Vplyv Cirkvi na Slovensko: História, Súčasnosť a Perspektívy

Katolicizmus zohrával významnú úlohu v politickom a sociálnom vývoji Slovenska po stáročia. Od prvých kresťanských chrámov až po modernú dobu, katolícka cirkev formovala kultúru, hodnoty a identitu slovenského národa. Tento článok sa zameriava na preskúmanie rozsiahleho vplyvu katolicizmu na Slovensko, pričom sa zameriava na kľúčové historické momenty, ideologické konflikty a pretrvávajúci význam náboženstva v slovenskej spoločnosti.

Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2021. Zdroj: Wikimedia Commons

Rané Dejiny a Christianizácia

História katolicizmu na Slovensku siaha až do čias Veľkej Moravy, keď knieža Pribina v Nitre postavil prvý známy kresťanský chrám v strednej Európe. Tento akt symbolizoval začiatok christianizácie slovenského územia a jeho začlenenie do európskeho kultúrneho a náboženského priestoru. Ako povedal Jozef Tiso v prejave na pribinovských oslavách, Pribina priviedol národ svoj do veľkej rodiny kresťanskej, čím nielen zachránil národ svoj pred zánikom, ale zabezpečil národu svojmu život i do ďalekej budúcnosti.

Katolicizmus a Slovenský Nacionalizmus

V priebehu dejín sa katolicizmus preplietal s formovaním slovenského nacionalizmu. V 19. storočí, počas národného obrodenia, zohrával katolícky klérus kľúčovú úlohu pri ochrane etnickej svojbytnosti Slovákov. Katolícky domáci pohľad a aj pohľad zo zahraničia na tomto základe opisuje slovenské národné obrodenie ako v podstate kresťanskú, či dokonca katolícku záležitosť, nezaťaženú sprievodnými nekresťanskými či dokonca anti-kresťanskými javmi. Jozef Tiso tvrdil, že nacionalizmus je ten novodobý princíp politický, ktorý sústreďuje všetky hybné sily k uplatneniu sa a k všemožnému rozvoju každého národa. Zároveň zdôrazňoval, že katolicizmus a nacionalizmus nie sú v protiklade, ale organicky sa dopĺňajú. Nacionalizmus v katolicizme nezaniká, ale práve ožíva, lebo zapnutím sa do šírky univerzálnej chránený je pred spotvorením sa v šovinizmus.

Osvietenstvo a Jeho Vplyv

V 18. storočí sa Európou šírilo osvietenstvo, ktoré prinášalo nové myšlienky a spochybňovalo tradičné autority, vrátane katolíckej cirkvi. Osvietenstvo sa usilovalo o „osvietenie“ ľudí žijúcich dovtedy v „temnotách“ údajných kresťanských „povier“. Medzi dominantné myšlienkové predstavy patrili deizmus, panteizmus a ateizmus. Popri nich sa začali presadzovať paralelne myšlienkové smery ako: demokratizmus, nacionalizmus, liberalizmus a pod. Nacionalizmus sa spájal v ňom demokratizmus v zmysle sympatizovania s ľudom, nie primárne ako konkrétny politický systém, a liberalizmus v zmysle náboženského a ideového pluralizmu v rámci národnej (etnickej) jednoty.

Na Slovensku sa osvietenstvo prejavilo v jozefínskych reformách, ktoré sa snažili o štátnu kontrolu nad cirkvou. V rámci štátneho riadenia Cirkvi zlikvidované mnohé kláštory, zničené stovky pamiatok i kníh a z Cirkvi sa mala stať poslušná služobníčka štátu v rámci výchovy obyvateľstva k dobrému občianstvu.

Katolicizmus v Období Prvej ČSR

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa katolícka cirkev ocitla v novom politickom kontexte. Slovenská Národná Strana vydala prehlásenie, že na dobu vojny zastavuje činnosť, a prejavila vernosť Uhorskej vlasti a ochotu obetovať za ňu životy i majetok. Masaryk, Štefánik a Beneš začali usilovať o vytvorenie Československa, čo sa im aj vďaka desaťtisícom Čechov a Slovákov bojujúcim na strane spojencov v r. 1918 podarilo. V roku 1914 sa k slovenskej národnosti priznalo 7 profesorov na reálkach, gymnáziách a učiteľských ústavoch; 5 učiteľov na meštianskych a 46 na ľudových školách. V roku 1929 už bolo len na ľudových školách v ČSR 4346 učiteľov Slovákov.

Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) presadzovala autonómiu Slovenska a silné postavenie katolíckej cirkvi v štáte.

