Premena lesnej pôdy na ornú v lietavskom kraji

Lietavský kraj, pôvodne lesmi pokrytý, na začiatku historickej doby, kým nebol zaľudnený, prípadne bol len sporadicky obývaný, nemal z poľnohospodárskeho stanoviska významu. Zem a pôda začali dostávať význam a nadobúdať hodnotu len vtedy, keď sa umožnil na nich kolonizačný ruch. Kolonizáciu každého kraja začal zemepán, ktorý sa ho zmocnil legálne alebo násilne. Začiatky poľnohospodárstva v lietavskom kraji možno položiť do 13. - 14. storočia.

Ako panovník rozdával kraje svojim verným prívržencom, členom svojho sprievodu (comites), tak títo, ako majitelia celých krajov, aby pridelené zeme mohli skultivovať, dávali z nich isté čiastky tým, ktorí sa podujali vyklčovať neužitočné pralesy, odvodniť močiare a na takto prerobenej pôde zaviesť poľnohospodárstvo. Táto procedúra na lietavskom panstva začala sa koncom 13. a začiatkom 14. storočia.

Premena lesnej pôdy na ornú v tej dobe, keď lesov bol veľký prebytok a drevo ako obchodný predmet nemalo ceny, vykonávala sa najprimitívnejším spôsobom. Zoťaté kmene lesného porastu, nakoľko sa nespracovali na stavebné drevo pre výstavbu príbytkov kolonistov, pálili a ohňom ničili. Obyčajne vypálili celé mýtiny. Pamiatka po takých vypálených mýtinách ostala v topografickom názvosloví kraja.

Medzi najstaršie miestne názvy tohto typu treba pokladať tie, ktoré sú označené slovom žiar, žjar, ždjar. Také miestne názvy na Slovensku doložené sú už od 13. storočia. Na území lietavského panstva niet na to takých starých dokladov, jednako nad Kunerádom, ako i v chotári obce Fačkova dva vrchy označené sú názvom Žjar, slovom, ktorého pôvod siaha do stredoveku. Iné také slovo starého pôvodu je požehov, požehy, označujúce spálenisko na lesnej mýtine. Hora Požehy je medzi Rajcom a Kamennou Porubou, aj od Fačkova na západ je Požeha. V novších časoch sa také vypálené mýtiny menovali aj Pálenicami. Honov a chotárnych častí pod menom Pálenice je viac. Na ploche po zrúbanom lese založené osady dostávali meno Poruba. Také sú v lietavskom kraji dve: Kamenná Poruba Porúbka.

Činnosť osadníka dobre je vystihnutá slovami, napísanými roku 1567, vzťahujúcimi sa na pozemky, ležiace medzi Žilinou a Bytčicou. Na začiatku kolonizácie tohto kraja osadníci osádzali sa pozdĺž hlavnej doliny Rajčianky. Osady, založené pozdĺž tejto riečky, možno pokladať za pomerne najstaršie. Len rozmnožením sa obyvateľstva išli osadníci i do bočných dolín. Poľnohospodárska činnosť obvykle sa začala na rovinatom pobreží Rajčianky, kde bola i pôda úrodnejšia. Tento prechod, táto umele vykonaná zmena kultúry menovala sa urbárom.

Slovo urbár znamenalo toľko ako orný, zužitkovateľný poľnohospodársky objekt. Pôdu urobiť urbárnou znamenalo toľko, ako zaviesť na pôde orbu, čiže ju skultivovať pomocou poľnej kultúry. Obrábanie pôdy, zaujatej pre poľnohospodársku kultúru celkom nanovo, ako novoť, novina, stalo sa pomocou rýľa a motyky, lebo v prvé roky urbárenia pluh sa nemohol používať, pretože v novoobrobenej pôde bolo ešte mnoho koreňov, povrch bol nerovný a odpadkami zatarasený. Taká novoť, novina dávala veľa tuhej práce.

