Adventisti siedmeho dňa sú cirkvou, ktorá vďačí za svoj vznik apokalyptickým očakávaniam v 1. polovici 19. storočia v Amerike. Adventisti siedmeho dňa prijímajú Bibliu za svoje jediné vyznanie viery a z nej odvodzujú základné vieroučné články. Ich historický pôvod je v hnutí, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia sústreďovalo okolo prostého baptistického farára Williama Millera.
William Miller (1782 -1849) bol presvedčený, že pomocou Biblie možno predpovedať koniec sveta. Na základe logického systému Písma určil dátum druhého Kristovho príchodu ( 22.12. 1843, po úprave 22.6.1844). Ďalej uvedené vieroučné výroky sú výrazom toho, ako cirkev učenie Písma chápe a vyjadruje.
Určujúcou postavou pri záchrane a konsolidácii hnutia bola Ellen G. Whiteová (1827-1915) a jej manžel James White (1821 -1881), ktorých zásady v početných spisoch dodnes tvoria ideovú orientáciu adventistov siedmeho dňa. Roku 1863 bola táto cirkev formálne založená v americkom štáte Nebraska.
Odtiaľ sa rozšírila najskôr v Amerike, od roku 1874 v Európe, neskôr v Austrálii a v ďalších častiach sveta. Organizačne je svetový adventizmus rozdelený do 10 divízií, z ktorých každá sa skladá z väčšieho počtu národných únií. Únie sú tvorené združeniami, do ktorých sa spájajú jednotlivé miestne obce.
Najvyšším orgánom je generálna konferencia, ktorá sa schádza každých päť rokov. Počiatky pôsobenia adventistov na Slovensku spadajú do 90. rokov 19. storočia, keď Slovensko patrilo ešte pod Uhorsko. Vtedy boli do češtiny preložené prvé traktáty E. Whiteovej.
Po prvej svetovej vojne sa konštituuje československá únia adventistov siedmeho dňa (1919) a je založených viacero vzdelávacích stredísk (1925). Únia rástla najmä na severnej Morave, ale získala si bohatú členskú základňu aj na Slovensku.
Základné Vieroučné Zásady
Vierouka adventistov siedmeho dňa je postavená na 27 vieroučných výrokoch, ktoré majú biblický základ:
- Písmo sväté: Starý i Nový zákon, je písané Božie slovo, ktoré bolo dané Božou inšpiráciou.
- Božia Trojica: Boh je jeden: Otec, Syn a Duch Svätý, jednota troch osôb od večnosti.
- Boh - Otec: Večný Otec, je Stvoriteľ, Pôvodca, Udržiavateľ a zvrchovaný Vládca celého stvorenia.
- Boh - Syn: Večný Syn, sa stal človekom v Ježišovi Kristovi.
- Boh - Duch Svätý: Večný Duch, spolupôsobil s Otcom a Synom pri stvorení, vtelení a vykúpení.
- Stvorenie: Boh zjavil v Písme spoľahlivú a historickú správu o svojej stvoriteľskej činnosti.
- Prirodzenosť človeka: Muž a žena boli stvorení na Boží obraz, vybavení individualitou a schopnosťou slobodne myslieť a konať.
- Veľký spor: Celé ľudstvo je vtiahnuté do veľkého sporu medzi Kristom a satanom, v ktorom ide o Boží charakter, Boží zákon a Božiu zvrchovanú vládu nad vesmírom.
- Kristov život, smrť a vzkriesenie: Jediný zmierujúci prostriedok za ľudský hriech Boh poskytol v Kristovom živote dokonalej poslušnosti Božej vôle, v jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní.
- Skúsenosť spasenia: Z nekonečnej lásky a milosrdenstva Boh kvôli nám stotožnil s hriechom Krista, ktorý hriech nepoznal, aby sme sa v ňom smeli stať pred Bohom spravodlivými.
- Víťazstvo nad zlom: Svojou smrťou na kríži Ježiš zvíťazil nad mocnosťami zla.
- Cirkev: Cirkev je spoločenstvo veriacich, ktorí vyznávajú Ježiša ako Pána a Spasiteľa.
- Cirkev ostatkov a jej poslanie: Univerzálnu cirkev tvoria všetci tí, ktorí skutočne veria v Krista.
- Jednota Kristovho tela: Cirkev je jedno telo s mnohými údmi, ktoré Boh povoláva z každého národa, pokolenia, jazyka a ľudu.
- Krst: Krstom vyznávame svoju vieru v smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a svedčíme, že sme zomreli hriechu a chceme žiť novým životom.
- Večera Pánova: Večera Pánova je účasťou na symboloch Ježišovho tela a krvi ako vyjadrenie viery v neho, nášho Pána a Spasiteľa.
- Duchovné dary a služby: Boh udeľuje všetkým členom cirkvi v každej dobe duchovné dary, ktoré má každý člen s láskou použiť v službe pre spoločné dobro cirkvi a ľudstva.
- Dar proroctva: Písmo dosvedčuje, že jedným z darov Ducha Svätého je dar proroctva.
- Boží zákon: Veľké zásady Božieho zákona sú vyjadrené v Desatore a Ježiš Kristus ich predstavil svojím životom.
- Sobota: Milostivý Stvoriteľ po šiestich stvoriteľských dňoch odpočinul v siedmy deň a ustanovil sobotu pre všetkých ľudí ako pamiatku stvorenia.
