Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni): História a súčasnosť

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, známa aj ako Mormóni, je náboženské spoločenstvo, ktoré vzniklo začiatkom 19. storočia.

Skutočný príbeh mormonskej cirkvi

V súčasnosti pôsobí po celom svete, vrátane Slovenska, kde je od roku 2006 oficiálne uznaná ako jedna z 18 registrovaných cirkví.

Založenie a raná história

Zakladateľom a prvým prezidentom sekty bol Joseph Smith, syn farmára z Vermontu, narodený 23. decembra 1805 v obci Sharon. Na jar roku 1820, keď býval so svojimi rodičmi v meste Manchester, sa začal hlboko zaujímať o otázku vlastnej spásy, k čomu prispelo aj náboženské prebudenie.

Joseph tvrdil, že v odpovedi na modlitbu mal videnie, ktoré mu prikázalo, aby sa nepripájal k žiadnej cirkvi, ale aby čakal na Cirkev Kristovu, ktorá mala byť nanovo obnovená. Podľa jeho vlastného svedectva sa mu v noci 21. septembra 1823 zjavil nebeský posol menom Moroni, ktorý mu odhalil existenciu starobylého záznamu obsahujúceho plné Kristovo evanjelium.

Moroni bol za života jedným z nefitských prorokov, synom iného proroka menom Mormón, ktorý zostavil tento záznam a uložil ho na vrchole pahorku asi dve míle od spomínaného Manchesteru.

Portrét Josepha Smitha, pochádza asi z roku 1842 zdroj: wikimedia commons

Joseph Smith tvrdil, že tento záznam dostal od anjela Moroniho v septembri 1827. Podľa neho bol vyrytý na kovových doskách pripomínajúcich zlato, tenších než obyčajný plech, ktoré tvorili knihu asi 15 × 15 × 15 cm, zviazanú krúžkami. Znaky na týchto doskách boli v jazyku nazvanom reformovaná egyptčina a spolu s knihou dostal aj nástroje - Urim a Tumim -, ktorými sa tieto znaky mali preložiť do angličtiny. Výsledkom bola Kniha Mormón, vydaná v Palmyre, štát New York, v marci 1830.

Kniha Mormón je skráteným opisom Božieho pôsobenia a zázrakov medzi dvoma veľkými národmi Protoameričanov:

  • Jaredovcami, ktorých Boh priviedol do Ameriky spod Babylonskej veže pri zmätení jazykov;
  • Nefitmi, ktorí prišli z Jeruzalema krátko pred babylonským zajatím (600 pred Kr.).

Podľa knihy je Amerika zasľúbenou zemou - Sionom, kde bude vybudovaný Nový Jeruzalem, v ktorom sa zhromaždí rozptýlený Izrael krátko pred druhým príchodom Mesiáša. Smith ďalej tvrdil, že počas prekladu Knihy Mormón sa mu a jeho zapisovateľovi Oliverovi Cowderymu zjavil anjel, ktorý sa predstavil ako Ján Krstiteľ a udelil im Áronovo kňazstvo. Neskôr im mali apoštoli Peter, Jakub a Ján udeliť Melchisedechovo kňazstvo.

„Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní“ bola oficiálne založená 6. apríla 1830 vo Fayette, okres Seneca, New York. Joseph Smith bol ustanovený za prvého staršieho a proroka, vidiaceho a zjavenie prijímajúceho.

Presun na západ a založenie Salt Lake City

Po smrti Josepha Smitha v roku 1844 vyviedol Brigham Young mormónsky ľud na západ. Vo februári 1846 prekročili zamrznutú rieku Mississippi a hlavná skupina sa cez prérie Iowy dostala v polovici júna k rieke Missouri.

Mormónski pionieri dorazili do údolia Salt Lake 24. júla 1847. Túto skupinu tvorilo 143 mužov, 3 ženy a 2 deti, viedol ich Brigham Young. Niekoľko dní po príchode začali plánovať výstavbu mesta Salt Lake City.

Brigham Young, okolo roku 1865 zdroj: wikimedia commons, NPG

V marci 1849, trinásť mesiacov po podpísaní zmluvy, ktorou Mexiko odstúpilo toto územie Spojeným štátom, osadníci v Údolí Salt Lake založili provizórnu vládu štátu Deseret, kým Kongres Spojených štátov nerozhodne o ich žiadosti o prijatie do Únie. Za guvernéra bol zvolený Brigham Young a bola zvolená aj vláda s úplným zborom exekutívnych úradníkov. Salt Lake City sa stalo centrom mormónskeho náboženstva.