Pretože sa novozaujatá pôda veľmi ťažko prerábala na roľu a v prvé roky vyžadovala od kolonistu veľa námahy, dávali zemepáni novým osadníkom lehoty, úľavy na daniach a poplatkoch. Lehoty trvali 8 až 20 rokov, prípadne i viac alebo menej, podľa okolností a akosti pôdy.

Veľmi zaujímavá by bola otázka, aké plodiny sa pestovali na začiatku prerobenia lesnej pôdy na ornú; čo sa najlepšie darilo nanovo obrobených lesných pôdach, čiže podľa zavedenej terminológie na takzvaných novinách, na výrobiskách. O tom sa v lietavských archívoch nezachovali dostatočné doklady, ale z údajov 16. storočia môže sa s patričnou obozretnosťou uzatvárať i na pomery včaššie, siahajúce až do doby 14. storočia, keď sa tento kraj otvoril pre poľnohospodárstvo historickej doby. Hlavnými plodinami poľnohospodárskej kultúry oných časov boli obilniny. No hocijaké rastliny sa vtedy pestovali, panenská pôda im poskytovala výhodné vegetačné podmienky. Vtedy nebolo potrebné veľa sa starať o hnojenie pôdy.

Časom, keď sa pôda vyčerpala, pomohli si roľníci tak, že nechali zem ležať „úhorom“, alebo ju nechali na „prieloh“, prešli s prácou na inú zem, a len po uplynutí niekoľkých rokov sa vrátili na starú roľu. To sa mohlo ľahko a bez ťažkostí robiť zatiaľ, kým bolo zeme nadostač. Ale pribúdaním osadníkov, ako i prirodzeným vzrastom počtu obyvateľstva priestor, pripadajúci na jedného roľníka, sa zmenšil, muselo sa teda s plochou hospodárne zachádzať a vtedy sa úhorové, prielohové hospodárstvo muselo zredukovať. Náhrada za takto stratený priestor našla sa v hnojení pôdy.

S ohľadom na uvedené spôsoby hospodárstva orba v 14. a 15. storočí stála na začiatočnom stupni vývinu. Keď sa náhodou aj vzmohol nejaký hospodársky rozmach, zamedzili jeho vývin živelné pohromy, ktorým vtedajší gazda, technicky veľmi nedokonale vystrojený, nevedel odolať; zarazili jeho vzostup sociálne a politické nepokoje, aké panovali v období husitskom, aké zúrili o 100 rokov neskoršie, v časoch tureckých nájazdov a z toho vyplývajúcich bojov i odbojov.

Normálne hospodárske pomery, podľa dosiaľ zistených dát, na lietavskom panstve nastali až v časoch, keď pánom Lietavy bol Mikuláš Kostka. Vtedy zaviedli riadne hmotné a peňažné účtovanie, rozumie sa, ešte podľa vtedajšieho primitívneho spôsobu. Už roku 1539 spomínajú sa „panské role“ v Bánovej a v Lietave, „Mayer Babczansky“ v Babkove. Prvé také doklady, vzťahujúce sa na hospodársku evidenciu, zachovali sa od roku 1542. Vtedy správa panstva Lietavského hradu vo vlastnej réžii obhospodarovala tri hospodárske dvory, čiže podľa súvekého názvu „majere“, a to pod Lietavským zámkom, v Rajci a v Bánovej Vsi.

V účtovnej evidencii mali tieto plodiny: žito (pod týmto menom rozumeli pšenicu), jačmeň, ovos a pohánku. Urodilo sa pod zámkom 640 kôp, v Rajci 360 kôp, v Bánovej Vsi 368 kôp, dovedna 1368 kôp, z ktorých sa vymlátilo 588 lukien zrna. Z týchto údajov môžeme usudzovať, aká bola výnosnosť pôdy a aký bol úspech roľníckeho podnikania v tých časoch. Žito donášalo asi 4-násobnú úrodu. Ostatné obilie, jačmeň a ovos, neviedlo sa tak presne v evidencii.

