Námestie svätého Petra vo Vatikáne.
Základy Cirkvi
Pre žiadnu budovu nie je nič dôležitejšie ako pevné, stabilné základy. Pavol píše, že cirkev je postavená na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. Pod pojmom apoštoli sa tu myslí na malú a osobitnú skupinku, ktorú si Ježiš vyvolil. Boli to ľudia, ktorých On povolal a splnomocnil, aby učili v Jeho mene. Boli to ľudia, ktorí boli očitými svedkami Jeho vzkriesenia. Tomu, čo vyučovali, mala cirkev veriť a zachovávať.Apoštoli ako piliere Cirkvi
Apoštoli, a to nielen Peter a Pavol, ktorých si špeciálne dnes pripomíname, ale aj všetci ostatní sú, ostávajú a musia i v budúcnosti ostať piliermi - autoritami kresťanskej cirkvi. Teda veríme v cirkev, ktorá je postavená na apoštolskom základe, t.j.: na učení apoštolov, na ich autorite danej im samotným Kristom. To prakticky znamená toto : cirkev je budovaná na novozmluvných Písmach. Toto sú základné dokumenty cirkvi! Nie tradícia, nie výroky kadejakých koncilov. Tak aj novozmluvný základ cirkvi je neporušiteľný a nedá sa meniť žiadnymi prídavkami, modifikáciami alebo opravami čohosi, ako to navrhujú tí, čo o sebe radi tvrdia, že sú dnes apoštolmi a prorokmi.Uholný kameň: Ježiš Kristus
Uholný kameň má rovnako dôležitý význam pre stavbu budovy. Je totiž podstatnou súčasťou základov, pomáha udržiavať stabilitu budovy, zároveň ju spevňuje a udržiava líniu. Apoštol Pavol v tomto smere píše, že uholným kameňom je Ježiš Kristus. Na iných miestach je označený ako základný kameň. Pán Ježiš je teda ten, ktorý tento rastúci chrám drží v jednote. Ak cirkev nie je trvalo spojená s Kristom, jednota cirkvi sa rozpadne a jej rast sa buď zastaví alebo pôjde bludným smerom. Cirkev nemôže svoj základ postaviť ani na obľúbenom kazateľovi, ani na biskupovi, ani na pápežovi, ani na veľkom majetku, ani na akomsi duchovnom monopole, tobôž nie na obľúbenosti či prispôsobovaní sa spôsobom tohto sveta.Živé kamene: Veriaci
Je úžasné vedieť, že každý pokrstený je takým „kameňom“ na stavbe Kristovho chrámu - cirkvi. Na jednej strane je to veľké privilégium mať podiel na niečom tak skvostnom, na strane druhej je to aj veľká zodpovednosť, aby práve ja som sa nestal tým slabým článkom, ktorý naruší stabilitu, pevnosť a bezpečnosť celej stavby.Účel chrámu
V podstate ten istý ako aj účel toho starého : má to byť miesto, kde prebýva Boh.Nový chrám však nie je budova z materiálu. Nie je to ani národná svätyňa. Nemá určené miesto. Je to duchovná budova, medzinárodné spoločenstvo s celosvetovým záberom. Je všade tam, kdekoľvek sa nachádzajú Boží ľudia. Všade tam prebýva Boh. On nie je viazaný na posvätené budovy, ale na posvätených ľudí.
Cirkev ako spoločenstvo veriacich.