Slovenský Štát a Katolicizmus

Po rozpade ČSR v roku 1939 vznikol Slovenský štát, ktorý bol pod silným vplyvom nacistického Nemecka. Na čele štátu stál katolícky kňaz Jozef Tiso, čo viedlo k úzkemu prepojeniu štátu a cirkvi. Katolícka cirkev sa stala súčasťou politického systému a podporovala režim.

Slovenský štát sa však zároveň dopustil zločinov proti ľudskosti, najmä deportácií Židov. Historici sa dodnes sporia o úlohe Jozefa Tisa v týchto udalostiach. Niektorí tvrdia, že sa snažil zmierniť dopady nacistickej politiky, iní ho obviňujú z aktívnej účasti na prenasledovaní Židov. V každom prípade, Slovenský štát zanechal kontroverznú stopu v dejinách slovenského katolicizmu.

Katolicizmus v Období Komunizmu

Po druhej svetovej vojne sa Československo dostalo pod vplyv Sovietskeho zväzu a nastúpil komunistický režim. Komunistický režim sa snažil obmedziť vplyv cirkvi a potlačiť náboženskú slobodu. Cirkevný majetok bol skonfiškovaný, rehole boli zrušené a mnohí kňazi a veriaci boli prenasledovaní. V. Palko napísal, že „z misie T. Kolakoviča, … vzišla počas vojny generácia kresťanských nadšencov, ktorá odmietla nacizmus, pripravila sa na zápas s komunizmom, v tom zápase priniesla obeť v podobe žalárovania a po návrate na slobodu tiež v podobe prípravy na povalenie komunizmu." Napriek tomu si katolícka cirkev zachovala svoju existenciu a zohrávala dôležitú úlohu v živote mnohých Slovákov.

Katolicizmus po Roku 1989

Po páde komunizmu v roku 1989 sa katolícka cirkev opäť stala slobodnou a mohla slobodne pôsobiť v spoločnosti. Významnú úlohu v tom zohrali Slováci, ktorí sa po r. 1989 vrátili z mnohoročnej emigrácie. Väčšina, alebo tí najvplyvnejší z nich, však popri cirkevnej práci nepomáhali budovať demokraciu, ale všetko čo sa dalo použili na presadenie svojho sna o Slovenskom štáte, ktorý si 2/3 obyvateľov Slovenska neželali.

Ak nie jedinou, tak určite hlavnou kritikou kresťanstva voči liberálom je ich morálny relativizmus. Morálny relativizmus kresťanov - komunistov, a slovensko-štátnych nacionalistov však nie je o nič menší než ten liberálny, a na Slovensku dlhodobo prináša tragické dôsledky.

Súčasné Výzvy a Perspektívy

V súčasnosti sa katolícka cirkev na Slovensku stretáva s novými výzvami, ako je sekularizácia, klesajúca návštevnosť kostolov a nedostatok kňazských povolaní. Napriek tomu si katolicizmus zachováva významné postavenie v slovenskej spoločnosti a ovplyvňuje verejnú mienku a politické rozhodovanie.

Podľa sociologických prieskumov majú väčší vplyv než teologické dôvody, politické postavenie (Cirkvi) či cirkevné škandály (vystúpenia z Cirkvi kvôli sexuálnemu zneužívaniu maloletých v Nemecku vzrástli z pôvodných 0,5% na 0,73%), ekonomické, politické a celospoločenské procesy transformácie: individualizácia, urbanizácia, masový blahobyt, rozptýlenie či konkurencia záujmov v dôsledku väčších možností trávenia voľného času, expanzia vzdelávania, pracujúce matky, zvyšovanie mobility a hodnotové rozpory (najmä čo sa týka sexuálnej etiky).

Spájať teológiu s politikou môže niekto považovať za odvážne, iný za rúhavé a ďalší za úplne absurdné. V krajine, kde nejestvuje formálne spojenie medzi štátom a akýmkoľvek svetonázorom či náboženstvami, by sa mohlo zdať, že baviť sa o tom je zbytočné alebo prinajmenšom trúfalé. Veď neznalý veci by mohol namietať, že náboženstvo by nemalo mať vplyv na veci verejné.

Ak je v krajine dosť praktizujúcich kresťanov alebo aspoň tých, ktorí berú vážne stanoviská cirkvi, čo je ešte prípad Slovenska, potom teologická reflexia problémov, na ktorej konci sú verejné vyhlásenia či kázne, sa odráža aj v spoločnosti.

Ak jestvuje veľká debata alebo pnutie v nejakej otázke vnútri cirkevného spoločenstva, určite sa v nejakom čase prejaví navonok v tom, aké voľby samotní kresťania v niektorých situáciách robia a k akému hodnotovému prúdu z politologického hľadiska sa svojimi hlasmi prikláňajú.