Pravda, množstvo zrna sa zaznačovalo, ale počet kôp, z ktorých sa jačmeň a ovos vymlátil, už sa nezaznamenával. Žito sa spracúvalo obyčajne na múku, potom na chlieb, kým jačmeň išiel do sladovní na výrobu sladu. Sladovne boli súkromné (nie panské) podniky, do ktorých i panstvo dávalo svoj jačmeň, venovaný na výrobu sladu. Roku 1539 - 1543 dalo sa jačmeňa „do Rajca na slady 35 lukien, do Bytčice 5 lukien, do Babkova na slad 5 lukien a 1 korec, do majeru pod zámek 6 lukien“ atď. Z toho potom vyrobili „slady ktoré priniesli… Jeden priniesli od Ševca 7 lukien, od Jandy druhý 7 lukien, Ďurka tretí slad 6 lukien, u Fabiana 7 lukien, z toho sa vrátilo co jsme na zámek piva navarili“ atď. Ovos sa dával koňom, husiam, sliepkam ako krm. Roku 1542 „namlaczilo se owsa 16 lukien, dal sem sliepkam 2 korce, dal sem husam 1 lukno, mlaczi vzali 2 lukna“.

Pohánka sa dávala zomlieť na krúpy. Sedliaci na svojich pozemkoch pestovali tie isté plodiny, ktoré sa pestovali na pozemkoch panských majerov. Vieme, že sedliaci okrem peňažných poplatkov v tých časoch museli dodávať do zámku i plodiny, čiže takzvaný „illes“, preto museli pestovaniu týchto plodín venovať veľkú pozornosť, lebo zámockí úradníci neprijímali plané plodiny. Namiesto žita zemepánom do roku 1543 dávala sa obyčajne žitná múka. Potom však múka prepočítala sa na zrno a od roku 1543 dodávalo sa zrno, ale i múka miešane. Jačmeň a ovos dávali sa v zrne.

Okrem toho sedliaci boli povinní dodávať do zámku, teda i pestovať tieto plodiny: hrach, pšeno, chmeľ. O okopaninách v lietavských účtoch niet správ ani odpočtov. Podobne medzi obilím niet spomienky o raži (o vlastnom žite). Zdá sa, že v 16. storočí v lietavskom kraji raž sa ešte nepestovala. Pestovanie raži zaviedli asi len na konci 16. storočia. No v hmotných účtoch lietavského panstva za rok 1604 raž už prichodí ako riadny poľnohospodársky produkt. Pravdepodobné je, že pestovanie raži zaviedli Thurzovci na pozemkoch panských majerov. Z majerov zvyk pestovať raž prešiel i medzi ľud. Thurzovci zvýšili aj počet majerov so troch na päť. Vedľa starých majerov pod zámkom, v Bánovej a Rajci zriadili sa nové: v Bitarovej a v Trstenej (Frývald).

Zaujímavé sú údaje z roku 1604, týkajúce sa výsledku výmlatu. Všetkej pšenice sa urodilo 3609 kôp, z toho sa vymlátilo 1501 lukien a 26 korcov pšeničného zrna. Bol to výsledok úrody s plochy, na ktorú sa vysialo 326 lukien pšenice. To znamená, že pšenica donášala asi 4 - 5-násobnú úrodu. V tom istom roku raži bolo vymlátenej 136 1/2 kopy, z toho vyšlo 61 lukien i 1 korec zrna. Táto úroda sa získala s plochy, na ktorú sa vysialo 23 lukien raži, to značí, že úroda bola asi trojnásobná. Jačmeňa sa urodilo 375 1/2 kopy, z toho vyšlo 518 lukien i 1 korec zrna. Tento výsledok získali s plochy, na ktorú sa vysialo 154 lukien, čiže úroda bola asi 3 - 4-násobná. Ovsa zo 473 kôp sa vymlátilo 754 lukien i 2 korce, to bol výsledok z výsevu 310 lukien, teda úroda bola 2 - 3-násobná. Pohánky bolo 65 1/2 kopy, vymlátilo sa 85 1/4 lukien zrna s osevnej plochy na 25 lukien, teda úroda bola 3 - 4-násobná. Hrachu sa urodilo 91 kôp, z toho sa vylúštilo 27 lukien 3 1/2 korca, pre výsev sa spotrebovalo 5 1/2 lukien, čiže úroda bola asi 5 - 6-násobná. Konopí sa urodilo 54 1/2 kopy, z toho sa dostalo semena 20 1/2 lukien, na siatie sa upotrebilo 10 lukien i 3 korce, teda úroda bola dvojnásobná. Ľan a ľanové semeno sa tiež pestovalo, ale o množstve niet spoľahlivých dát. Pšena sa urodilo 29 lukien i 1 1/2 korca, na vysiatie sa upotrebili 3 lukná i 2 korce, teda úroda bola asi 9 - 10-násobná. Chmeľ sa pestoval v záhradách, urodilo sa ho 38 lukien i 3 korce; to však bolo pre účely pivovarov málo, dokúpilo sa v Sliezsku 101 lukien.

