatie Eucharistie sa vykonáva hneď spolu s krstom.Omšu nazývajú božská liturgia, svätá liturgia alebo jednoducho liturgia.

Liturgické a Obradové Rozdiely

Medzi hlavné liturgické rozdiely patrí:

  • Liturgia: Pravoslávna liturgia je zvyčajne dlhšia a viac zameraná na spev a slávnostné obrady.
  • Jazyk: Pravoslávne cirkvi často používajú starosloviensky alebo cirkevnoslovanský jazyk pri bohoslužbách.
  • Ikonostas: Typickým prvkom pravoslávneho chrámu je ikonostas, stena s ikonami, ktorá oddeľuje svätyňu od lode chrámu.
  • Prijímanie: Pravoslávni veriaci prijímajú Eucharistiu pod oboma spôsobmi (telo i krv), a to aj malé deti.

Charakteristickou črtou pre pravoslávnu cirkev je jednoznačne ikona - sakrálny obraz s vyobrazením svätých, ich životov s biblickými motívmi, maľovaný najmä na drevo. V pravoslávnych chrámoch sa súbor ikon spojených do jednej steny nazýva ikonostas a má za úlohu oddeliť svätyňu od chrámovej lode. Ikonopisec sa musí vyznačovať hlbokou vierou k Bohu, čistotou srdca, askézou a ukázneným spôsobom života. Ikonopisec je počas tejto činnosti v hlbokom spojení s Bohom, odriekava modlitby, drží prísny pôst, aby očistil nielen ducha, ale i telo. Ikonopisci sami seba nepovyšujú, považujú sa len za nástroj Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom nich sväté obrazy - ikony - píše. Podstatou maľovania ikony je duchovne čistý vnútorný prejav, doslova „modlitba vo farbe“.

Rozdiely medzi ortodoxnými a katolíkmi (ceruzky a modlitebné laná)

Zvyky a Tradície

Medzi ďalšie rozdiely patrí:

  • Kalendár: Pravoslávna cirkev sa riadi podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že Vianoce oslavujú 7. januára.
  • Celibát: Pravoslávni kňazi sa môžu ženiť pred vysvätením, zatiaľ čo v katolíckej cirkvi je celibát povinný.
  • Pôst: Pravoslávni majú prísnejšie a dlhšie pôsty ako katolíci.

S rímskou sa nielenže líši vyššie spomínaným faktom, že duch svätý pochádza len z otca, ale aj otázkou pannenstva Bohorodičky, či prísnejšími pôstami, dĺžkou liturgie, jazykom alebo aj dreskódom...Ďalší rozdiel je pri samotnom prijímaní. Prijať môžu všetky deti do 6. rokov, keďže sa predpokladá, že sú stále nevinné bez hriechu a až potom po prvej svätej spovedi (cháp prvé sväté prijímanie, ale toto majú naše deti absolvované pri krste, podobne ako aj birmovku) prijímajú výlučne len po vyspovedaní sa.

Pravoslávna cirkev, ktorá na Slovensku nemá hlboké kultúrne korene, môže cestovateľov prekvapiť svojou liturgiou, názvoslovím i zvykmi. Cirkev nie je jednotná ako jedno telo, ale tvorí ju 13 samostatne sa spravujúcich cirkví nazvaných podľa národa, kde sa nachádza (Srbi, Rumuni, Poliaci, Ukrajinci a pod.). Neoficiálne oslovenie Batjuška, čo v preklade znamená „otec“, má dlhú tradíciu (pochádza zo 16. storočia), ale takéto oslovovanie kňaza alebo duchovného sa nepovažuje za vhodné a správne. Slovo lavra v doslovnom preklade znamená „mestská ulica“ a slovo kláštor (po rusky monastyr) pochádza zo slova „monos“ - sám, samotný. Kláštorom/monastyrom sa nazýva spoločenstvo mníchov s vlastným štatútom a vlastným komplexom budov.

Rozdiely medzi gréckokatolíckou a rímskokatolíckou cirkvou.