Poklad Zjavenia a Učiteľský úrad Cirkvi
Učiteľské poslanie bolo ustanovené a existuje v Cirkvi vzhľadom na odovzdaný nám poklad Zjavenia a úlohy s tým spojené, ako je ochrana čistoty a celistvosti a jeho odovzdávanie. Preto je poklad zjavenej pravdy hlavným a jediným predmetom záujmu učiteľského úradu Cirkvi.Zjavenie v Kristovi
Zjavenie realizované v Kristovi a skrze Krista bolo jedinečnou pravdou „o Bohu, ako aj o ľudskom spasení“ (DV 2). Lebo Boh „poslal svojho Syna, to jest večné Slovo, čo osvecuje každého človeka, aby prebýval medzi ľuďmi a zvestoval im tajomstvá Božie“ (DV 4). Takto chápaným zjavením Kristus zavŕšil pravdy o Bohu, a preto „sa už nemá očakávať nijaké nové verejné zjavenie pred slávnym príchodom Pána Ježiša Krista“ (DV 4). Zjavenie sa teda uskutočnilo v živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.Apoštoli ako svedkovia Zjavenia
Privilegovanými svedkami tejto realizácie Zjavenia v živote a spásnom diele Krista boli apoštoli. Počas celého Ježišovho verejného pôsobenia boli apoštoli jeho spoločníkmi a neopakovateľným spôsobom prežívali jeho tajomstvá. A Ježiš sám im neopakovateľným spôsobom vysvetľoval tieto tajosmtvá i pravdu o svojom a ich Otcovi. Konečne, po zmŕtvychvstaní, osobitným pôsobením Ducha Svätého im bol zjavený plný a dokonalý zmysel Ježišovho tajomstva a spásy, ktorú on uskutočnil. Bola to nevyhnutná súčasť Zjavenia realizovaného v Kristovi a skrze Krista, preto až smrťou posledného apoštola bolo definitívne uzavreté. Lebo len vtedy mohla byť s konečnou platnosťou sformovaná jeho podoba, obsahujúca tajomstvo Ježiša, vteleného Božieho Syna, v ňom, a skrze neho uskutočnená spása človeka a plné pochopenie toho všetkého.Poklad Zjavenia
Smrťou posledného z apoštolov sa skončil proces formovania obsahu tajomstva spásy v Kristovi. Vzniklo to, čo sa nazýva poklad Zjavenia, obsahujúci uskutočnenie Zjavenia skrze Krista a to, ako jeho obsah vnímali apoštoli ovplyvnení náukou samého Krista, ale osobitne ovplyvnení Duchom Svätým, ktorého im Kristus poslal. Tak chápaný poklad Zjavenia je „zdroj všetkej spasiteľnej pravdy a mravného poriadku“ (DV 7), preto „sa malo zachovávať nepretržitým nástupníctvom až do konca časov“ (DV 8) ako predmet a norma viery zabezpečujúcej spásu. Vzhľadom na toto úzke spojenie s vierou sa poklad Zjavenia nazýva aj poklad viery, teda skutočnosť, v ktorej veriaci človek dosahuje udalosť Vteleného Boha s tajomstvom spásy, ktoré uskutočnil. Viera sa totiž v konečnom dôsledku nesústreďuje ani na Cirkvi, ani na jej náuke, ale na tom, čo Cirkev a jej náuka uchováva, čiže na spásnom tajomstve Ježiša Krista.Úloha Učiteľského úradu
Zmyslom a opodstatnením existencie učiteľského úradu v Cirkvi je ochrana a nepochybné odovzdávanie Božej pravdy, ktorú obsahuje poklad Zjavenia. Preto celá činnosť tohto úradu je spojená s pokladom Zjavenia, a to až do tej miery, že je možné hovoriť o ich vzájomnej úmernosti. Možnosti a oprávnenia vyučovať v Cirkvi siahajú tak ďaleko, ako ďaleko siahajú hranice zjavenej pravdy. poklad Zjavenia je vo vzťahu k učiteľskému úradu predmetom, ktorý určuje hranice a charakter jeho činnosti. Toto všeobecné pravidlo treba vysvetliť vzhľadom na diferencovaný obsah zjavenej pravdy v poklade, a tiež vzhľadom na rozličné druhy cirkevného učenia.Predmet neomylnej cirkevnej náuky je náuka, ktorá môže byť predkladaná k viere so zárukou bezchybnosti. Touto náukou je v podstate obsah pokladu Zjavenia, teda náuka zjavená. Vzhľadom na ňu bol ustanovený aj učiteľský úrad.
| Predmet učiteľského úradu | Charakteristika |
|---|---|
| Prvoradý predmet | Formálne, výslovne či implicitne a priamo zjavené pravdy |
| Druhoradý predmet | Pravdy tesne spojené s pokladom Zjavenia (predpoklady viery, teologické konklúzie, dogmatické fakty, rozhodnutia Apoštolskej stolice) |