Sedliaci na pozemkoch, im pridelených pestovali tie isté plodiny, čo i zemepáni. Pestovať tieto plodiny, okrem existenčných a obchodne-špekulatívnych pohnútok donucovala ich hlavne okolnosť, že zemepán pre plnenie urbárskych záväzností v naturáliách žiadal od nich a predpisoval im dodávať všetky plodiny, ktoré som vyššie uviedol, ako pšenicu, žito v zrnie alebo v múke, jačmeň, ovos, proso, pšeno, ľan a ľanové semeno, konope a konopné semeno, hrach a chmeľ.

Rozumie sa, na každej pôde každá z týchto plodín a v každej okolnosti nedala sa pestovať s úspechom; ani úradník zemepána neprijal plodinovú dávku hocakej kvality. Tak sa stalo, že naturálne dávky často sa museli nahradiť peňažitou výmenou. V takomto rámci ostávalo poľnohospodárstvo dlho, hoci výsledky poľnohospodárskej tvorby v každej dobe boli iné. Na porovnanie nech slúžia tu hospodárske výsledky roku 1621.

Vtedy na území lietavského panstva bolo 7 majerov. K predošlým piatim teda pribudol nový majer v Tepliciach a v Lúčke. Vo všetkých týchto majeroch urodilo sa pšenice (žita) 1143 a 1/2 kopy, z toho sa vymlátilo 319 lukien 2 1/2 korca. Keď sa tento výsledok porovná s výsledkami predošlých rokov, vysvitá, že jedna kopa roku 1542 dala 0,43 lukna zrna, roku 1604 vyniesla 0,42 lukna a roku 1621 už len 0,28 lukna. Je to klesanie výnosnosti pôdy. Raži sa urodilo 135 kôp, z toho sa vymlátilo 52 lukien zrna, čiže výnos bol i tu menší ako roku 1604. Jačmeňa sa urodilo 346 kôp, starého bolo 332 kôp, spolu 678 kôp. Z toho sa vymlátilo 597 kôp, ktoré dali 541 lukien zrna, teda výsledok bol tiež horší ako roku 1604. Ovsa bolo starého 334 kôp, nového 224 kôp, spolu 558 kôp, omlátilo sa 530 kôp, z toho vyšlo zrna 674 lukien, teda výsledok úrody bol i tu horší ako v rokoch predchádzajúcich. Pohánky bolo 198 kôp, z toho zrna 121 lukien. Hrachu sa urodilo 11 kôp, z toho zrna 4 lukná. Konopného a ľanového semena, prosa a pšena sa pestovalo a urodilo menej než v predošlých rokoch.