Treba konštatovať, že rozkolísanosť doby, všetky možné krízy a neistoty, ktorých je v posledných rokoch nejako viac, sa zákonite prejavujú aj v cirkevnom prostredí. V cirkvách sa o mnohých veciach skryte či otvorene diskutuje, vytvárajú sa rozličné mienky.

Pápež v citlivých otázkach len zriedka ponúka definitívne riešenia, skôr necháva pootvorené dvere, aby tí, ktorí si myslia, že sú na to pripravení a zrelí, nejaké riešenie ponúkli a aby sa vzápätí overilo v univerzálnej cirkvi.

Ak veríme Ježišovým slovám, že máme v cirkvi Ducha Svätého, ktorý nás učí a pripomína všetko, čo Ježiš povedal, a teda veríme v jeho prítomnosť v našom spoločenstve, tak si môžeme zachovať pevnú vieru, že cirkev je predovšetkým v Božích, nie v našich rukách. To neznamená, že by sme mali byť ľahostajní alebo všetko tolerovať, ale máme vedieť, že Duch Boží vanie, kam chce, a môže cirkvi ponúkať aj riešenia, ktoré sa javia nateraz ako nepredstaviteľné, a zároveň že on je tou zárukou, že cirkev verná svojmu Ženíchovi zotrvá v pravej viere.

Ak budeme len verní princípom bez toho, aby sme hľadali zodpovedné riešenia, ktoré sú v danej situácii potrebné a primerané, ktoré zohľadnia potrebu rovnováhy medzi dobrom jednotlivca a dobrom spoločenstva, môžeme ublížiť konkrétnym ľuďom i celému spoločenstvu.

Keďže sme malý národ bez väčšieho politického vplyvu, zatiaľ je naše pubertálne správanie tolerované. Mám však vážnu obavu, že ak z toho nevytriezvieme, ak sa raz budú lámať ľady, tak môžeme zistiť, že žiadnych skutočných spojencov nemáme, lebo sme sa roky správali utilitaristicky.

V sekulárnych stáročných demokraciách na Západe by to možno vyznelo trúfalo a netolerantne, ale ak na Slovensku jestvuje nejaká platforma, na ktorej možno budovať víziu zodpovednej, tolerantnej a demokratickej spoločnosti, tak je to kresťanstvo.

Kresťanské cirkvi však môžu byť úspešným mediátorom vtedy, ak sa samy neasimilujú so sekulárnym prostredím a nestratia svoju DNA či vernosť základným princípom viery. Na Západe sa to niekde nepodarilo.

Ak prenesieme tieto skutočnosti na Slovensko, tak si dovolím vysloviť tézu, že kresťanské cirkvi by mohli a určite mali pomôcť spoločnosti s jej transformáciou a víziou smerom k zodpovednej, solidárnej spoločnosti, ktorá nie je individualistická, pridržiava sa základného kresťanského kultúrneho vzorca a zohľadňuje potrebu hľadania rovnováhy medzi dobrom jednotlivca a spoločným dobrom.

Dnes je naliehavou úlohou v cirkevnom prostredí pomôcť dozrieť nielen kresťanom, ale celej spoločnosti, aby sme zostali demokratickou krajinou Západu a boli schopní ako jednotlivci či spoločenstvo robiť zodpovedné rozhodnutia, za ktoré sa v budúcnosti nebudeme hanbiť.

Je čas na neformálne iniciatívy medzi kresťanmi, kde sa bude spoločne uvažovať o výzvach našej doby. Je príhodná doba, aby sa vlajkovou loďou v tomto smere stali teologické fakulty a laické organizácie, ktoré v tomto prostredí už pôsobia.

Ak totiž nebudeme k sebe poctiví a úprimní, naše premýšľanie o nás a o svete, v ktorom žijeme, sa nezmení. Bola by to chyba a škoda. Svet na nás so svojimi trendmi čakať nebude. Sme jeho súčasťou a môžeme urobiť mnohé pre to, aby bol lepší.

Dnešný stav je pre všetkých výzvou na prekonanie duchovnej lenivosti a povzbudením k odvahe. Ináč sa ocitneme v slepej uličke a ako tí pasívni nebudeme protagonistami vlastnej budúcnosti.

Ak zmeníme s pomocou kresťanskej viery - a tu vždy ide o nejakú formu teológie - svoj pohľad a dozrejeme k ochote a odvahe k zrelým rozhodnutiam, zmení sa aj naša politika.

Pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 sa k Rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 3,708 milióna ľudí (68,9%), v roku 2011 ich bolo 3,347 milióna (62%) a pri minuloročnom sčítaní už len 3,038 milióna (55,8%). Medzi najčastejšie dôvody patrí napríklad obrovské množstvo sexuálnych zločinov kňazov voči maloletým, ktoré sa dejú celosvetovo aj na Slovensku a ktoré sa cirkev dlho snažila ututlať. Ďalej mnohým prekáža politika v kostoloch alebo naopak náboženstvo v politike.