Viera a princípy

Toto sú články viery, zostavené Josephom Smithom:

  1. Veríme v Boha, Večného Otca, v jeho Syna Ježiša Krista a v Ducha Svätého.
  2. Veríme, že ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy, a nie za Adamov pád.
  3. Veríme, že prostredníctvom Kristovho zmierenia môžu byť všetci ľudia spasení poslušnosťou zákonom a ustanoveniam evanjelia.
  4. Veríme, že tieto ustanovenia sú: 1. viera v Pána Ježiša Krista; 2. pokánie; 3. krst ponorením na odpustenie hriechov; 4. vkladanie rúk na udelenie daru Ducha Svätého.
  5. Veríme, že človek musí byť povolaný Bohom skrze proroctvo a vkladanie rúk tých, ktorí majú právomoc, aby mohol kázať evanjelium a vysluhovať jeho ustanovenia.
  6. Veríme v rovnakú organizáciu, aká existovala v pôvodnej cirkvi: apoštoli, proroci, pastieri, učitelia, evanjelisti atď.
  7. Veríme v dary jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, výkladu jazykov atď.
  8. Veríme, že Biblia je Božie slovo, pokiaľ je správne preložená; veríme tiež, že Kniha Mormón je Božie slovo.
  9. Veríme všetkému, čo Boh zjavil, čo teraz zjavuje, a veríme, že ešte zjaví mnoho veľkých a dôležitých vecí o Božom kráľovstve.
  10. Veríme v zhromaždenie Izraela a v obnovenie desiatich kmeňov; že Sion bude vybudovaný na tomto kontinente; že Kristus bude osobne kraľovať na zemi a že zem bude obnovená a dostane rajskú slávu.
  11. Uplatňujeme si právo uctievať Všemohúceho Boha podľa hlasu nášho svedomia a doprajeme to isté právo všetkým ľuďom: nech uctievajú ako, kde a čo chcú.
  12. Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a sudcom, poslúchať, ctiť a zachovávať zákony.
  13. Veríme v čestnosť, pravdivosť, cudnosť, dobročinnosť, mravnosť a v konanie dobra voči všetkým ľuďom; môžeme povedať, že nasledujeme napomenutie apoštola Pavla: „Veríme všetkému, dúfame vo všetko“, veľa sme vytrpeli a dúfame, že dokážeme zniesť všetko. Ak je niečo čnostné, krásne, dobré alebo chvályhodné, usilujeme sa o tieto veci.

Misionárska činnosť a pôsobenie na Slovensku

Typické pre mormónov sú misionárske cesty, aj na Slovensko. Misionármi sú zvyčajne mladí muži okolo dvadsiatky, chodia po dvojiciach - v tmavých oblekoch, bielych košeliach a s menovkami. Na dvojročné misie do sveta sa vydávajú dobrovoľne a za svoje.

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí niekoľko sto mormónov, mnohí z nich sú cudzinci dočasne pôsobiaci na Slovensku. Okrem Bratislavy sú štyri pobočky v iných mestách.

Mormóni chceli u nás pôsobiť ako oficiálne uznaná cirkev, hoci mali len okolo 150 členov. Na žiadosť o registráciu potrebovali 20-tisíc podpisov, ktoré v roku 2006 získali aj napriek tomu, že biskupi upozornili katolíkov, že „prípadným podpisom schvaľujú a podporujú činnosť tejto náboženskej skupiny, ktorej učenie nie je v súlade s učením Katolíckej cirkvi“. Dnes je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní jednou z osemnástich oficiálne pôsobiacich cirkví na Slovensku.

Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní má najväčšiu genealogickú knižnicu na svete - The Family History Library, ktorú utvárajú desaťročia. Mormóni kopírujú a digitalizujú archívy po celom svete a bezplatne ich poskytujú všetkým záujemcom v takzvaných knižniciach rodinnej histórie alebo cez internetovú stránku familysearch.org. Na Slovensku uzavreli dohodu s ministerstvom vnútra o prístupe do archívov už v roku 1991.

Kontroverzie a kritika

História Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je sprevádzaná kontroverziami a kritikou, najmä kvôli:

  • Knihe Mormon: Mnohí spochybňujú historickú presnosť a pôvod Knihy Mormon, ktorá je považovaná za ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi.
  • Polygámii: Hoci cirkev oficiálne zrušila polygamiu v roku 1890, niektoré odnože stále praktizujú mnohoženstvo.
  • Teologickým rozdielom: Náboženské predstavy mormónov sa podstatne líšia od iných foriem kresťanstva, napríklad zreteľnými prvkami polyteizmu a predstavou telesného boha.

Napriek kontroverziám si Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní získala milióny nasledovníkov po celom svete a naďalej zohráva významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote mnohých ľudí.

tags: #cirkev #jezisa #krista #svatych #poslednych #dni