Od prvých rokov 17. storočia až do roku 1617 hospodárske veci lietavského panstva stále, nepretržite, verne a hlavne odborne spravoval úradník Ján Ďurčanský. Úspech hospodárstva na konci 16. a na začiatku 17. storočia, až do roku 1617 môže sa pripísať Jurajovi Thurzovi, ktorý svojou autoritou držal na panstve poriadok. Po jeho smrti (1617) panstvo prešlo do rúk jeho vdovy Alžbety Czoborovej, čiastočne i na jeho syna Emericha, ktorí nevedeli udržať starý poriadok. Po smrti Juraja Thurzu roku 1617 a jeho syna Emericha roku 162, keď lietavské panstvo zostalo na starosti Thurzovej vdovy Alžbety Czoborovej, postupne sa redukoval počet majerov a zeme sa dali sedliakom (šoltýsom do úžitku. V 17. storočí postupne zrušili všetky novšie majere. V réžii panstva ostali len tri pôvodné staré majere: pod zámkom, v Rajci a v Bánovej. Ale ani v nich hospodárstvo nepokračovalo v starých rozmeroch. Deľby majetkových čiastok hradu, najmä jeho pozemkov, zaviňovali drobenie panstva, mali za následok aj redukciu pôvodnej výmery majerov. Tak sa stalo, že sa hospodárstvo postupne zmenšovalo.

Na začiatku 18. storočia gazduje sa už len na nepatrných zostatkoch niekdajšieho veľkého panstva. Na znázornenie úpadku podávam tu výsledky hospodárstva na začiatku 18. storočia, aby sa tieto výsledky mohli porovnať s výsledkami predošlých rokov.

Pšenice sa vysialo 116 a 1/2 korca, urodilo sa 60 kôp, z toho sa vymlátilo 148 korcov zrna, teda sotva podruhanásobný výnos. Žita (raži) sa vysialo 77 korcov, urodilo sa 61 a 1/2 kopy z toho sa vymlátilo zrna 159 a 1/2 korca, výnos z jednej kopy bol teda lepší ako v predošlé storočia, ale úroda bola len dvojnásobná. Jačmeňa sa vysialo 144 a 1/2 korca, z toho sa urodilo 67 1/2 kopy zbožia, z čoho vymlátili 391 korcov zrna, takže úroda nebola ani trojnásobná. Ovsa sa vysialo pomerne veľmi málo, len asi 65 korcov, úroda bola 23 a 1/2 kopy, z čoho sa vymlátilo zrna 87 korcov, čiže výsev nedoniesol ani podruhanásobnej úrody. Pohánky sa vysialo 20 1/2 korca, z toho vyšlo zrna 88 1/2 korca. Pšena sa urodilo tri korce, hrachu 1 korec. Tu sa už zjavuje nová, predtým nepestovaná rastlina, šošovica, ktorej sa urodilo 4 korce. Chmeľu sa urodilo 22 korcov.

Hoci výnos z majerov bol slabý, zemským pánom sa vyplatilo hospodáriť na nich, kým feudálny systém trval a kým zeme panstva obrábali ruky a záprahy poddaných zadarmo. Počet robotných dní, ktoré museli poddaní odpracovať na panských majeroch a vôbec pri panských podnikoch bez pláce, robil dovedna 18.150 dní do roka. Bola to ručná práca.

Plošná výmera zámockých majerov bola rozličná, menila sa často. Podľa účtovných kníh z roku 1604 pre osiatie pozemkov zámockých majerov Lietavy rezervovali pšeničného zrna 326 mier (lukien), žita 23 miery, jačmeňa 154 mier, ovsa 31 mier, prosa 25 mier, hrachu 5 mier, konopného semena 10 mier, ľanového semena 2 miery, pšena 3 miery. Berúc do ohľadu len obilné zrno, potrebovali na osiatie ornej plochy 838 mier. Nakoľko sa dve miery počítali na jedno jutro, výmera osevnej plochy bola asi 420 jutár. Plochu tej istej ornej zeme režijných majerov kontrolne možno vypočítať ešte ináč. Roku 1627 vykrojili z majetku Lietavy štvrtinu orných zemí, pripadajúcu ...

Prehľad úrody v lietavskom panstve v roku 1604

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o úrode rôznych plodín v lietavskom panstve v roku 1604, vrátane množstva zasiateho zrna a dosiahnutých výnosov:

Táto tabuľka poskytuje cenný pohľad na efektívnosť poľnohospodárstva v danom období a na to, aké plodiny boli v regióne najvýznamnejšie.

tags: #cirkev #lesny #hon