Nikto nerobí cirkvi tak dokonalú antikampaň ako Záborská, Kuffa, Čepček, Vašečka a ďalší fundamentalisti v parlamente. Príkazy, zákazy, násilne vnucovanie náboženských doktrín celej spoločnosti prostredníctvom zákonov je niečo, čo sa ľuďom vyslovene protiví. A to aj vtedy, keď sa klamlivo označuje za „pomoc“.

Potom je tu aj arogantné správanie a spiatočnícke názory cirkevných predstaviteľov, ktoré sa mnohým zdajú odtrhnuté od reality. Podľa prieskumu až vyše tretina katolíkov na Slovensku si myslí, že biskupi a kňazi nereprezentujú ich názory a ďalšia tretina z nich je presvedčená, že katolícka cirkev u nás nie je priestorom na slobodnú diskusiu.

Je všeobecne známe, že počet papierových katolíkov na Slovensku je radovo vyšší, ako tých praktizujúcich. Veľa ľudí sa hlási k RKC len formálne, lebo boli pokrstení alebo v mladosti chodili do kostola.

V každej z vekových skupín je samozrejme v SR iný počet ľudí. Rodí sa menej deti ako v minulosti, u aktívnych pracujúcich a seniorov vidíme dva kopčeky (povojnová generácia a ich deti - niekto im hovorí „Husákove“). Na týchto prepočítaných grafoch sa jasne ukazuje, že rímskokatolícka viera je dominantná u seniorských ročníkov a potom je tu ešte skupina okolo 14 rokov, pre ktorú však sčítací formulár vyplnili zákonní zástupcovia.

Graf zobrazujúci vekové zloženie členov RKC v porovnaní s ľuďmi bez vyznania. Zdroj: Postoj.sk

U ľudí hlásiacich sa k RKC je podiel mladých aktívnych pracujúcich výrazne menší ako u ľudí bez vyznania. To nám dáva odpoveď na otázku v nadpise. Iste je tu nemalé množstvo ľudí, ktorí zmenili názor a v minulých sčítaniach sa prihlásili k cirkvám, no teraz označili kolónku „bez vyznania“.

Slováci vidia negatívny vplyv cirkvi na verejný život predovšetkým v dôsledku jej postojov v oblasti ľudských práv.

Bratislava 8. marca (TASR) - Slováci sú za odluku cirkvi od štátu. Vyplýva to z výsledkov online prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, pričom s touto možnosťou súhlasilo 61 percent opýtaných Slovákov. Súčasný model financovania cirkví a náboženských spoločenstiev zo štátneho rozpočtu považuje za najvhodnejší necelá pätina populácie.

Odluku cirkvi od štátu podporujú predovšetkým muži (66 percent), starší ľudia vo veku nad 65 rokov (71 percent), ľudia so stredoškolským (64 percent) a vysokoškolským vzdelaním (71 percent) či ľudia žijúci v Bratislave (70 percent). Respondenti v prieskume mali možnosť vyjadriť svoj názor o tom, ktorý model financovania cirkví a náboženských spoločenstiev by bol podľa nich najvhodnejší.

"Súčasný model založený na priamych platbách z rozpočtu štátu na základe počtu členov, ktorí sa k cirkvi prihlásia v sčítaní ľudu, by ponechalo 19 percent ľudí. Model zaradenia cirkví a náboženských spoločenstiev medzi neziskové organizácie, ktorým je možné každoročne poukázať dve percentá dane z príjmu, by podporilo 20 percent ľudí. Model financovania špeciálnou cirkevnou daňou by uprednostnilo 18 percent populácie.

Pozitívny vplyv cirkvi vníma spoločnosť predovšetkým v sprevádzaní ľudí pri významných životných udalostiach, ako je napríklad narodenie dieťaťa, svadba, či pohreb (53 percent). Porovnateľný podiel ľudí vidí pozitívny vplyv cirkvi aj v jej charitatívnej činnosti (51 percent).

Slováci vidia negatívny vplyv cirkvi na verejný život predovšetkým v dôsledku jej postojov v oblasti ľudských práv. Najviac ľudí vníma negatívny vplyv cirkvi pri smerovaní celospoločenskej diskusie o právach sexuálnych menšín (41 percent). Porovnateľný podiel populácie hovorí o negatívnom vplyve cirkvi v diskusii o reprodukčných právach (39 percent).

Online prieskum sa realizoval v čase od 17. do 22.

tags: #cirkev #ma #u #nas #maly #vplyv