- Správcovstvo: Sme Božími správcami.
- Kresťanské správanie: Sme povolaní, aby sme žili zbožne, zmýšľali, cítili a konali vo všetkých oblastiach nášho osobného i spoločenského života v súlade so zásadami Písma.
- Manželstvo a rodina: Manželstvo ustanovil Boh v Edene a potvrdil ho Ježiš ako celoživotné spojenie muža a ženy v spoločenstve lásky.
- Kristova služba v nebeskej svätyni: V nebeskej svätyni Kristus slúži v náš prospech, sprístupňuje veriacim výhody svojej zmierujúcej obete na kríži.
- Kristov druhý príchod: Druhý príchod Krista je blažená nádej cirkvi, vrcholné vyvrcholenie všetkých kresťanských túžob.
- Tisícročie a koniec hriechu: Tisícročie je obdobie, ktoré začína vzkriesením spravodlivých a ich nanebovstúpením s Kristom.
- Smrť a vzkriesenie: Odmenou spravodlivých je večný život.
- Nová zem: Na novej zemi, kde prebýva spravodlivosť, Boh poskytne vykúpeným trvalý domov a dokonalé prostredie pre večný život, lásku, radosť a učenie sa v jeho prítomnosti.
Ďalšie aspekty viery adventistov siedmeho dňa:
- Sobota: Adventististi siedmeho dňa svätia siedmy deň, t.j. sobotu.
- Ostatky: Adventististi siedmeho dňa veria, že univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša.
- Trojaká anjelská zvesť: Sú presvedčení, že obdržali úlohu zriadiť trojakú „anjelskú zvesť“ podľa Zjv.
- Zdravý životný štýl: Písmo je nielen duchovným posolstvom o Božej záchrannej milosti v Kristovi, ale aj súborom noriem, kódexom mravného konania a správania a zdravého spôsobu života.
Adventisti neprechádzajú tak jednoducho cez Starý zákon s jeho konkrétnymi predpismi, vrátane diétnych obmedzení. Vedomia nastávajúceho konca dejín a príchodu súdu vedie k vážnosti života, k úpornej organizácii cirkevnej práce a hlavne k misijnému zápalu.
Bohoslužby
Bohoslužby majú prosté formy. Stredobodom bohoslužobného zhromaždenia v sobotu je homília (kázanie) na základe Písma. Bohoslužby sú spojené so štúdiom Písma, ktoré sa tiež koná v sobotu, často v malých skupinách (podľa veku). Krt sa koná na základe osobného vyznania krstenie novorodencov je odmietané. Večera Pánova sa koná spravidla štyrikrát za rok. Pred ňou je prísne predpísané umývanie nôh.
Ellen Whiteová sa pokúsila vysvetliť Millerov omyl pri vypočítavaní druhého Kristovho Príchodu. Podľa nej „oslobodená svätyňa“ (Dan 8,14) sa netýka očistenia zeme svetovým ohňom, ale očistenie nebeskej svätyne, ktorá musí byť očistená od ohavností znesvätenia soboty, lebo v tom je hriech kresťanstva, že nesvätí sobotu, ale nedeľu. Pre tento hriech prepadnú všetky cirkvi, aj evanjelická, Božiemu súdu.
Pohľadom do minulosti podľa adventistov zistíme, že kresťanov začal prenasledovať najprv pohanský Rím, potom po odpadnutí pokračovalo v prenasledovaní samo kresťanstvo. Tento odpadlícky systém bol predpovedaný Kristom a apoštolmi Jánom a Pavlom a vznikol na základe vzostup „človeka hriechu“. Dozvedáme sa, že odpadnutie kresťanskej cirkvi sa ešte viac prehĺbilo pod vedením pápežstva. Táto téza vychádza z tvrdenia Martina Luthera počas reformácie.
Ostatky ako skupina veriacich, ktorým záležalo na čistote apoštolskej cirkvi. Ostatky sú tí, ktorí zostali (Zj 12, 17),malá skupina Božieho ľudu, ktorá napriek všetkým pohromám, vojnám a odpadnutiam zostáva na Božej strane. Znakmi ostatku je to, že verní sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.
Napriek svojmu dôrazu na trvalú platnosť niektorých starozákonných predpisov (zákaz konzumácie bravčového mäsa ako u Židov, zvlášť prísne je dodržiavané Desatoro), odmietajú adventisti záslužnú myšlienku a zbožnosť so všetkou rozhodnosťou reformačného „sola gratia“. Dodržiavanie zákonov a predpisov je skôr prejavom konformity s večným radom stvorenia, ktorý umožňuje šťastný a zdravý život v harmónii s prírodou.
Misijné znaky adventistov siedmeho dňa mali vždy trojakú zložku - zvestovanie evanjelia neveriacim, starostlivosť o vzdelanie a starostlivosť o zdravie. Preto vždy zároveň s budovaním cirkvi vznikali inštitúcie výchovné (školy, univerzity) a ústavy zdravotnej a charitatívnej starostlivosti (nemocnice, sanatóriá, starobince a pod.). Toto prepojenie , ktoré má pôvod v spisoch E. Whiteovej, získava adventistom početných stúpencov.
tags: #cirkev #adventistov #siedmeho #dna #vyucovanie