Súčasná Situácia na Slovensku

Gréckokatolícka cirkev, alebo presne povedané katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu je v plnom spoločenstve katolíckej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni sú pôvodne jedným spoločenstvom byzantského obradu, avšak rozdeleným schizmou.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku (Slovenská katolícka cirkev sui iuris) je metropolitnou cirkvou, je usporiadaná v troch biskupstvách: v Prešovskom arcibiskupstve (archieparchii, arcidiecéze), v Košickej eparchii (diecéze) a v Bratislavskej eparchii. Prešovská eparchia vznikla roku 1818 (alebo 1815 - podľa cisárskeho dekrétu) vyčlenením z Mukačevskej eparchie, 30. januára 2008 bola povýšená na sídlo metropolie. Súčasným arcibiskupom-metropolitom je vladyka Ján Babjak, SJ. Dňa 21. februára 1997 bol erigovaný Košický apoštolský exarchát, ktorý bol 30. januára 2008 povýšený na eparchiu, jej sídelným biskupom je vladyka Milan Chautur, CSsR. Bratislavská eparchia bola zriadená 30. januára 2008 vyčlenením z Prešovského arcibiskupstva, za jej prvého biskupa-eparchu bol menovaný o. Peter Rusnák.

Po rozdelení Česko-Slovenska bol pre gréckokatolíkov v Česku dňa 13. marca 1996 zriadený Pražský apoštolský exarchát, ktorý však nie je súčasťou metropolitnej cirkvi. Najvyšším orgánom našej metropolitnej cirkvi je rada hierarchov. Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206871 veriacich (3,83% obyvateľov Slovenskej republiky), v roku 2001 to bolo 219831 veriacich (4,1% obyvateľov Slovenskej republiky).

Ďalším zlomovým bodom v histórii byzantských katolíkov na Slovensku je 28. apríl 1950. Vtedy tzv. Prešovským soborom bola zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev; biskupi Pavol Gojdič, OSBM a Vasiľ Hopko boli spolu s mnohými kňazmi uväznení, ostatní prestúpili do schizmatickej pravoslávnej cirkvi, alebo boli nútení vysťahovať sa. Pod týmto tlakom veriaci boli nútení prijať oddelenie od Ríma, pričom im ostal východný obrad, alebo navštevovali rímskokatolícke bohoslužby. Počas 18 rokov "neexistencie" gréckokatolíckej cirkvi zomrelo 123 jej kňazov.

Po zmene politických pomerov v rokoch 1989-90 mohlo konečne prísť k úplnej rehabilitácii gréckokatolíckej cirkvi a rozvinutiu jej činnosti vo všetkých dimenziách. Obnovila sa činnosť kňazského seminára i bohosloveckej fakulty, vzniklo viacero cirkevných škôl. Najmä medzi mladšou generáciou je snaha o obnovu (očistenie od latinizácie) obradu a duchovnosti, o návrat k pôvodnému a tradičnému duchovnému bohatstvu našej cirkvi. Výrazný podnet k tejto obnove dal najmä II. vatikánsky koncil a v poslednom období rímsky pápež Ján Pavol II. Dňa 21. februára 1997 bol erigovaný Košický apoštolský exarchát a 30. januára 2008 Bratislavská eparchia. Od 30. januára 2008 je na Slovensku samostatná metropolia byzantského obradu, ktorú tvoria tri biskupstvá (čím sa naplnil sľub z konkordátu medzi Vatikánom a prvou ČSR z r.

Tabuľka hlavných rozdielov

Rozdiel Katolícka cirkev Pravoslávna cirkev
Pôvod Ducha Svätého Od Otca i Syna (Filioque) Len od Otca
Primát pápeža Uznávaný Neuznávaný
Nepoškvrnené počatie Uznávané Neuznávané
Celibát kňazov Povinný (okrem výnimiek) Nepovinný pred vysvätením
Kalendár Gregoriánsky Juliánsky (niektoré cirkvi)

tags: #cim #sa #lisi #katolicka #cirkev #od