Zákon z roku 2017 presne stanovuje dni, kedy je maloobchodný predaj zakázaný. Od platnosti zákazu ubehli dva roky.
Dni, kedy je maloobchodný predaj zakázaný:
- 1. január
- 6. január
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september
- 15. september
- 1. november
- 17. november
- 24. december po 12. hodine
- 25. december
- 26. december
Tento zákaz sa vzťahuje na maloobchodný predaj konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.
Koho sa zákaz týka a pre koho neplatí?
Zákaz sa nevzťahuje len na predaj, služby môžu podnikatelia poskytovať bez obmedzenia. Ale aj predajníe s potravinami sú v tieto dni zatvorené. Taktiež je povolený i výkon tzv. poľnohospodárske práce, napr. pestovanie, zber a spracovanie surovín a pod.
Povolený je predaj kvetov 8. mája, 1. kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy (napr.
Dôležité je, že podnikateľ nemôže túto prácu prikázať zamestnancom a predaj si musí zabezpečiť napríklad sám. Ak má malú predajňu, kde zamestnáva tri predavačky, nemôže mať prevádzku otvorenú. Počas sviatku v predajni musí predávať sám alebo zabezpečiť službu, ktorá prácu zamestnancov dočasne nahradí.
Ak by ich obslúžil predavač, poruší ho, hrozí mu pokuta z inšpektorátu práce. Podnikateľ si musí dať pozor, aby nešlo o nelegálne zamestnávanie, nielen vo sviatok, ale dokonca i cez víkendy.
ROZHOVOR: Stres, samota, výčitky z jedla – AKO PREŽIŤ VIANOCE V POHODE | Mileva Pilates
Sankcie za porušenie zákazu
Ak podnikateľ poruší zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov, hrozí mu pokuta z inšpektorátu práce. Inšpektoráty práce pri navrhovaní, resp. vychádzajú z tzv. vyššie, na maloobchodný predaj. V siedmich prípadoch boli navrhnuté, resp. 20 000 eur.
Zatvorené obchody v Európe
Zatvorené maloobchody v nedele i sviatky majú krajinách Beneluxu, vo Francúzsku i Poľsku. Susedná Česká republika má niektoré predajne zatvorené len počas niektorých sviatkov.
Elektronická fakturácia od roku 2027
Od začiatku roka 2027 budú mať firmy na Slovensku povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry. Vyplýva to z novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili.
Hlavným cieľom novelizácie je podľa Ministerstva financií (MF) SR transpozícia európskej smernice a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi DPH, ako aj povinné digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase.
„Prechodným ustanovením zákona o DPH bude s účinnosťou od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 zavedená povinnosť pre platiteľov dane vyhotoviť a prijímať faktúry v ustanovenom elektronickom formáte, ako aj povinnosť elektronicky oznamovať údaje z tuzemských dodaní tovarov a služieb,“ uviedol rezort financií v dôvodovej správe.
S účinnosťou od 1. júla 2030 bude zavedená pre zdaniteľné osoby povinnosť vyhotoviť a prijímať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte aj pri cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb, ako aj povinnosť digitálne oznamovať údaje o týchto dodaniach.
Zmeny v sociálnych podnikoch
Nepriamou novelou zaviedli aj možnosť uzatvárania dohôd o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku pre sociálne podniky na kratšie obdobie ako kalendárny rok. Cieľom je priebežná kontrola udržateľnosti finančnej podpory pre sociálne podniky.
Pôvodne sa mali v rámci novely riešiť aj ďalšie zmeny týkajúce sa sociálnych podnikov. Išlo napríklad o zvýšenie DPH z 5 % na 19 % či obmedzenie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku štátu na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Tieto však nakoniec poslanci zo zákona vynechali. Pravidlá pre sociálne podniky sa majú podrobnejšie upraviť budúci rok v osobitnej právnej norme.
Nezaradení poslanci Národnej rady okolo ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nezvislý) nesúhlasia s navrhovaným zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) pre sociálne podniky z 5 % na 19 %.
„V súvislosti s naším postojom pri zvyšovaní DPH pre sociálne podniky dôrazne odmietame špekulácie o vydieraní a podpore podvodníkov. Jednoducho s týmto návrhom vecne nesúhlasíme, pretože poškodzuje obce a mestá na vidieku a žiadame koaličných partnerov, aby sme spoločne hľadali riešenia,“ povedal Malatinec.
Starosta obce Zborov nad Bystricou Juraj Hlavatý informoval, že sociálny podnik v ich obci zamestnáva 25 ľudí, z toho 15 zdravotne znevýhodnených. Ak by tieto návrhy, ktoré sú v parlamente, prešli, podľa neho by sociálne podniky padli na zem.
Opatrenia počas pandémie
V decembri počas pandémie COVID-19 boli zavedené sprísnené opatrenia. Ako prvé zatvorili terasy reštaurácií, nasledovali ďalšie obmedzenia.
Obchody s oblečením, elektronikou či kníhkupectvá zatvorili 21. decembra. Predajne s nevyhnutným tovarom, ako sú potraviny, lekárne, drogéria či predajne s krmivom pre zvieratá, ostali otvorené aj po 21. decembri.
Reštaurácie museli zatvoriť aj terasy, a to už od piatka 11. decembra. Reštaurácie mohli naďalej predávať jedlo a nápoje cez okienko. Platilo to aj pre bufety pri lyžiarskych strediskách.
Od 21. decembra sa minimálne na tri týždne zatvorili všetky školy vrátane prvého stupňa a materských škôl. Zároveň platilo, že od 11. decembra musia autoškoly prejsť na dištančnú výučbu.
Telesales počas Vianoc
Premýšľate, ako podporiť predaj svojich výrobkov alebo služieb počas Vianoc? Ideálnou voľbou je telesales. Táto forma telemarketingu je účinná po celý rok, no práve na sviatky, kedy ľudia nakupujú viac ako zvyčajne, môže priniesť oveľa lepšie výsledky. Telesales, známy aj ako predaj cez telefón, patrí k najpopulárnejším typom telemarketingu.
Ak premýšľate, ktorú stratégiu zvoliť na Vianoce, vyberte si obe a navzájom ich kombinujte. Telesales je síce praktickou službou, ktorá dokáže podporiť predaj, no nie je jedinou.
Kvalitný zákaznícky servis - na Vianoce môže byť online aj 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Budete mať tak istotu, že zákazníci získajú odpoveď na svoju otázku, čím sa zvýši šanca, že u vás nakúpia.